Jurzyca v stopách Mikolaja a strach zo špenátu

Neviem nesledujem to tak poctivo ako vy Ale posledny rozhovor z Trendu ma moc nepotesil. Som stale toho nazoru ze pokial sa neuvolni akademicky system a sloboda vyberu aj medzi univerzitami minimalne v ramci SK alebo aj rovno EU nevznikne iny tlak ako ten v komisii.
Napriklad dnes tu mame povinne predmety vacsinou len preto aby robili sito, alebo mal urcity docent teple miestecko, keby bola taka moznost absolvovane predmety by som rovno reklamoval, a vypital si nahradu na preplatenie predmetu/kurzu ktory by mal pre mna zmyslel.

Mal som moznost vycestovat v ramci Eruropskej mobility na rok do Nemecka, a tam sa takato volnost ukazuje ako velke plus. Nemal som ziadny problem si zvolit predmet pokial bolo miesto na univerzite v inom meste, a robila to tak vacsina z mojich spoluziakov. Tym padom sa selektovali predmety, a tie zle vypadli.

Ak ma niekto zo starsich argument ze ziaci nevedia co je pre nich potrebne, nech o tom presvedcia ich. Ja mam na to svoj nazor a ked viem presne co chcem robit, nevidim dovod na obmedzovanie sa na pravidla ktore si vymislela katedra pred 10 a viac rokmi.

Co tym chcem povedat je ze: ak uz sa ma selektovat a odstranovat, nech sa odstranuju najmansie bunky, a nie amputacia rovno celej ruky, nech je formovanie co najvolnejsie.

este doplnim k jednemu bodu:

stat ma moznost vytvorit lepsie konkurencne prostredie medzi studentami a to velmi jednoducho. Tym ze sa rozhodne pre financovanie len uzkeho kruhu VS a Univerzit. Tym padom bude nespoplatnenych iba malo skol, a preto zaujem sa tam dostat bude z financnych dovodv vacsi ako na tie ostatne. Uchadzacov a studentov hlavne v malych odboroch bude viac, cim sa zvysi konkurencia uz pri prijmackach. Dnes na mnohych odboroch prijamju bez prijmaciek kvoli zalostnemu zaujmu sposobenemu velkou disperziou

myslim, ze v poslednom bode ste to pekne vyjadrili. Nase skolstvo je statom podfinancovane. Preto radsej ako navrhovat spoplatnenie skolstva je potrebne obmedzit tvorbu titulov pre tituly na skolach pofidernej kvality a typu. A samozrejme je potrebne navysit ucast statu na financovani verejneho skolstva. Stat by sa mal sustredit na vytvorenie maximalne dvoch kvalitnych univerzit, iba tieto financovat a ostatnym ponechat moznost sebarealizacie cez spoplatnenie studia.

Co sa tyka tych zahranicnych skol, ano su kvalitne, ale nie vdaka spoplatneniu (ale nutne nie ani napriek nemu). Uvedomte si, ze ani vsetky spoplatnene skoly v USA alebo SK alebo kdekolvek inde netvoria spicku vdaka tomu, ze su spoplatnene, ale v prvom rade, ze si uz tradicne kladu za ulohu vychovavat co najlepsich odbornikov v danej oblasti. Cize je to skor otazka prestize vyplyvajucej z tradicneho postavenia univerzity ako takej. Neviem, ktora univerzita by mala chciet vychovavat nedoucencov, snad len taka, ktorej ide len o peniaze. Ostatne, ani Karlova Univerzita spoplatnena nie je, a neda sa povedat, ze by patrila medzi odpad europskych univerzit.

Ako p. Cizmarik spravne konstatuje, u nas su naroky na studentov minimalne a pramenia prave z nespravnej motivacie zalozenia vzdelavacej institucie. Preto by sa mal stat snazit obmedzit tvorbu novych vzdelavacich institucii a radsej sustredovat svoje zdroje na zvysenie kvality tych co existuju.

