Kacírsky o Radičovej

Huh, to malo byť na mňa? Ak áno tak si tie nápady poďme rozobrať.
.
1. Rekvalifkácia: Slovensko v roku 1991 vyskočilo v nezamestnanosti na 10% ktorá odvtedy už nespadla pod dvojciferné číslo. Počet dlhodobo nezamestnaných sa od roku 1994 drží v okolí 6%. Ešte strašidelnejší je podiel veľmi dlhodobo nezamestnaných, čo nepracujú viac než 2 roky tvorí, ktorí sú až 4%.
.
2. Spoplatnenie vysokoškolského štúdia je večná mantra a bolo aj témou diskusie k tomuto článku pána Sibilu: http://blog.etrend.sk/pavel-sibyla/2011/02/02/jurzyca-v-stopach-mikolaja-a-strach-zo-spenatu/diskusia. Aj pán Sibyla priznal, že prínos spoplatnenia na financovanie by bol veľmi malý. Takže jediné čo ostalo je pevná viera, že spoplatnenie nejako spôsobí vyššiu kvalitu vzdelania. Nech je to ako chce, spoplatnenie sa najviac dotkne buď chudobných, alebo strednej triedy (to ak sa zavedú sociálne štipendiá). Teda presne tých tried ktoré už na pleciach nesú najväčie daňové bremeno financovania štátu.
.
3) Zvýšenie veku do dôchodku je najviac pokrúteným opatrením na šetrenie výdavkov na dôchodky. Mnohými štúdiami je preukázané, že bohatí ľudia sa dožívajú vyššieho veku ako chudobní, čo z tohto robí vyslovene antisociálne opatrenie.
.
Dám príklad senior A s dôchodkom 200 EUR má v 62 rokoch očakávaný vek dožitia povedzme 12 rokov. Senior B s dôchodkom 1000 EUR má očakávaný vek dožitia povedzme 16 rokov. Odloženie veku odchodu do dôchodku o 2 roky spôsobí, že celkovo vyplatený dôchodok sa pre A zníži o 16% zatiaľ čo pre seniora B iba o 12,5%.
.
A to ani nehovorím o tom, že Senior A je pravdepodobne manuálne pracujúci a bude mať väčší problém podávať potrebný fyzický výkon nevyhnutný na zárobok ako Senior B živiaci sa duševnou činnosťou (povedzme ako advokát či sudca).
.
A posledná vec je to, že napríklad alternatívne paušálne zníženie dôchodkov o 15% by vôbec nedopadlo na tých chudobných, ktorí majú dôchodky na hranici minima.