Ako zrážku Čaploviča s faktami Beblavý neprežil

Predtým, než som mal možnosť publikovať články na svojom vlastnom blogu na eTrende, zverejnil moje dve prvotiny na svojom blogu Martin Klus. Dnes som mu vďačný za túto službu a tak ako on vtedy mne, tak i ja som ponúkol možnosť zverejniť svoj prvý článok niekomu ďalšiemu. Poznáte diskutéra SonaO8? Tak za týmto nickom sa skrýva Soňa Pochybová, ktorú hoci osobne nepoznám a nikdy sme sa nestretli, považujem za veľmi zdatného diskutéra. A tak po pár emailoch, tu je jej prvotina – reakcia na posledný článok Miroslava Beblavého.

V poslednom svojom poste sa nás poslanec Beblavý snaží presvedčiť, že výsledky maturitného testu NUCEM-u vyvracajú užitočnosť plánov ministra Čaploviča. Ale je tomu naozaj tak?

Kvôli krátkosti sa zamyslím nad prvým bodom z článku a budem sa sústrediť na výsledky maturity zo slovenského jazyka (ďalej SLJ).

Výsledky z maturity zo SLJ, kde gymnázia (ďalej GYM) v priemere získali 70.7% a stredné odborné školy (ďalej SOŠ) 53.5% ukazuje, že GYM získali viac ako SOŠ a pre pána Beblavého je to dostatok informácií na to, aby tvrdil, ze voľnejšie pravidlá prijímania na GYM neznižujú celkovú výkonnosť školy. Ibaže, na základe čoho to tvrdí? To, že GYM sú podstatne lepšie ako SOŠ je predsa očakávané. Aby toto tvrdenie mohol vysloviť, musel by najskôr upresniť niekoľko vecí.

- je výsledok pre GYM v hodnote 70.7% naozaj dobrý? Akú úspešnosť by mali GYM dosiahnuť, aby sme mohli tvrdiť, že študenti na GYM su naozaj tí najlepší z najlepších na Slovensku (lebo to by študenti GYM mali byť)?

- ako sa vyvíjali výsledky GYM a SOŠ v náväznosti na prísnosť pravidiel prijímania študentov na jednotlivé typy škôl?

- aké sú výsledky jednotlivých GYM v porovnaní s celoslovenským priemerom?

Na prvé dva body nám NUCEM nie je schopný dať odpoveď, kvôli jeho relatívnej krátkosti fungovania a kvôli korelátorom, ktoré test nezohľadňuje. Čiže, už pri prvých dvoch bodoch môžeme tvrdiť, že “fakty” pán poslanec interpretuje veľmi voľne a slušne povedané, ako sa mu hodí. Tretí bod je ale zaujimavé sledovať podrobnejšie, keďže si dovolím tvrdiť, že práve kvôli nemu sa výsledky NUCEM-u dajú interpretovať v prospech niektorých plánov pána ministra.

V štatistike sa nachádzajú GYM (nielen športové), ktoré majú priemernú úspešnosť nižšiu, alebo porovnateľnú s priemerom SOŠ. Podľa mňa, a myslím, že v tomto so mnou súhlasí aj pán Beblavý, takéto GYM by nemali vôbec existovať. Čiže plány ministra na zníženie počtu GYM sú na mieste. Takisto to donúti GYM lepšie vyberať svojich študentov, keďže na každé z nich bude pripadať viac uchádzačov.

Čo sa týka jeho plánov o tom, že na GYM by mali byť príjímaní iba najlepší z najlepších, štatistika NUCEM-u takisto môže poslúžiť ako podporný argument. Pokiaľ horší žiaci (ktorí sú však stále lepší ako tí, čo dnes vyslovene ostanú pre SOŠ), ktorí ťahajú priemerný výsledok GYM dole, budú nútení hlásiť sa na SOŠ, je pravdepodobné, že maturitné výsledky budú pre oba typy škôl lepšie. Priemerná úspešnosť sa zvýši ako GYM, tak SOŠ. Pán Beblavý by si mal uvedomiť, že cieľom nemá byť to, že GYM majú vysoký náskok pred SOŠ, ale to, aby obe typy škôl dosiahli výsledky, ktoré reflektujú vhodnú úroveň žiakov pre ten-ktorý typ vzdelávania. Samozrejme, toto je takisto špekulácia podobná tej poslanca Beblavého, avšak demonštruje, že dáta NUCEM-u sa dajú interpretovať aj v prospech ministra Čaploviča.

Problémom je, že na jednej strane zamestnávateľom chýba kvalifikovaná pracovná sila v oblasti výroby a servisných služieb, a na strane druhej máme problém so zamestnaním absolventov vysokých škôl. Pokiaľ sa zmenší počet GYM, čím sa automaticky sprísnia pravidlá pre príjímanie na tieto typy škôl, zvýši sa počet kvalifikovanej pracovnej sily a zníži sa počet neuplatniteľných absolventov. Nie je to vždy len o učiteľoch, ale aj študenti musia reálnejšie pristupovať k svojim možnostiam a mali by byť nutení do vzájomnej súťaže. Uvoľnené pravidlá pre prijímanie na SOŠ a GYM takúto súťaž prakticky eliminujú.