Nepozeraj sa na ceny blížneho svojho

Ešte raz sa vrátim k tomu, prečo dokážem vstávať do roboty. Minulý týždeň som sa stretol s regionálnymi predstaviteľmi Novartisu, aby sme sa porozprávali o našich nedávnych aktivitách na koncepčnejšej úrovni. Sekanie ich cien bolo obzvlášť adrenalínové, preto som pokladal za rockerské/kovbojské adekvátne konfontovať si argumenty osobne. A keďže to bola skutočne zaujímavá diskusia, akú som s farmapriemyslom ešte nemal (šéf ekonomických záležitostí Novartisu Stephan Mumenthaler rozhodne nie je typický posúvač krabíc, ale bona fide ekonóm) , tu sú jej hlavné body.

—

Novartis: Ak majú rôzne krajiny rôznu ochotu platiť za lieky (willingness to pay, WTP) v závislosti napríklad od svojho bohatstva, spoločensky efektívne oceňovanie patentovaných liekov (na ktoré existuje administratívny monopol ) je tzv. Ramseyho cenotvorba. V princípe, krajiny s nižšou WTP (inými slovami, chudobnejšie), by mali mať možnosť nakupovať lieky za nižšie ceny. A preto by mal byť aj v rámci EÚ zakázaný paralelný import z iných krajín (aby to bolo možné ekonomicky) a ceny by mali byť neverejné (aby nevznikol politický problém v bohatších krajinách). Rozhodne by sa ceny liekov nemali medzinárodne referencovať, teda porovnávať medzi krajinami.

1) Filko: Chcel by som podotknúť, že Ramseyho cenotvorba umožňuje výrobcovi extrahovať celú spotrebiteľskú rentu, teda spotrebiteľ bude na tom rovnako, ako keby k transakcii neprebehlo, a celý benefit pripadne výrobcovi.

Novartis: Súhlas, ale bavíme sa o ekonomickej efektivnosti, nie o distribučných efektoch. Tie môžeme riešiť v druhom slede, ale iná ako Ramseyho cenotvorba znižuje celkový blahobyt.

1) Filko: Súhlas, ale distribučné efekty (to, komu pripadnú benefity) sú dôležité, a ak sú riešené v druhom slede, prostredníctvom zdaňovania, tiež tam dochádza k zníženiu efektívnosti. Teda, môžeme si vybrať medzi neefektívnosťou pri zdaňovaní alebo pri oceňovaní. Do hlavy alebo do brucha?

2) Filko: Ak je výrobcom zahraničná firma, ktorá využíva transferové ceny, môže byť technicky nemožné vyriešiť distribučné problémy zdaňovaním.

3) Filko: Problém je aj, ak krajina kvôli nedostatku regulačných kapacít/inštitúcií alebo korupcii nie je schopná ani len približne určiť svoju WTP. To bol práve príklad Slovenska, firma navrhla cenu lieku, a tá bola následne schválená. Najvyššia v Európe.

Novartis: Riešenie je oceňovanie založené na hodnote. Vybudujte si slovenský NICE (verejnú agentúru, ktorá v Británii hodnotí, či sa nejaký liek oplatí, a za akú cenu), a oceňujte lieky tak, aby vám priniesli najvyššiu hodnotu.

1) Filko: Súhlas, strednodobo to musíme urobiť. Ale krátkodobo sme museli tie ceny znížiť na rozumnú úroveň, zo štrukturálnych dôvodov, aj kvôli fiškálnym dôvodom spôsobených recesiou.

Novartis: Ste asi príliš ovplyvnený jedným príkladom , slovenským. Je nám ľúto, že u vás boli niektoré lieky najdrahšie v Európe, a rozumieme, prečo bola potrebná policy reakcia (aj keď v jej detailoch sa nezhodneme). Ale všeobecne v Európe to určite nie je tak, že chudobnejšie krajiny majú horšie ceny, Novartis ako firma presadzuje Ramseyho cenotvorbu.

1) Filko: Tak sa na pozrime, ako to naozaj v Európe je. Napríklad novartisácky blockbuster Glivec, s ktorého cenou sme mali také problémy:

Existuje relatívne silná negatívna závislosť medzi príjmom na hlavu v krajine a cenou lieku (dosť ju ovplyvňuje pozícia Luxemburska, ale je zreteľná aj po jeho odstránení). Inými slovami, bohatšie krajiny dostávajú Glivec lacnejšie ako chudobnejšie. Slovensko nebola výnimka, ale pravidlo. A časom (2005-2009) sa toto pravidlo veľmi nemení. Vysvetlenie je skôr v tom, že bohatšie krajiny majú sofistikovanejšiu, efektívnejšiu a čistejšiu cenovú reguláciu liekov, prípadne vyššiu trhovú silu, než v Ramseyho cenotvorbe.

A nie je to len táto konkrétna firma a jeden konkrétny liek. Urobil som niekoľko regresií na údajoch o cenách 10 blockbustrov v 20+ krajinách Európy v rokoch 2001-2009, celkovo okolo 2 000 pozorovaní. Hoci negatívna závislosť medzi bohatstvom krajiny a cenou lieku nie je taká výrazná ako pri Glivecu, stále je ju možné pozorovať. A kým na začiatku dekády bola silnejšia, ku koncu oslabla (oslabenie mien chudobnejších krajín? Rozšírenie medzinárodného referencovania?) Napríklad náš druhý kamarát, Herceptin od Hoffmann-La Roche:

Poznámka na koniec. Za rok sme prešli od argumentov “ceny liekov treba zvýšiť, lebo rastie cena ropy/vstupujeme do eurozóny/farmapriemysel vytvára dobre platené pracovné miesta/je vyšší výskyt slnečných škvŕn*” k Ramseyho cenotvorbe. Teším sa. Ukazuje sa, že súkromné firmy dokážu veľmi pružne reagovať na zmeny v regulácii. Napriek tomu:

—

* Len ten posledný argument nebol farmabiznisom skutočne použitý