Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Miroslav Beblavý

Kedy si sociálne dávky treba odpracovať - diel II

20.11.2010 | Miroslav Beblavý

O tom, kto sa naozaj najviac snažil...

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 8

Pred niekoľkými dňami som zverejnil blog, v ktorom som vysvetlil, že už v dnešnom systéme sociálnej pomoci je potrebné vyššiu dávku si buď odpracovať, alebo byť v situácii, kde to objektívne nie je možné (a že je to správne).

Keďže som v reakcii na blog dostal viacero otázok aj komentárov, tu sú ďalšie informácie:

- Prečo sa dávka nelíši podľa minulých "zásluh"? Dávka v hmotnej núdzi je určená pre tých, čo vyčerpali všetky zásluhové sociálne systémy (podpora v nezamestnanosti, nemajú nárok na dôchodok starobný či invalidný...), ale aj iné vlastné "zásluhové" zdroje príjmov (vlastný majetok, rodina...), preto v jej prípade nemá význam hovoriť o zásluhovosti, pretože je to posledná záchranná sieť, potom, čo všetko ostatné bolo vyčerpané. Okrem toho, vždy sa mi zdalo lepšie rozlišovať podľa toho, či sa DNES človek snaží, než podľa toho, čo robil pred 10 rokmi. (A hoci to väčšina ľudí neverí, väčšina poberateľov dávky niekedy v minulosti pracovalo, takže rozlíšenie podľa minulosti aj tak nefunuje tak, ako si predstavujú.)

- za aktiváciu sa považuje aj účasť na vzdelávaní (preto na drobných obecných prácach funguje len 93% poberateľov aktivačného príspevku), takže účasť na vzdelávaní či rekvalifikácii môže byť cestou ako investovať do seba a poberať príspevok

- drobné obecné služby, za ktoré dostáva aktivačný príspevok zvyšných 93% jeho poberateľov, môžu byť takmer čokoľvek, čo obec považuje za užitočné. Zametanie ulíc je síce najviditeľnejším príkladom, ale obce môžu a robia všetko od vodenia detí do školy a cez križovatky cez roznášanie mestskej pošty až po prácu so staršími ľuďmi v klube dôchodcov. Ak to niektoré mesto/obec nerobí, a myslíte si, že by malo, sú komunálne voľby vhodným časom spýtať sa starostu prečo. Štát náklady organizácie hradí cez ESF bez ohľadu na typ aktivity

- slovenská spoločnosť sa prostredníctvom parlamentu uzniesla na tom, koho v práceschopnom veku už nechce aktivovať: sú to ľudia, ktorí majú nad 60 (a môžu teda ísť na predčasný dôchodok), respektíve aj ľudia o niečo mladší, ak sa s pomocou podpory v nezamestnanosti vedia dostať až na hranicu predčasného dôchodku (tí idú potom rovno do predčasného dôchodku).

- každý systém, možno, samozrejme vylepšovať. Na porovnanie: Dzurindova vláda od spustenia systému v roku 2004 do júna 2006 urobila napríklad nasledovné:

1/ opakovane zvýšila aktivačný aj ochranný príspevok nad rámec ostatných dávok

2/ zaviedla podporu pre deti z chudobných rodín aj inými formami (dotované jedlo, učebné pomôcky) a opakovane ju ďalej rozšírila a zdokonaľovala

3/ zaviedla sociálne štipendiá pre dobre sa učiacich chudobných stredoškolákov aj "základoškolákov"

4/ rozbehla pilotné projekty Fondu sociálneho rozvoja a pod. založené na princípe "pomáhajme tým, čo si chcú pomôcť a pomáhajme tam, kde je to udržateľné"

5/ rozbehla pilotné projekty (neskôr rozšírené na širšie publikum) pre chudobných nezamestnaných bez školy, aby si dokončili základnú školu a neskôr učňovku

6/ začala platiť niekoľko stovák komunitných sociálnych pracovníkov v najkritickejších lokalitách, aby dávali pozor, či deti chodia do školy, pomáhali riešiť vnútrokomunitné konflikty a pod.

7/ pripravila viaceré projekty, ktoré sa už nestihli realizovať a boli pripravené pre ďalšiu vládu

...

Viera Tomanová za 4 roky svojho pôsobenia na poste ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny neurobila v oblasti hmotnej núdze okrem pravidelnej valorizácie dávok vychádzajúcej zo zákona (ktorá sa diala aj za Dzurindu II) žiadnu výraznejšiu VLASTNÚ zmenu - dobrú ani zlú. Naopak, viaceré už spomínané opatrenia zrušila alebo ich nechala umrieť - väčšinou nie úmyselne, ale nezáujmom a neschopnosťou.

Preto dnes možno povedať, že na Slovensku neexistujú dve koncepcie riešenia hmotnej núdze - ľavicová a pravicová, ale len jedna: tá, ktorú zaviedla vláda Mikuláša Dzurindu, ktorá dokaličená funguje dodnes a ktorú ani vláda Ivety Radičovej neplánuje principiálne zmeniť. Na strane SMER-u či iných ľavicových kritikov (ale aj ultrapravicových) sa zatiaľ iná, ucelená koncepcia nezrodila. Jedinou výnimkou bol a je odvodový bonus, ten by však znamenal v porovnaní s dneškom výrazne vyššiu sociálnu dávku pre všetkých  chudobných (aj pre tých, čo sedia doma a robiť nechcú) a je nepravdepodobné, že by toto získalo širšiu spoločenskú podporu alebo malo zmysel. Konieckoncov, ani ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pod vedením SaS toto zatiaľ reálne neplánuje, keďže hovorí o potrebe zaviesť solidárnu dávku a k nej doplatok za prácu.

 

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 8

Miroslav Beblavý

Miroslav Beblavý
  • Počet článkov: 85
  • Priemerná čítanosť: 5684
  • Priemerná diskutovanosť: 23
  • RSS blogu

O blogu

Ekonóm a poslanec NR SR

Miroslav Beblavý

Miroslav Beblavý
  • Počet článkov: 85
  • Priemerná čítanosť: 5684
  • Priemerná diskutovanosť: 23
  • RSS blogu

O blogu

Ekonóm a poslanec NR SR

Kalendár sa načítava...