Dve tváre slovenských ekonómov

nebude ta vyssia pravicovost od starsich kolegov (a mozno aj populacie) sposobena najma socikom a mozno este tym, ze u nas sa de facto ekonomia neuci?
ad lavicovost kolegov: nejaki historik umenia moze byt akykolvek marxista, kym ostane zavrety v muzeu. nam sa tiez nemusia pacit dake skulptury a carbanice…

Moze a asi aj je. Dalibor Rohac o tom pisal u nas pred viac ako 2 rokmi (v druhej casti prispevku):

http://blog.etrend.sk/radostnaveda/2007/04/14/co-s-rakuskou-ekonomiou/

Zaujimave otazky su ale pre mna skor:

1) Ak je median slovenskeho volica mozno VII-VIII, nakolko politicky akceptovatelne a legitimne su riesenia typu silnej III (median think-tankovych), napr. individualne zdravotnicke ucty a len katastroficke verejne zdravotnictvo?
2) Nakolko typu IV (zrusenie minimalnej mzdy, privatizacia statnych podnikov), alebo dokonca aj V (vyrazne obmedzenie polnohospodarskych dotacii, koncentracia skladok a lokalneho znecistenia do chudobnejsich regionov)
3) Existuje nejaka forma komunikacie verejnosti, ktora nebude zavadzanim/marketingom, ale bude fungovat? Napr. komunikacia druheho piliera (III-IV) vo vztahu k verejnosti zafungovala, ale asi skor zavadzanim/marketingom…
4) je to naozaj o lavicovosti, alebo skor o populizme a nedostatku kritickosti? Napr. slovenska verejnost by asi odmietla ekologicke dane (VI?) – nie ideologicky, ale aby ich nemusela platit. Nejake externality by ju nezaujimali.

to s tym historikom som nepochopil

Čína ma poriadie 22 do 25, severna korea nad 25.
Čina zasobuje tovarom 3/4 sveta , korea nema jedlo ani pre seba.
Podla niekolkych štandartnych kriterii pravicovosti je čina viac napravo ako EU a USA (v tuším 12 z 15-tich ) – myslim že to zverejnene bolo na INESS. Pravicovosť bola posudzovana hlavne ako sloboda podnikania a tušim aj miera zdanovania.