Naozaj ma trápi vymieranie národa

Veľmi ma teší, že na takom pragmatickom a racionálnom serveri ako je etrend.sk sa niekto zaoberá aj takou iracionálnou a impulzívnou záležitosťou ako je plodenie ))

Týmto ďakujem Irvovi Jarošovi, že sa do toho pustil. Na rozdiel od neho, mňa vymieranie národov trápi. Keďže to nie je racionálna téma, neviem celkom vysvetliť, prečo. Na druhej strane viem celkom určite, že krajiny, kde to dlho nikoho netrápilo, prestávajú vyzerať ako Európa a začínajú vyzerať ako Ázia alebo Afrika.

Áno, do určitého podielu je prímes exotických génov prínosom pre genofond, spoločnosť i kultúru, dobrým príkladom môže byť nemecký plejboj Boris Becker a jeho bývalá fešná poločierna Barbara s čarovne saským prízvukom. Keď však už väčšina detí v triede bavorskej základnej školy hovorí lepšie po turecky ako po nemecky, človek má pocit že toto už prestáva byť Európa.

Nie som rasista, to vôbec nie, veď mnohí Turci sú bledší ako môj brat a Turkyne často potešia oko odborníka. Ide skôr o kultúru, hodnoty, tradície, prístup k životu. Kto bol dlhšie v Anglicku, Nemecku, Rakúsku, Francúzsku či Švédsku, presne vie, o čom hovorím. Len čo prisťahovalci získajú v nejakom regióne, štvrti, dvore a pod. prevahu, majú chuť a snahu zavádzať tam svoje poriadky od čúrania na ulicu až po vyberanie výpalného a rozbíjanie autobusov. Rómovia sú šuviks, pokorní baránkovia.

Takže asi by bolo dobre spamätať sa. Lebo myslím si, že vymieranie národa začína v hlave, nie v posteli. Začína prílišným sebectvom, uprednostňovaním luxusu a pohodlnosti pred zodpovednosťou a obetovaním sa. Mám priateľov, ktorí majú 5 detí. Už sú frustrovaní z reakcií okolia na to, koľko ich je. Čo sú to za neschopní ľudia, ktorí si to nevedia zariadiť? Takí inteligentní ľudia…

Veľká rodina nie je in, je to stále viac čudný a nepochopiteľný úkaz. Vyrastajú tisíce jedináčikov, ktorých najväčším záujmom je mať čo najviac pre seba, nedeliť sa o to s nikým a vydupať si svoje miesto na slnku. S podporou svojich rodičov, ktorým je zaťažko snažiť sa o viac detí, veď takto je to pohodlné. Podobne pohodlné, ako nebrzdiť pred obcou, nezastaviť pred prechodom a nepomôcť človeku, ktorý to potrebuje. Veď žijeme len raz a po nás potopa!

Vyrástol som v rodine so štyrmi deťmi. Nikdy mi nenapadlo zazlievať mojim rodičom, že sme nemali na všeličo, čo moji kamaráti dostali. Neviem si predstaviť, že by som mal len jedno dieťa. Nedokázal by som mu to urobiť. Dieťa potrebuje rodinu, kde nie je stredom vesmíru, ale časťou celku.

Všetkým, ktorých to netrápi, čo bude z Európy o sto rokov by som odporúčal ísť sa pozrieť do Kosova. Tam to Srbov tiež roky netrápilo, že majú jedno-dve deti, kým Albánci osem. Len nechápem, prečo ich to trápi teraz, keď tých osem detí vyrástlo a chce sedieť v parlamente, kde tých dvoch Srbov hravo prehlasujú.

Aby som bol presný, nie som proti prisťahovalcom. Súhlasím, že naša krajina má zbytočne drastické pravidlá azylov a prisťahovalectva. Keď tu niekto chce žiť, nech príde a pracuje, svoje peniaze si zaslúži. Nepoužívajme však chudákov z Východu ako ospravedlnenie svojho sebectva, lenivosti, nechuti obetovať niečo zo svojho pohodlia a finančného zabezpečenia. Ak pre nás bude dieťa príťažou a nutným zlom, nezaslúžime si nič iné, ako jeho podobný postoj o 30-40 rokov, keď my budeme potrebovať jeho pomoc a obetovanie.

Autor je otcom dvoch detí. Snáď nie jediných.

> Hlasuj na