Dopekla s Bartolomeiom

Kedysi pred rokom, či dvoma mi Gabo Šípoš položil otázku: Prečo TREND, ako ekonomický magazín, píše málo kritických článkov o firmách? V prvej chvíli sa mi otázka zdala nefér. Podľa mňa píšeme dosť kritických článkov, ale v tejto veci som ako šéfredaktor prirodzene zaujatý. Odpovedal som mu niečo v duchu: pretože na Slovensku sa za zásah do dobrej povesti považuje v podstate akákoľvek kritická zmienka.

Pretože súdom nestačí, že na základe dostupných faktov si mysliaci človek utvorí logický úsudok. Pretože v krajine cynických právnych formalistov nejde o obsah, ale o hrabanie sa v nepodstatných a nesúvisiacich detailoch. O to, či sú fakty a logické úsudky podložené „právne relevantným spôsobom". Pretože verejný záujem je na Slovensku papierový pojem, ktorý je dobrý akurát tak na drístanie v televíznych debatách. Pretože na Slovensku prehrávajú médiá súdy za uverejnenie kreslenej karikatúry.

Som zaujatý? Som. Ale na Gabovu otázku som si spomenul, keď vypukol cirkus okolo nášho sporu s Bartolomei Finance. Akýkoľvek kritický článok o firme je výsledok sofistikovanej slovnej ekvilibristiky a náročného zháňania faktov. Najmä v prípade firiem ako Bartolomei Finance, ktorým síce preveľmi záleží na dobrej povesti, len sa neunúvajú zverejňovať ani hospodárske výsledky v zbierke listín. Pri príprave textu pracujete s mixom oficiálnych aj ťažko dostupných dát, dokumentov, on- aj off-record vyjadrení, názorov účastníkov trhu a podobne. Potom zostavíte výsledný produkt, pričom sa snažíte vyhnúť riziku súdov. Volíte formulácie, o ktorých si myslíte, že sú nenapadnuteľné.

Takto to bolo s Bartolomeiom. Zozbierali sme batériu faktov, urobili sme niekoľko logických záverov. A čo je podstatné – ku každému nášmu konštatovaniu dostal pán Bartolomei široký priestor na vyjadrenie. Ak toto nebol korektný postup, tak potom ako máme písať? S odstupom troch rokov, po prehratom súdnom spore, sa objaví množstvo mudrcov (vrátane mňa), čo povedia, že toto sme mali urobiť tak a toto onak. Ale trvám na tom, že článok bol korektný, vyvážený a dôležitý z hľadiska verejného záujmu. A som rád, že sme ho napísali (a že nám Gabo Šípoš dal za pravdu).

Namieste je otázka, prečo sme to neťahali ďalej, obrazne povedané až do Štrasburgu. No, lebo aj naši vydavatelia sú praktickí ľudia. Výsledok ospravedlnenie plus jedna koruna „titulom finančného zadosťučinenia" je v realite, v akej sa spory proti médiám na Slovensku odohrávajú a končia, právne slušný výsledok. Prečo sme potom meškali s publikovaním opravy? Odhliadnuc od formálnej nevykonateľnosti (ospravedlnenie do troch dní) preto, lebo sme blbci. Inými slovami – zlyhali sme v našej vnútornej komunikácii. Jeden čakal, že to má na starosti druhý. A áno, je to hanba.

Teraz sa dostanem k jadru veci. Na vynútenie uverejnenia ospravedlnenia existujú v tejto republike štandardné právne nástroje. Ale to nijako, opakujem nijako a ešte raz nijako nesúvisí s tým, že pán Bartolomei si zaumienil, že vytlčie z TRENDU peniaze. A podal na nás ďalšiu žalobu, lebo sme vraj jeho firme uverejnením článku spôsobili škodu do roku 2012 za 140 miliónov korún. Načo tá skromnosť? Prečo nie rovno do roku 2020? Ale dobre, situácia je vážna, žarty bokom. Ak si chcete prečítať, prečo si myslíme, že celé to predbežné opatrenie a zablokovanie účtov našej firmy je právny a ekonomický nezmysel, kliknite sem.

Problém je, že sa opierame o logickú argumentáciu, ktorá nemusí mať žiadnu cenu. V konečnom zúčtovaní rozhodne „právna relevantnosť" na slovenský spôsob. Bez ohľadu na to, či si patetický myslím a trvám na tom, že ide o nebezpečný útok na vydavateľa tlače a na úlohu médií v tejto krajine. Keď si poviete: tak tomu TRENDU treba, zamyslite sa ešte raz. Lebo, ak nabudúce niekomu naletíte, urobíte zlé rozhodnutie na základe nedostatku verejne dostupných informácií a kritických hodnotení, nesťažuje sa, že vás v médiách nikto nevaroval.

> Hlasuj na