Ako cerstvu doktorandtku ma nepresvedcite, ze spoplatnenie studia by ma malo nejak motivovat k podavaniu najlepsich vysledkov. Motivacia ma prichadzat z vasej ambicie byt najlepsi, a k tomu sa da len vychovat, to sa neda kupit. A o tom vzdelanie primarne je – rozvijat sa najma duchovne a rast ako clovek.

1. inak ako slovom “Scestne” neviem oznacit arguemtn, ktory tvrdi, ze treba spoplatnit denne studium, lebo je spoplatnene externe. To ja rovnako mozem tvrdit, ze treba zrusit poplatky na externom, lebo nie su ani na dennom. Co su naozaj ti rodicia externistov obcania druheho radu? Ked to maju denni zadarmo, nech to maju aj externi.
2. Zvysit zdroje od statu ! Alebo ich prerozdelit. Ale pozor: na zaklade vykonoveho modelu! A nie posudzovanie vykonu univerzit (kde existuju dramaticke rozdiely medzi urovnou roznych pracovisk – co je aj logicke – niektore su roky zabehane, personalne vybudovane, ine len vznikaju, buduju sa…), ale na zaklade vykonu mensich jednotiek – ktorymi by mali byt, podla mna, odbory/programy.
Ad: motivacie na strane skol a studentov. Ano. To sa aj stalo, v pripadovej studii: spoplatnenie externeho studia. Hlavna motivacia skoly: maximalizovat pocet platiacich studentov Hlavna motivacia studentov: ked platim, s minimom namahy dostat to, po co som prisiel a co som si zaplatil – titul (cest vynimkam).

Cela debata je v dvoch veciach odpociatku chora.
1. Predpoklada, akoby inak bolo studium (denne ci externe) zadarmo. Ale nie je. Vy ste studovali, ja som studoval, poznate studentov. Nie je to zadarmo, a to nehovorim len o nakladoch obetovanej prilezitosti. Ak sucasne naklady na studium nezabezpecuju kvalitu, ako ju ma zabezpecit zvysenie tychto nakladov o explicitnu platbu navyse????

2. Porovnavacky s inymi systemami nemam moc rad. Viac skodia, ako pomahaju. My totiz nestaviame system od nuly na zelenej luke, kde by sme si mohli vybrat, ci sa vybrat korejskou ci finskou cestou. My sme v stave, kedy tu je 35 univerzit, co produkuju X absolventov, z ktorych X % konci na urade prace. Toto je nas problem.

este je tu ina moznost – univerzity v USA a v Južnej Kórei sú kvalitné NIELEN vďaka školnému

Maturant, ak aj vie, v akom odbore by sa chcel uplatnit po skonceni VS na trhu prace, ma len minimalnu moznost posudit pred nastupom na VS kvalitu vzdelania, ktore ma na vybranej VS v danom odbore dostat. A aj ked tam studuje, ma len minimlanu moznost porovnavat kvalitu toho, co dostava…kedze spravidla nestuduje na dvoch skolach v tom istom odbore sucasne.
Maturant sotva moze vediet, ake su naroky praxe a co z toho, co v skole dostava, mu bude v praxi uzitocne.
Skola nie je stavana tak, aby dostatocne pruzne reagovala na potreby trhu prace, najma na obsah a formu vzdelavania. Dovodom nepruznosti je aj nastavenie financovania.

no ono to nie je tak, ze zo zamestnaneho maturanta ma spolocnost taky isty osoh ako zo vzdelaneho cloveka (myslim pomaturitne)

Co nam vyssie vzdelanie dava:

Clovek, ktory absolvuje vysoku skolu – pokial nestuduje iba kvoli titulu ale ma vzletnejsie ambicie – stava sa z neho odbornik v danej oblasti. Ako taky je teda schopny tuto oblast dalej rozvijat, riesit problemy v danej oblasti a predavat svoje odborne skusenosti dalej.

