Advokát nie je advokát, ak nevie umyť auto

12.09.2012

Diskusia (20 reakcií)

12.09.2012 | Agát4

Existuje téma ku ktorej by sa polyhistor Beblavý nevyjadril? Mimochodom, ak niekto nemá kontakty a peniaze, tak sa koncipientom nestane. Tak za koho bojuje Beblavý?

12.09.2012 | Samuel Robel

Ani ja vasmu prispevku nerozumiem. Agát je asi tiez pravnik?

Skor sa Mirovi cudujem, ze sa vobec pokusa argumentovat. Lebo proti takejto zjavnej hovadine sa ani vazne argumentovat neda.
Stacilo by nahlas hovorit o tom, ze vsetky Borecove argumenty ZA su idiotske, ze cela novela je na mieru robena SAK, ba bola priamo napisana v SAK, a ze to cele je jeden velky odrb pripravovany ministrom, ktory tym de facto aguje ako zastupca SAK, nez ako zastupca voleny obcanmi.
Bodka.
Odrb - tak ako hocico ine z dielne SMERu.

12.09.2012 | OliWer

Advokatov je vela, dalsi pribudaju a hodinove sadzby klesaju. Toto je pokus, ako sa zabetonovat a odstavit konkurenciu.
Osobne ocakavam dalsie hovadiny typu zalozit sro moze iba advokat alebo notar. Ups, dufam, ze som lobistovi vo funkcii ministra nenasepkal.

12.09.2012 | .j.j.

Napísal niečo nesprávne? Ak nie, prečo tá zlosť? Naopak, komentár nedáva zmysel ani po viacnásobnom prečítaní. SAK sa snaží o schválenie, aby mali protekční predĺženú koncipientsku prax? Keby sa to podarilo, bolo by to podľa vás lepšie? Za koho bojujete, Agát4?

13.09.2012 | tiborm

pán Beblavý,
udivuje ma Vaša ochota robiť zo seba pologramotného mierne slaboduchého politického idiota pre každú problematiku, ktorá sa na politickej scéne objaví.
Ale keďže viem ktorej strany ste členom dokážem to pochopiť a podľa toho Vás zaradiť pri ostatných Vašich vystúpeniach.

13.09.2012 | ari.ari

Slaboduchý je skôr ten, kto útočí na diskutujúceho alebo autora článku, namiesto prednesenia či prinesenia argumentov.
Ako súvisí tento tvoj príspevok s témou článku? Fuj.

Pán Beblavý podľa môjho názoru veľmi presne trafil klinec po hlavičke. A jeho vyjadrenia aj k iným témam sú vždy zmysluplné a argumentačne podložené. Koľko je za tým štúdia a vedomostí, to niektorí ľudia nikdy nedokážu pochopiť. Držím mu palce.

13.09.2012 | ubuntu

Nebolo by vo verejnom záujme, aby absolventi právnických fakúlt pracovali ako sudcovia? Pokiaľ viem, súdy sú momentálne najvážnejším nedostatkom nášho právneho systému. Alebo sa mýlim?

13.09.2012 | Oskarka

Máme prieťahy v súdnych konaniach a nadbytok absolventov. Neverím tomu, že by absolventi neradi praxovali niekde na súdoch - určite radšej než v Tescu!! Na súdoch je veľa administratívy - tam by pomohli aj absolventi sociálnej práce a odbornejšiu prácu môžu robiť absolventi práv. Tým by sa uvoľnili ruky sudcom pre ich najpodstatnejšiu prácu a nemuseli by sa zaoberať menej dôležitou prácou. Máme nadbytok vzdelaných ľudí a neustále prieťahy v súdnom konaní - to nedáva zmysel!

