Dve tváre slovenských ekonómov

Ľudo Ódor urobil jednoduché a veľmi prospešné cvičenie. Poprosil 50 slovenských, väčšinou mladších a verejne činných ekonómov, aby sa zaradili na škále preferovanej miery zásahov štátu do ekonomiky.

Tento ukazovateľ, čo ako nedokonalý, môžeme pokladať za zástupnú premennú pravicovosti/ľavicovosti. Distribúcia názorov je pravicová, s mediánom na rozhraní nových keynesovcov a predstaviteľov teórie reálneho hospodárskeho cyklu.

Moje poznámky:

1) Pozeráme sa na dve na seba položené distribúcie. „Mainstreamovú“, reprezentovanú absolventmi zahraničných škôl, a „think-tankovú“, reprezentovanú najmä predstaviteľmi mimovládnych organizácií. Prvá je centristická, možno mierne napravo, kým druhá je výrazne pravicovo zameraná. Toto vysvetľuje „hrubý pravý koniec“ celkovej distribúcie, aj jej posun doprava (za „mainstreamových“ som pokladal takých, ktorý majú aspoň magisterský titul zo západnej školy, vrátane CERGE, za „think-tankových“ ostatných. Dvoch som nevedel zaradiť):

Priemer „think-tankových“ je 7,5 (niekde medzi Friedmanom a reálnym hospodárskym cyklom), priemer „mainstreamových“ 11,2 (noví keynesovci). Tieto dve populácie sú, napriek svojmu malému počtu, výrazne odlišné (P(|T| > |t|) = 0,0046 podľa t-testu, 0,0077 podľa Kruskal-Wallisovho testu zhodnosti populácií).

2) Súhlasím s Ľudovým záverom, že vplyv mainstreamu bude narastať, práve v súvislosti s posilnením prvej skupiny a relatívnym oslabením druhej. Čo už, keď som 15.

3) Hoci je to skôr o subjektívnej interpretácii škály každým z respondentov, nemyslím si, že napríklad moja 15 je ovplyvnená tým, v akej krajine žijem (koniec koncov, prvú polovicu roka 2009 som strávil prevažne v Holandsku, druhú na Slovensku). Samozrejme, preferoval by som iné riešenia (viac či menej štátnych intervencií) vo Švédsku, na Slovensku alebo v Somálsku, v závislosti od úrovne hospodárskeho rozvoja a sociálneho kapitálu. Ale môj pohľad na interakciu ekonómie a hospodárskej politiky tým nie je veľmi ovplyvnený. Ľudom citovaný ekonóm z Harvardu tvrdí, že v USA by bol Summers, ale u nás je Mankiw – podľa mňa to nedáva zmysel.

4) Na druhej strane, nakoľko je moja 15 ovplyvnená tým, že moje záujmy – behaviorálne rozhodovanie a zdravotníctvo – sú priam pretkané zlyhaniami trhu, rádovo viac, ako štandardnejšie trhy? Som obeťou heuristiky dostupnosti?

5) Na základe údajov z USA sa zdá, že tamojší ekonómovia sú naľavo od všeobecnej populácie, napravo od iných akademikov, a že mladší ekonómovia sú ľavicovejší ako starší. Na Slovensku je to do značnej miery naopak – sme napravo od ostatných Slovákov aj od starších kolegov. Aspoň pre mňa to otvára zaujímavé otázky o relevantnosti a najmä akceptovateľnosti našich odporúčaní „veľkou politikou“ a obyvateľstvom.