Jahniatko neviniatko

Rozhovor s ministrom hospodárstva Ľubomírom Jahnátkom v TRENDE vyvolal poriadny rozruch. Korupcia je stále témou a dobre že je. Ešte zábavnejšie, ako čítať slová Ficovho ministra je však sledovať, kam sa uberá diskusia o jeho výrokoch. "Mimo mísu", ako sa hovorí v českých krajoch.

Vládnej hovorcovskej batérii sa celkom slušne darí to, čo je východiskom každého hovorcu, keď sa jeho šéf uriekne, zaperlí a potára čo nemá. Treba to zahrať do autu. Niekam, kde môžeme debatovať o nesmrteľnosti chrústa a môže sa k tomu vyjadrovať ktokoľvek, našim farbám to neškodí. Lebo sa prestalo debatovať o nás, ale sa už hovorí o starej Blaškovej.

Sylvia Glendová a Braňo Zvara ako šikovní hovorcovia začali zdôrazňovať, že minister vlastne len popísal praktiky v niektorých štátoch, je to tam naozaj také a nikde netvrdí, že to tak chce robiť. Pravdaže. To by už bol úplný samovrah, ak by to tvrdil.

Stráca sa však pritom jeden dôležitý moment. Minister Jahnátek hovorí o korupcii ako o niečom bežnom, každodennom, s čím treba počítať, prispôsobiť sa tomu, využiť to a nezaostávať v tom. To je škandál, that´s the point, o toto ide. Že šéf najvýznamnejšieho ekonomického ministerstva, ktorý rozhoduje o miliardách štátnych peňazí, sa priatelí s korupciou, nebojuje s ňou, a keď, tak len tak naoko. "Veď viete ako to v biznise chodí, ste z biznisu pán minister…", ako znela pasca Gaba Beera.

Minister Jahnátek je z biznisu. Nie je však hviezdnym manažérom, je poctivým vykonávateľom príkazov, vybavovačom kontaktov, zástupcom veľkých zvierat slovenského privatizačného a kupónkového biznisu. Dlhé roky slúži Harvardskej skupine Juraja Širokého, zastupoval ju už ako riaditeľ Plastiky Nitra a Široký ho teraz ako hlavný sponzor Róberta Fica dosadil aj na post ministerstva hospodárstva.

Tento človek sa v slovenskom postkomunistickom biznise, ktorému dominujú kontakty na najvyšších miestach, vládne zákazky, tučné obálky a menej či viac nápadné protislužby cíti ako ryba vo vode. Žiaľ, takýto slovenský biznis stále často je, najmä tam, kde obchoduje so štátom a je od neho závislý. O tom Jahnátek rozprával, toto pozná, tomu rozumie a pripadá mu to byť úplne normálne.

V tom je škandál, že máme takéhoto ministra. Ktorý takéto praktiky pozná, neodsudzuje ich, hodlá ich využívať a zdokonaľovať sa v nich. Netreba na to zabúdať a skĺzavať do debaty o tom, či sa v Mozambiku a Kongu takto musí obchodovať alebo nie a či by to štát mal robiť. Nejde o Afriku, ide o to, že sa to niekto pokúša opäť verejne zavádzať do života na Slovensku. Bez hanby, aj keď možno "v úvodzovkách", s nevinným názvom "netradičné formy predaja". Nie je to žiadne neviniatko, toto jahniatko.

> Hlasuj na