13.09.2012 | Brunteles

Samozrejme, že tá novela je účelová. Veď ako každá legislatívna zmena. Táto má spomaliť prílev nových a nových "právnikov" do praxe. No a čo? Povedzme si otvorene. Treba na Slovensku ďalších 1500 advokátov? Pre koho?
Je fakt a neviem kto ho spochybní, že právnických fakúlt je na slovenské pomery príliš veľa. Absolventi práva sa nemajú kde zamestnať. Pomaly na akomkoľvek malom úrade už dnes majú niekoľko právnikov na pozíciách kde by ich ani nebolo treba (ale úroveň práce úradu sa aj tak nezlepšuje, pretože právo je najmä o skúsenostiach a nie o titule).
Neviem kde tie školy berú (dobrých) učiteľov, ale asi nemajú veľmi kde, takže tomu zodpovedá i úroveň dnešných absolventov (česť výnimkám).
Neviem koľkí z Vás sa z titulu svojej práce stretávajú s výberovými konaniami na nové pracovné miesta. Dáte ponuku, prihlási sa Vám 100 kandidátov. Už len z prečítania žiadostí a motivačných listov je zjavné, že 90/100 by potrebovalo dlhšiu prax. Prvé dva roky pravopis a štylistika a potom hádam i odbornejšie veci.
Ak štát zlyháva a necháva každého študovať čo si zmyslí, tak niekto musí začať trh regulovať. Ak je to nevyhnutné, tak i takto. Niekto by asi namietal, že veď trh rozhodne. Ale v tejto oblasti to tak nie je. To už trh ukázal.
Myslím, že autor sa skôr potreboval pripomenúť.

13.09.2012 | tiborm

som rád že ste sa ozval osobne pán Beblavý. Vo Vašom prípade ide o "sto" argumentov, ktoré môžem prezentovať, ale Vy o to v skutočnosti nestojíte. Keď máte záujem o argumenty, bez problémov Vám ich ich vymenujem (aj verejne).
Ste členom zločineckej morálne zvrátenej grupy SDKÚ-DS, ktorá rozkradla svojim pôsobením na Slovensku nepredstaviteľné sumy.
Vy sám sa rád hráte na politika alebo odborníka "napr. na verejné obstarávanie" ale pritom ste prostoduchý analfabet propagandista, ktorý sa snaží robiť politiku. Prolém je v tom že to robíte zle a diskreditujete pravicovú politiku na únosnú úroveň.

13.09.2012 | OliWer

Teraz by som poprosil z tych 100 argumentov uviest pre nedostatok miesta a kratkost casu aspon 10. Dakujem.

13.09.2012 | mesje

Bral by som rozne argumenty proti novele, ale nie od laika – nechapem co opravnuje Beblaveho vyjadrovat sa k teme, ktorej absolutne nerozumie a ani nemoze rozumiet. Neni pravnik, nerobil v pravnej kancelarii a vrcholom jeho argumentacnej zakladne je nejaky trapny inzerat. Ja by som si teda netrufal argumentovat napr. na temu jadrovej fyziky a moznosti praxe jej absolventov, ci kedy ma ist lekar na atestacie. Vrcholom je to, ze si na to Beblavy trufne v case, ked tu ficovlada prijima jednu blbost za druhou (vyssie dane, poplatky za auta, co pocitia najma bezni ludia), a opozicia mlci jak partizan, akurat sa hadaju o zbytky pozicii hodenych ficom.
Ako dlhorocny advokat si trufnem povedat par argumentov za novelu:

1) vytvara sa tu atmosfera, ako niekto ide strasne ublizit mladym ludom. Preboha, ale ved nikto nenuti pravnikov ist cestou advokacie a teda "otrockej" koncipientskej praxe, mozu robit kopu inych pravnickych zamestnani na roznych pravnych oddeleniach - statnej spravy ale aj sukromnych firem, ako bankovi pravnici, podnikovi pravnici atd. a za slusne peniaze. Nariekaju snad ekonomovia, ze nejsu vsetci auditormi, ci nariekaju ucitelia, ze nejsu vsetci profesormi a docentmi???

2) situacia v krajine je nenormalna pokial ide o pocty pravnikov a advokatov, takze ked stat nevie dostatocne regulovat nenormalny nadpocet pravnickych skol, tak nech to robi SAK ako nejaky druhy filter. A ked je to take strasne s tou koncipientskou praxou, na co sa tolki hlasia na pravo? Neni to skor o tom, ze sa na pravo hlasia kvanta ludi, ktori by neuspeli na technickych skolach - a tie su ovela dolezitejsie pre tuto krajinu, a pre ktorych je pravo najlahsia cesta v pomere schopnosti, namahy a zarobku? Najradsej by vsetci chceli co najjednoduchsie studium a potom co najlahsiu cestu k advokatskej licencii, aby potom mohli mnohi bez znalosti a zrucnosti "prezivat" napr. cez dohodene kseftiky od znamych... Tato krajina ma extremny pocet humanitnych skol, pricom je treba odbornikov v technickych odboroch... Ale samozrejme pre nejaku pipku je lahsie, aby preplavala nejakou to rychlokvasenou vysokou skolou, potom ju ocino niekde dosadi a je z nech za chvilu velka advokatka.