Preto, a to uz zdoraznujem po x-ty krat, a bud ma naozaj nechapete alebo nechcete pochopit, je aj z financnych dovodov pre stat vyhodnejsie investovat iba do studentov, ktory naozaj chcu byt najlepsi a chcu svoj odbor dalej rozvijat. Ja s vami suhlasim, ze pre stat ktory nerozlisuje medzi dobrym studentom a sprostym studentom je ich prinos prenho rovnaky. Ale nehovorte mi, ze prinos automechanika je pre spolocnost rovnaky ako prinos spolupodielatela sa na vyskume liekov v boji proti rakovine.

Jedinou cestou ako sa ma statu oplatit investovat do vysokoskolskeho vzdelania je ist cestou vyberu tych najlepsich – nie skol, ale studentov. A to sa da dosiahnut iba tak, ze vytvorite konkurencne prostredie medzi studentami, nie skolami. To pride az ako dosledok konkurencie medzi studentami. Vy tak rad porovnavate: spolocnym ukazovatelom najlepsich univerzit na svete je narocnost vyberu studentov a narocnost absolvovania ich programov, nie ich spoplatnenie ani prestiz, lebo prestiz bola vybudovana tym, ze tam studovali iba ti najlepsi. Ja nebudem dobra, pretoze som studovala na Harvarde, ale Harvard si ma vybral, pretoze som uz dobra bola v prvom rade.

Preto na Slovensku treba najskor vytvorit spickove, dobre nazvime to odbory, kde budu studovat iba ti najlepsi – od zaciatku. Tym sa tieto odbory stanu spickove. Dosiahne sa to tym, ze budu nespoplatnene a teda sa na ne bude hlasit vela studentov, ale len ti najlepsi budu vybrani. Ostatni, nech si platia. Ci sa vam to paci alebo nie, urcita miera socialneho inzinierstva je pri organizacii vysokoskolskeho vzdelania ziadana. Inak, ako p. Cizmarik spravne poznamenava, budeme mat X absolventov bez prace.

Podla mna vy na to idete uplne z opacnej strany, lebo nejak chybne predpokladate, ze u 20 rocnych ludi je stale najdolezitejsi pedagogicky pristup, ktory z debilov vie urobit osvietencov, ale ono je to uplne naopak. Samozrejme, ze dobry pedagog je dolezity, ale pokial je student na nic, tak mu nic nepomoze aj keby mu prednasal Feynamnn. Vysoka skola je v prvom rade o osobnych ambiciach byt dobry v odbore, ktory ma zaujima a je vo verejnom zaujme, taketo ambicie podporovat aj financne.

ano, to presne tvrdim, a najlepsie Univerzity na svete mi davaju za pravdu.

este vlastny dovetok: nikto tu predsa netvrdi, ze VS studium sa ma spoplatnit 100 percentne. Od zaciatku sa predsa bavim o spoluucasti studenta. Preto hovorim, ze dnes je mind set nastaveny, ze VS vzdelanie jednotlivca je spolocensky statok a ignoruje sa kompletne osobny prospech. Briti to s odlozenym (pripadne odpustenym) skolnym naviazanym na dosiahnutie minimalneho prijmu po absolvovani studia spravili, tak nechapem, preco neprevziat tento model? Ak univerzitna velmoc, ktora dala svetu Oxbridge nema zdroje na zabezpecenie kvalitneho studia bez ucasti studenta, preco sa my tvarime, ze mame na vsetko. Ak tvrdime, ze mame, tak sa potom ale netrepme do prvej 500 svetovych univerzit, lebo kvalita nieco stoji (myslim peniaze). Pozrite si, kolko stoji na studenta a rok univerzita zo svetovej spicky a netvarme sa, ze my dokazeme z Trabantami vyhrat F1.

obaja mate pravdu…myslim si, ze grgo hovoril o zakladnych/strednych skolach, a v tom pripade s nim absolutne suhlasim…vy hovorite viacmenej o univerzitnom vzdelani

