Väčší pes je sexuálne aktívny

Hm, tak som sa po týždni vrátil z Jadranu a zistil som, že sa Radovi Baťovi môj postreh o nekompenzovaných externých nákladoch developerov nepáčil. Prečo?

1) Nie je to vraj (len) chyba developera, ale najmä regulátora (mesta a stavebného zákona). Nepochybne. No nakoľko ide v podobných prípadoch o jeho pasivitu a neschopnosť, nakoľko o ostré lakte a dlhé prsty bohatej (priznajme, aj v slovenskom meradle len relatívne) a veľkej firmy, a nakoľko o drzosť úradníka/politika, ktorý náklady ekonomických rent získaných vypaľovaním investorov presúva na tretie subjekty, je niekedy ťažké odhadnúť. Dokonca aj ľuďom, ktorí sa podobných transakcií zúčastňujú zvnútra. Koniec koncov, osobne som dlho prakticky bez reflexie veril téme o “farmafirmách korumpujúcich lekárov”, kým mi medzi inými reportáž Českej televízie (21’10”) neukázala, ako asertívne si doktori dokážu úplatky vypýtať. V tomto prípade má každá minca najmenej dve strany.

2) Druhý problém je “spájanie externalít s bohatstvom“. Príde mi zaujímavejší - teoreticky aj prakticky. Nepochybne, všetci ekonomickí aktéri, bohatí aj chudobní, pri takmer akýchkoľvek aktivitách spôsobujú externé náklady alebo benefity. Zaujímavé to začne byť pri pokuse o ich internalizáciu (daňami atď.), alebo inú formu regulácie (napríklad priamym obmedzením konania). „Chudobní“ môžu jej zavedenie politicky blokovať masovou akciou (napríklad v miestnych alebo parlamentných voľbách, alebo aj priamo), „bohatí“ všetkými formami „lobingu“ (vrátane ostrých lakťov a dlhých prstov), ale aj ovplyvňovaním uvedenej masovej politickej akcie pomocou PR, marketingu a politického sponzorstva. Uviesť konkrétne príklady sa neodvážim.

A podľa môjho názoru túto hru hrajú bohatí a vplyvní omnoho úspešnejšie. Prirodzene, je to jeden z dôvodov, prečo sú bohatí a vplyvní. V slovenských biznis kruhoch sa označuje ako „väčší pes je sexuálne aktívny“. Alebo tak nejako…

Ale je to taká dôležitá a sexy téma, že o nej napíšem viac inokedy.