3) 5-rocna prax nestaci, ja by som zaviedol este tvrdsie podmienky. Treba si uvedomit vychodzi stav pravnika po skole - nevie absolutne NIC, lebo toto skolstvo nepripravuje odbornikov, ale memorantov - a na prave je to extremne vypukle. Takze ja by som pokracoval tvrdsimi skuskami, ale aj ich kvalitou - naco sa ucit na advokatske skusky TO ISTE co na statnice na VS, namiesto toho by sa malo skusat to co bude advokat potrebovat aj vediet- tj mali by sa im dat konkretne pripady a tie by mali spracovat, od dokumentacie az po similovane rokovania, negociacie ci vystupovanie na sude. Inak je to len dalsie memorovanie;

4) situacia je neprijatelna aj pre advokatske kancelarie - podmienky su nastavene tak, ze po relativne kratkom case sa zo skoro vsetkych koncipientov stavaju advokati, a chyba tzv. stredny stav - ludia vykonavajuci kvalifikovanu pracu a podklady pre skusenejsich advokatov. Ak napr. v kancelarii su 2 advokati a 8 koncipientov, tak o 2 roky je pomer 4/6 a o 3 roky 10/0, tj su tam len sami advokati, so zvysenymi poziadavkami na plat, a s pocitom ze su velkymi advokatmi, a teda s mensou ochotou makat... potom ich bud treba prepustat, alebo nastava nerovnovazna situacia, kde je ovela viac advokatov a na nich maly pocet koncipientov, kde je viac tych, ktori by radi mali extremne platy a zadavali niekomu pracu – ale akosi niet komu. A tym nechcem povedat, ze maju umyvat auta a brat maly plat, ako trapne tvrdi Beblavy podla 1 inzeratu, ale normalne vykonavat kvalifikovanu pracu potrebnu pre klienta. A ja mam rozhodne ine skusenosti aj pokial ide o platy koncipientov – maju bezne 1000-2000 eur, zavisi to jedine od ich schopnosti. Ak sa im aj toto zda malo, prosim, mozu ist robit napr. do banky, alebo inde, kde ich viac ocenia. Ide o to, aki su schopni. A ak niekoho na vychode zdieraju a davaju im maly plat, opat zopakujem, nikto ich nenutil ist na pravo, vediac co ich caka. Je komu inych zamestnani, a ked chcu byt pravnikmi a su sikovni, maju stale sancu dobre zarabat ak na to maju. Mimochodom, byt advokatom skor (po 3 rokoch a nie po 5 rokoch) neznamena hned raj – ak ich nevezmu do advokatskej kancelarie alebo nemaju klientov, tak smola, nezarobia nic;

5) doteraz nikoho netrapilo, preco absolventom prava davaju trapny titul Mgr., aky maju aj telocvikari, preco ich nepriamo nutia robit dalsie prace a skusky na ziskanie JUDr., nikoho netrapilo, aku hroznu uroven maju nase skoly, preco mame este po skole robit advokatske skusky, kde sa opat memoruje to iste co na skole (cize vlastne cela skola je zbytocna a degraduju sa vsetky absolvovane skusky, kedze sa to skusa znova), nikoho netrapilo, ze zrusili komercnych pravnikov a len tak ich pridruzili k SAK. Tymto vsetkym som si musel preskakat. A ked sa ma konecne prijat nejaka pozitivna zmena z pohladu advokata, tak sa krici len o dlzke praxe. Nikoho tiez netrapi, aky monopol tu maju notari, a ze sa pozitivne trochu narusi touto novelou tym, ze aj advokati budu moct overovat podpisy. Toto Beblavy nevidi, ze je to jasna zmena k lepsiemu – poplatky za overovanie urcite klesnu (napr. o DPH, ked podpisy bude overovat advokat s nizsim obratom a ted neregistrovany ako platca DPH) a najma sa ludia nebudu musiet trepat okrem advokata aj k notarovi, a najma to vybavia v hocakom case (kedze notarom casto padne o stvrtej poobede). Ako je mozne, ze doteraz tento otrasny monopol Beblavemu nevadil? Ani to, ze nielen bezny smrtelnik, ale ani dlhorocny advokat ci sudca nemal ZIADNU realnu sancu sa stat notarom, kedze ich pocet niekto v nejakom zakone limitoval a cele sa to zvrhlo na dedenie notarskych uradov – nikoho nezaujima, ze ho zdedi aj uplny tupec bez potrebnych znalosti a praxe. Toto su ovela vaznejsie problemy pre masy ludi ako to, ci advokatska prax ma byt 3 ci 5 rokov.