To je čo za hlúpy argument. Ja poznám mnoho ďalších ľudí, jeden z nich je napríklad môj bratranec čašník, ktorí pracujú v zahraničí – a ano vyučili sa na Slovensku. Ak si vezmem ročné náklady na vzdelanie pre rok 2009, tak vzdelanie čerstvého maturanta (9 rokov základka a 4 roky stredná) má hodnotu cca 22 000 EUR. A teraz čo, spoplatníme základky a stredné školy či čo?
.
PS: Predstavte si, že existujú krajiny aj mimo Korei a Kuby čo poskytujú vzdelanie zdarma. Napríklad škandinávske krajiny poskytujú vysokoškolské vzdelanie zdarma, a to dokonca v angličtine.

Fíha, máte pravdu. No, ale asi sa zhodneme, že ak majú byť vo financovaní zrovnoprávnené základné a stredné školy (a dnes už takmer sú) a aj výskumné pracoviské (”Vláda SR v tejto súvislosti vytvorí nový systém inštitucionálneho a grantového financovania výskumu, ktorý bude transparentný, zrovnoprávni výskumné pracoviská bez ohľadu na zriaďovateľa, bude oddelený od financovania vzdelávania a bude motivovať k zvyšovaniu spolupráce pracovísk v rámci vysokých škôl a iných výskumných inštitúcií”), tak neexistuje rozumný dôvod, prečo by nemali byť zrovnoprávnené aj VŠ. Či?
Btw. zverejnenie tohto blogu zafungovalo a dnes mi do schránky prišli tézy k rokovaniu o novele vysokoškolského zákona. Veľa zaujímavého čítania, uvidíme, čo z toho dobrého prejde.

Nie. Chcel by som vedieť, ako chce ministerstvo riešiť financovanie školstva (o ktorom ľudia z akademickej obce tvrdia, že je nedostatočné), aby nemuselo prihliadať na také neštandardné kroky vlády, ktorá raz nerešpektuje rozhodnutie AK a o päť mesiacov, pri inej škole, sa s ním stotožní.

-Každý má právo na vzdelanie. Školská dochádzka je povinná. Jej dĺžku po vekovú hranicu ustanoví zákon. (ods. 1)
-Dĺžka povinnej školskej dochádzky je upravená zákonom (podľa zák. č. 29/1984 Zb. z. v znení neskorších predpisov je 10 ročná a končí koncom školského roku, v ktorom osoba dovŕši 16 rokov veku)
-Občania majú právo na bezplatné vzdelanie v základných školách a stredných školách, podľa schopností občana a možností spoločnosti aj na vysokých školách. (ods. 2)
-Zriaďovať iné školy ako štátne a vyučovať v nich možno len za podmienok ustanovených zákonom; v takýchto školách sa môže vzdelávanie poskytovať za úhradu. (ods. 3)
————-
PS: nie isty, ale myslim si ze ziaden sukromny zriadovatel nie je povinny garantovat zakladne/stredne bezplatne vzdelanie pre vsetkych…zato stat to garantovat a naplnat svojim vzdelavacim systemom musi

Oprava, má to byť ekvivalent školného cca 290 EUR.

1. Vychádza mi z toho, čo píšete, že v blízkej dobe pôjde do školstva dostatok peňazí. Nie som si istý, či sa v tej sume neráta už aj s eurofondami, s ktorými sa dnes už, pri dvoch operačných programoch neráta. Ale fajn, chcem zdieľať váš optimizmus.
2. K motiváciám napíšem osobitný blog
3. Akosi ste sa zabudli vyjadriť k tomu Ficovi.
4. Aha, takže ak je štúdium sociálnej práce alternatívou k úradu práce, tak máme po probléme a stačí keď tých takmer 300 tis. nezamestnaných jednoducho naženieme do škôl. No výborne.