Dobrý deň pán Sibyla, dnes mi na túto tému vyšiel komentár v SME (http://komentare.sme.sk/c/5552047/sikovny-dochodca-do-skoly-nie.html), ktorý bol napísaný presne pred týždňom a tým pádom mierne stratil na aktuálnosti, keďže veci sa mierne pomenili. Keďže som čakal na jeho uverejnenie, tak až teraz si dovolím reagovať aj na Váš blog:
To, že nemotivujúci systém odmeňovania vyučujúcich je zlý systém, a že ho treba zmeniť s Vami plne súhlasím.
Nikde som sa priamo nedozvedel, čo bolo primárnym zámerom návrhu pána ministra Mihála, ale domnievam sa, že ušetrenie peňazí zo štátneho rozpočtu (Sociálnej poisťovne). Zaujímavé však je, ako sa z tohto stal zrazu “prozreteľný” krok smerom k zlepšeniu výučby na školách, keďže ju (že vraj) blokujú dôchodci.
Najhoršie na komentovaní návrhov tejto Vlády SR je, že sa veľmi často menia a nejasnými vyjadreniami (ktoré väčšinou asi chcú neznieť antisociálne, ale nie vždy sa im to darí) sa ešte komplikujú a teda nie je úplne jasné ich znenie.
V aktulizácii máte síce doplnené, že výnimky pre učiteľov sa nebudú robiť, ale tiež tam máte napísané, že pri “predčasnom” starobnom dôchodku; pričom medzičasom bolo tiež vyslovené že to nebude platiť retroaktívne (hm?) a tiež sa hovorí o dôchodkoch bez “prívlastkov”. Taktiež nie je úplne jasné, či pod to spadajú aj školy nepatriace priamo pod štát či samosprávu.
Takže sa aj ťažko nominuje na tu v diskusii spomínanú “blbosť roka” 
Ja som vo svojom komentári oponoval tým, že starobný dôchodok je právo a problémom zrelým na riešenie sú predčasné a výsluhové dôchodky (alebo si presne definovať, čo starobný dôchodok vlastne je). Odhliadnuc od faktu, že nevidím žiadnu priamu pridanú hodnotu zákazu práce iba vo verejnom sektore (ak pominiem fakt prezamestnanosti). Otázne je, ako sa dajú dôchodky riešiť, aby zmeny neboli súčasnými “účastníkmi” napadnuteľné na ústavnom súde.
Jediný problém “spravodlivých príležitostí” z pohľadu mladého absolventa môže byť fakt, že starobný dôchodca sa môže ponúkať za dumpingové ceny (keďže druhý príjem má z dôchodku), ale je zaujímavé, že v súkromnej sfére (do ktorých asi naše VŠ svojich absolventov neposielajú) takýto problém nie je. Ak by vláda chcela problém uplatnenia absolventov (stredoškolských aj vysokoškolských) riešiť komplexnejšie a pre všetkých (smerujúcich na štátne či súkromné pozície rovnako), tak by skôr mohla ísť napr. cestou dočasného zlacnenia ceny práce absolventov pre zamestnávateľov (úpravou odvodov) a tým im poskytla šancu ukázať svoje kvality.
Vždy by prím mala hrať kvalita a výkon a nie vek, či už “perspektívny” alebo “skúsený”.
To, že účinnosť (pri všetkých zákonoch týkajúcich sa škôl) by mala byť k júlu a nie k januáru sa zhodneme.
Takisto zverejňujete otvorený líst pána riaditeľa Droppu:
Pán Droppa, Vás máta predstava, že desaťročné deti, ktoré začnú žiť svoj život o desať rokov, budú učiť šesťdesiatnici. S pohľadom staršieho by som mohol oponovať, či je lepšie aby mladé deti učili neskúsení (životom) ľudia ale tí čo už niečo zažili. Spôsobom mladého, uvedomujúceho si rýchlosť zmien (a parafrázujúc Kena Robinsona), by som sa mohol spýtať, či tí mladí vyučujúci vedia, ako bude svet o tých desať, dvadsať či päťdesiat (keď odídu tie deti do dôchodku) rokov vyzerať, keď ich to majú presne naučiť. Alebo sa zamyslieť, akí kvalitní sú ti nezamestnaní absolventi, keď si nenašli inú prácu, ale následne majú spasiť svojimi kvalitami kvalitu výučby. Nehovoriac už o tom, že či sa tí mladí ľudia poberajúci plat v súkromnej sfére sa budú chcieť “vrátiť” do podhodnoteného školstva.
Mladí absolventi pedagogických VŠ smerov údajne chcú robiť na školách, ale nie je miesto (zabraté dôchodcami) a preto buď zostanú nezamestnaní (asi presvedčení učitelia odmietajúci robiť niečo iné) alebo sa zamestnajú. Otázkou potom pre mňa zostáva, prečo je (na niektorých miestach) angličtinárov a matematikov nedostatok aj s dôchodcami.
Nič nie je čierno-biele a generalizovať z jednej aj z druhej strany nie je dobré.
Po prvé, súhlasím, už aj vyššie som napísal, že súčasný systém odmeňovania je zlý. Aj keď situácia, aby absolvent mohol mať vyšši plat ako jeho starší kolega by mala byť nepredstaviteľná, keďže starší človek by svojím vekom mal prinášať aj vyššiu pridanú hodnotu (iba kvantita nepredčuje kvalitu), a ak neprináša, tak by na tom mieste nemal čo byť.
Po druhé. Nevidím zásadný problém týkajúci sa veku, ktorý by obmedzoval ľudí učiť to podstatné (zreformované). Osobne si myslím, že aj učitelia dôchodci majú (a celý život mali) ruky zviazané osnovami a schálenými učebnicami, a keby mohli, učili by inak – vediac čo je dôležité a čo nie, čo mladých ľudí zaujme. Súhlasím, že by mali aj plniť funkciu odovzdávania skúseností ale zároveň dodávam, že ich unisono hádzať do vreca neschopných a mladých (ktorí môžu tápať novými prístupmi a obsahom iks rokov, keďže reálne znalosti z praxe nemajú) vyzdvihovať do neba, nie je dobré.
Skôr v dnešnej dobe, keď na niektorých miestach a v niektorých oboroch reálne hrozí vymieraním kolaps systému (aby si urdžal aspoň akú takú kvalitu), tak namiesto toho aby sa vytvárali stratégie obnovy či revitalizácie učiteľského zboru, tak sa ad hoc ešte viac (nekoncepčne) podlamuje systém.