14.09.2012 | OliWer

Dakujem, toto je vecny prispevok s argumentmi za, z ktorych mnohe beriem.

14.09.2012 | zakon

ak ste ozaj advokat tak vas komentar dokonale odzrkadluje stav slovenskej advokacie. pojem verejny zaujem asi nie je vo vasom slovniku. potreba lacnej pracovnej sily aby bolo komu zadavat pracu a aby vela nepytala. zavidite notarom par eur za overovanie podpisov. ten vas argument o tom ze nikto nenuti absolventov ist cestou advokacie je dokonaly. preco je problem dedenie notarskych uradov alebo rodinkarstvo v sudnictve ved nikto nikoho nenuti ist za notara ani sudcu.

rad by som vedel kde davaju koncipientom 2000 eur mesacne.

14.09.2012 | ari.ari

ad 1) Ale po rozhodnutí dotyčného „ísť cestou advokácie“ sú priamo prinútení vykonávať „otrockú“ koncipienskú prax, či nie? Chcete tú cestu ešte sťažiť a existuje ešte iné reálne vysvetlenie ako to, že sa bojíte o svoje fleky?

ad2) Vy ste prečo nešli na techniku, keď jej absolventov tak potrebujeme? Neuspeli by ste, alebo to bola pre vás „najľahšia cesta v pomere schopností, námahy a zárobku“?

ad 3) Ohľadne skúšok súhlasím, prvá veta by však mohla znieť: „Trojročná prax úplne stačí, ale ja by som zaviedol iné podmienky“.

ad 4) Jeden rozpor v tvrdení za druhým. Ak bude koncipienská prax 5 rokov, vznikne automaticky stredný stav, po ktorom túžite?
Prečo je v kancelárii po troch rokoch 10 advokátov a 0 koncipientov? Ste povinný ich zamestnávať?
O čom, prosím, hovorí slovné spojenie „akosi niet komu“ (zadávať prácu)? Či nie o tom, že koncipientov neradi prijímate do kancelárií?
S tým oceňovaním práce koncipentov by bolo zaujímavé posúdiť, či vaša skúsenosť nie je ojedinelá. Reálne (priemerné) skúsenosti sú pravdepodobne iné.

ad 5) Notári nemajú monopol na overovanie podpisov, robia to aj matriky a obecné úrady. Overovanie podpisov však Beblavý v článku nespomína, rovnako ako notárov. Je v novele riešené aj získavanie notárskych úradov?

Záver: Vynechali ste podstatnú pripomienku Beblavého, a síce elektronických vlastnostiach predkladaného dokumentu. Môj názor je, že jediný zmysel novely je uchrániť si váš monopol, ako sám píšete: „pozitívna zmena z pohľadu advokáta“. Komu ďalšiemu to pomôže?

14.09.2012 | jurajz

Ad 2, "situacia v krajine je nenormalna pokial ide o pocty pravnikov a advokatov, takze ked stat nevie dostatocne regulovat nenormalny nadpocet pravnickych skol, tak nech to robi SAK ako nejaky druhy filter"

Preco by mal stat filtrovat pocet pravnickych fakult a advokatov? Budeme filtrovat aj predajcov rozkov a oblecenia? Sluzba advokacie je podla mna ako kazda ina, stat reguluje aby to vykonavali kvalifikovani ludia, ale ci ich bude 10 alebo 100 to nie jeho uloha. Stat by sa mal zacal zaujimat az keby hrozilo ze advokatov bude malo a pristup k pravnym sluzbam obmedzeny, ale to teraz nehrozi, myslim.

