Dajte pokoj DSS-kám

Poviem to na rovinu. K retardácii verejnej diskusie o dôchodkovom systéme neprispieva len Robert Fico, ale aj jeho oponenti a komentátori. Ľudia, ktorých si vážim – od Richarda Sulíka až po Peťa Kremského – neurazte sa. Ale dostali ste sa do pasce, ktorú ten zopiclonik na čele vlády nachystal.

Nechcem nikomu upierať romantizmus, predstavy o morálke a slušnosti. Ale je mimoriadne hlúpe čakať od dôchodkových správcovských spoločností, že zdvihnú zástavu a budú bojovať proti boľševikovi do trpkého konca. Hlúpe sú reči o zrade sporiteľov, aj slabom charaktere manažérov dôchodkových firiem (z dielne Mikuláša Dzurindu).

Som človek idealista. Fungujúca spoločnosť je podľa mňa taká, kde politici zodpovedne vládnu, voliči zodpovedne volia a podnikatelia zodpovedne podnikajú. Ak zodpovednosť nefunguje kdekoľvek v reťazci, prichádzajú problémy. Politici nemajú zábrany, voliči sú apatickí a manažéri sa miešajú do politiky. Dnes sú šéfovia dôchodkových firiem naši spojenci, lebo „zachraňujú dôchodky". Volali by sme rovnako nadšene, aby sa miešali do politiky, keby chceli dosiahnuť zvýšenie poplatkov za správu peňazí?

Situácia, keď firmy, manažéri a podnikateľské organizácie doslova bojujú s premiérom, je neštandardná. Pri Robertovi Ficovi sa tento scenár opakuje pričasto. Zákonník práce bol boj, zdravotné poistenie je stále boj. Ceny plynu bol boj, až kým plynári nevnukli premiérovi myšlienku o tarifách pre seniorov. Odvtedy majú od neho svätý pokoj. Zradili nás, bojovníkov za čistotu trhu?

Prirodzený postoj (nielen) podnikateľa k politike je oportunistický. Manažér môže politicky vystupovať proti dotáciám, ale keď sú na svete, občas ich využije v prospech vlastnej firmy. Dotovanie detí dobre zarábajúcich ľudí považujem za nezmysel, napriek tomu si uplatňujem daňový bonus. Podpísal som zmluvu s diablom?

Dôchodkový systém je extrémne dôležitá vec. Emócie sú silnejšie. Problém je, že Robert Fico má slabý zmysel pre zodpovednosť. On je človek, ktorý zo zadnice ťahá nápady, prehadzuje miliardy korún a státisíce ľudí vidlami z jedného piliera do druhého. V parlamente je novela, ktorá je škodlivá pre stabilitu penzijného systému. Pre premiéra je každá zbraň dobrá, bez ohľadu na – iné než marketingové a imidžové – dôsledky. Proti takémuto súperovi sa bojuje ťažko.

Nie je preto čas na kompromis? V prípade DSS nie je zarážajúca „zrada" sporiteľov. Skôr prekvapuje, že mesiace s premiérom verejne tvrdo polemizujú a ich majitelia na otvorenú konfrontáciu pristúpili. Ak sa rozhodnú zahodiť imidž bojovníkov a urobiť obchod, bude to signál znormálnenia situácie, nie zrady.

Je možné, že manažéri dôchodkových firiem robia chybu a vojnová stratégia by bola efektívnejšia. Ja tiež neverím v „dočasnosť" zníženia odvodov na povinné sporenie. Ale videnie sveta, podľa ktorého treba pokračovať z morálnych dôvodov vo vojne, je naivne jednoduché. A kritizovať zmenu stratégie z pohľadu morálky zasa účelové. Vojna s dôchodkovými firmami a ich manažérmi je ficovina. Súpera si vyrobil on. Snaží sa ho dostať do pozície vinníka. My ideme od obete žiadať, aby zo seba spravila mučeníka?

Ak chceme žiť v normálnej krajine, mali by sme mať zdravé očakávania. Dôchodkoví správcovia sa majú starať o úspory. Ak vláda pripravuje zákon, ktorý sa ich týka, majú k nemu zaujať stanovisko. Zaplatiť si PR agentúru, lobistov, chodiť debatovať do televízie. Ale nechcime, aby politický systém na Slovensku fungoval ako bojisko medzi súkromnými firmami a predsedom vlády.

Robert Fico je premiér, on je zodpovedný za „naše dôchodky" v štátnom penzijnom systéme. On má v rukách moc. Na jeho osobu treba smerovať výhrady o morálke. Krajina, kde sa čaká, že na čelo disentu sa postavia nájomní manažéri a my si výsledok pozrieme v televíznych novinách, je chorá. Nielenže sú takéto očakávania hlúpe. Sú nebezpečné. Ak chcete politický systém, kde súkromné firmy intenzívne politikárčia, nečudujte sa, že budú bojovať za vlastné záujmy. Nie vždy sa budú prekrývať s našimi. A málokedy boj vybavia za nás.

> Hlasuj na