Koľko platíte za platenie daní a odvodov?

Názov článku, hoci by sa to mohlo tak javiť, nie je omyl. Dávnejšie (tu a tu) som písal o vyvolaných nákladoch zdanenia. Sú to náklady administrovania daní a odvodov, ktoré znáša súkromný sektor (t. j. platitelia) v súvislosti s existenciou daňového a odvodového systému. Existujú desiatky svetových výskumov (prehľad napr. tu), ktoré preukazujú výraznú mieru vyvolaných nákladov s osobitne ťaživým dopadom na menšie firmy a živnostníkov.

Chcem sa na tomto mieste poďakovať všetkým, ktorí sa zapojili do predvýskumu odštartovaného v článku tu (link na dotazník: http://dane.finpal.sk), osobitne tým, ktorí vyjadrili ochotu zúčastniť sa ako respondenti v hlavnom výskume (a nechali na seba kontakt). A súčasne ďakujem aj tým, ktorí link na dotazník šírili medzi svojimi známymi a pod. Link zostane ešte nejaký čas aktívny, ešte je možné sa zapojiť. Výsledky odprezentujem tu na svojom blogu.

Dnes spúšťam hlavnú fázu výskumu zameranú na dve oblasti.  Prvou je daň z príjmov (fyzických a právnických osôb), ktorej potenciálnymi respondentmi sú všetci živnostníci, SZČO, malí, strední i väčší podnikatelia. Dotazník je zverejnený na webe:

http://dzp.finpal.sk

Výsledkom spracovania odpovedí anonymného dotazníka bude odhad miery vyvolaných nákladov, čo zreálni náš pohľad na efektívne daňové zaťaženie podnikateľov. Okrem toho verím, že tak, ako v predvýskume, nájdeme niekoľko konkrétnych opatrení, ktoré by situáciu zlepšili.

Druhou oblasťou výskumu je daň zo závislej činnosti a odvodový systém, ktorej potenciálnymi respondentmi sú všetky subjekty, ktoré majú status zamestnávateľa (teda mali v roku 2011 aspoň jedného zamestnanca – ktorým môže byť i konateľ s príjmom za výkon funkcie v jednoosobovej eseročke). Dotazník je rovnako zverejnený na webe:

http://zam.finpal.sk

V tomto prípade je snáď zbytočné rozsiahlo písať o tom, aké starosti a náklady vznikajú zamestnávateľom, ak zamestnávajú čo i len 1 zamestnanca. Nie je to iba o cene práce (hrubej mzde plus odvody zamestnávateľa), ale o nevyhnutnosti šialenej administratívy, ktorej náklady v plnej miere znáša ten, kto zamestnáva ľudí tak, ako treba (teda nie načierno).

Budem Vám, čitateľom tohto článku, veľmi vďačný, ak sa ako respondenti zúčastníte v hlavnom výskume (najmä ak spadáte do kategórií vyššie označených potenciálnych respondentov). Ak by toto neplatilo, rovnako cenné by bolo preposlanie linku na tento článok niekomu v okruhu Vašich známych, kto by mohol byť potenciálnym respondentom. Nie za cenu hromadného spamovania známych i neznámych, skôr by malo zmysel cielené odporúčanie tým, ktorých sa to týka a nezachytili tento článok. Výskum bude prebiehať do 7. mája 2012.

Nateraz odprezentujem aspoň krátky výber z odpovedí na úvodnú otázku dotazníka predvýskumu o najväčšej bariére v podnikaní vytvorenej štátom:

“Prebujnelá byrokracia…čím viac techniky, tým menej niečo funguje a tým je viac papierovania”

“Pomalá reakcia štátnych orgánov na žiadosť podnikateľa. Nechávanie si celej dĺžky lehoty na rozhodovanie.”

“Veľmi veľa predpisov, ktoré sa neustále menia a je ťažké sledovať zmeny a vyvodzovať z toho, ktoré zmeny sa dotýkajú konkrétnej firmy a ako treba na ne reagovať. Zvýhodňujú sa tak aj väčšie firmy, pretože fixné náklady na takéto sledovanie sa rozložia na väčší obrat”

“Portal danovej spravy ako ilustracia skostnatelosti byrokratickeho aparatu.”

“Všeobecná nekompetentnosť pracovníkov prvého kontaktu v drvivej väčšine štátnych inštitúcií, a to aj pri snahe o vybavenie relatívne štandardných, resp. nárokovateľných žiadostí; zrejme vyplývajúca z relatívne nízkej kvality ľudských zdrojov vo všeobecnosti zamestnávaných štátnou správou; v drvivej väčšine prípadov absolútna absencia pro-klientskeho prístupu k “stránkam;” absencia súhrnnej, komfortne dostupnej a včasnej informovanosti “stránok” vopred (napr. ak idem na úrad niečo vybaviť, chcem si vopred na jeho internetovej stránke pozrieť, aké podklady si mám nachystať, aby bola moja žiadosť vybavená kladne, aby som sa vyhol duplicitnéme “lietaniu” po úradoch)”

“neskutpočné množstvo registračných povinností: načo sa pri zakladaní SRO najskor vydáva zivnostenský list, nasledne sa zapisuje firma do ORSR, potom registruje na danovom urade (niekolko krat) – najskor DIC, nasledne IC DPH, potom este dan zo zavislej cinnosti, nasledne je treba este zmluva o elektronickom zbere udajov. Mimo ineho podobne zmluvy o EZU je potrebne podpisat aj so socialnou poistovnou, a vsetkymi zdravotnymi poistovnami (ktorych zamestnancov zamestnavam). Dalej je potrebne poslat vykaz na statisticky urad….”

“Zložitosť a neprehladnosť odvodoveho systému pre ľudí, ktorí sa snažia čas stravený daňovými povinnosťami radšej vyplniť hodnotnejšou činnosťou suvisiacou s ich podnikaním”

“Katastrofálne právo a zákony. Nie len jeho vymožiteľnosť, ale komplikované vzťahy pri DPH a cezhraničnom obchode, cle, nezmyselné puntičkárstvo, buzerácia za čiarky, pomlčky, nezmysly.”

“Čas ktorý je spojený s úkonmi pre plnenie všetkých povinností voči DÚ SP a ZP a s tým spojené náležitosti.”

“Zakladny predpoklad uradnikov, ze podnikatel je nekonecnym zdrojom prijmov pre stat.”

…myslím, že to nepotrebuje komentár.