14.09.2012 | callypso

1. Už teraz je problém pre mladého právnika uplatniť sa v nejakom z klasických právnych povolaní - súdnictvo, prokuratúra a notári sú ovládaní rodinkárstvom, bežný človek prakticky nemá šancu sa tam dostať. Ak chce právnik bez právnickeho rodinného príbuzenstva pracovať v klasickom právnom povolaní, má v súčasnosti šancu len ako advokát. Ak sa uzatvorí pred svetom aj advokácia, určite to nebude znamenať jej obrodenie, naopak dostane sa tam, kam súdnictvo, prokuratúra a notárstvo...
Áno, nikto nikoho nenúti ísť na právo, otázka však je, či je normálne v akom stave úroveň týchto povolaní u nás je a že sa človek musí hanbiť povedať, že je právnik/advokát... Či nie je skôr cestou zvýšiť kvalitu advokácie, než jej uzatvorenie a zrodinkárnenie. Advokátov môže byť len toľko, koľko klientov ich uživí, no sú to práve tí nekvalitní advokáti, ktorí robia zlé meno celému stavu a tým pádom menej a menej ľudí vyhľadá služby advokáta...
2. Absolútny súhlas, že situácia je neúnosná, pokiaľ ide o počty absolventov právnických fakúlt a tým pádom aj advokátov. Prečo vlastne štát umožňuje existenciu právnických fakúlt s nulovou kvalitou a prečo naopak štúdium, o ktoré je enormný záujem, nie je omnoho náročnejšie, ale právo môže vyštudovať aj opica, ak na skúške spamäti odrecituje znenie paragrafu (a ešte dostane aj vyznamenanie!)? Vyrieši však uzatvorenie advokácie počty absolventov a teda otrockú situáciu koncipientov, ktorá je dôsledkom prebytku dopytu nad ponukou? Nie, nevyrieši. Ale to už sme pri celkovej úrovni SK školstva, ktoré dokonca ďalej upadá a to nielen v odbore práva..
3. Skôr ako 5 ročná prax by pomohla skôr kontrola zo strany SAK AKO a ČI VôBEC koncipient vykonáva nejakú prax. Vie sa o prípadoch, kedy je koncipient formálne zapísaný, ale prax nevykonáva a potom ide rovno na skúšky a pod. Čo s tým robí SAK? A na advokátskych skúškach sa neskúšajú praktické veci, ale opäť len teoretické vedomosti... Takže tvrdšie podmienky určite áno, ale nie dlhšia prax.
4. Aj advokát si môže vyskakovať len potiaľ, koľko mu kancelária dovolí, ak to nie je jeho kancelária a jeho klienti. Pokiaľ nemá svojich klientov, môže mať advokátske skúšky, stále je v pozícii, že robí prácu, ktorú mu kancelária dáva za vopred dohodnutých finančných podmienok. Takže nerovnovážny stav je nezmysel, advokátov bez vlastných klientov je dosť a tí si ťažko môžu v kancelárii dupať s tým, že chcú len zadávať a nechcú pripravovať podklady. A že koncipienti majú "bežne" 1000-2000 EUR? Tak to ma fakt pobavilo, najmä to "bežne". Možno v pár nadnárodných pobočkách sú také platy...
A že pokiaľ niekto niekoho zdiera nemal ísť na právo lebo vedel do čoho ide? Nie je práve otrocká práca koncipientov jedným z dôvodov úpadku kvality advokátov? Ak si advokát môže za pár šupiek dovoliť zamestnávať koncipienta ako otroka, ktorý mu 3 roky praxe len píše plaťáky, čo by zvládol aj študent brigádnik alebo sekretárka, s kvalitou sa ďalej nepohneme... V prípade, ak by koncipienta musel adekvátne finančne ohodnotiť, nemrhal by sa zrejme jeho potenciál robiť odbornú prácu na písanie plaťákov a vykonávanie úloh sekretárky a office manažéra. Takže otrocká práca a nekvalita spolu rovnako súvisia.
5. Magisterský titul je celosvetovo štandardný titul po ukončení VŠ vzdelania druhého stupňa, JUDr. je komunistický výmysel, o ktorého zrušení sa dokonca vážne uvažovalo, keďže tento typ "doktorátu" je mätúci a na západe ho nepoznajú. Ja som osobne za úplné zrušenie JUDr., je smiešne, že fakulty si z JUDr. urobili zárobkovú činnosť, keď inkasujú niekoľko stoviek eur za spravenie tejto skúšky, ktorú právnici podstupujú zrejme z dôvodu masovo rozšírenej domnienky, že až JUDr. je dokončený právnik...
Notári majú monopol a je to zlé, no monopol notárov sa nezruší tým, že zmonopolizujeme advokáciu.

23.10.2012 | Magduš

K tomuto sa musím vyjadriť. Ak ste advokát, tak potom radšej píšte obšírne trochu iným smerom, lebo sú to väčšinou bludy. Nehnevajte sa. V podstate útočíte proti sebe v niektorých tvrdeniach. Prečo je toľko záujemcov o právo - pravdou je, že by neuspeli na technických školách.:) Tak potom zhadzujete aj sám seba a dehonestujete právnické vzdelanie, ktoré nie je jednoduché- teda záleží, kde ho konkrétne študujete, a či si ho zaplatíte...Dnes sú minimálne tri právnické fakulty na ktorých sa titul dá kúpiť. Napokon poznám z každej niekoľko príkladov, žiaľ.... Ak ste dobrý advokát, nemôžete sa zľaknúť konkurencie. Ja osobne poznám veľmi veľa advokátov a môžem povedať, že majú stále veľa práce. Vydreli si svojou prácou dobrú povesť, a preto k ním chodia klienti a stále sa k ním vracajú. Naopak poznám aj takých, čo sú totálne neschopní, a ktorých ich vlastný žiaci ľahko prekonajú. Práve preto ide o skrachovancov. Trh je nekompromisný. Len v Bratislave je vyše 500 advok. kancelárií, ktoré fungujú, niektoré zamestnávajú viac ako 20 koncipientov, tak práce je až, až. V dnešnom svete, keď sa všetci hádajú o 20 eur - doslovne ( chodím na súdy viem, že je to častá prax ), keď si manželia na chodbe pred rozvodom nevedia prísť na meno.... je stále veľa a veľa práce. To čo tvrdíte, že nik nenúti absolventov ísť cestou advokácie je argument mnohých advokátov, ktorý neustále počúvam. Ak ste zainteresovaný advokát, tak viete, že keby bolo možné pracovať ako sudca, prokurátor, notár, právnik v štátnej správe,tak sme zamestnaný všetci, žiaľ známosti a peniaze voňajú viac.... SAK nie je žiadny druhý filter, nemôže takto priamo zasahovať do zákonodárnej moci, je to antidemokratické, aby si jedna komora stanovovala pravidlá. tento zákon pôjde na ÚS SR, už sa na tom pracuje....

17.09.2012 | antitotalia

Je evidentné, že ide o politologický a nie analytický príspevok. Či sú pravdivé údaje o praxi koncipientov pred tým, ako sa stanú advokátmi, neviem – ale zo skúseností, čo sú schopní politici dať „na papier“, by som bol k uvedeným údajom veľmi skeptický (na relevantné porovnanie by bolo potrebné porovnávať právnickú i koncipientskú prax obsahovo, predchádzajúce právnické vzdelávanie, a to autor nerobí). Ja sa pokúsim do diskusie, kde sa vyskytujú krajné názory na oboch stranách, vniesť trocha komparácie. Načo sú atestácie u lekárov? Veď počas štúdia absolvujú skúšky prakticky zo všetkých medicínskych odborov, dokonca z chirurgie, internej medicíny, gynekológie a pôrodníctva i pediatrie majú štátnu skúšku. Prečo je postgraduálne vzdelávanie (zvyčajne minimálne!) 5 rokov? Veď by mohlo byť 3, prípadne len rok, alebo žiadne – veď keď bude lekár slabý, tak za ním nik nepríde. Stačí pozrieť na rôzne príspevky (napr. „môj lekár“, rôzne blogy, ale napr. i tzv. „advokáti pred nemocnicami“ zháňajúci klientov a pod.) zaoberajúce sa medicínou či zdravotníctvom – nejedenkrát spochybňujú či dokonca hania lekárov s dlhoročnou praxou, takže podľa všetkého ani atestačná skúška a roky praxe týmto lekárom nepomohli ku kvalite medicínskych výkonov. Poďme ďalej. Nie je lekár do atestácie len „otrokom“, ktorý musí stráviť v nemocnici nejedenkrá 250 či 350 hodín mesačne? A ani v nemocniciach sa dnes nadčasové hodiny nezvyknú preplácať (preplácanie fakticky zrušené r. 2003). Do atestácie je lekár z právneho hľadiska nekompetentný v špecializovaných výkonoch, takže si nemôže ani otvoriť súkromnú prax. Ak aj absolvent medicíny skončí LF bez zdržania ako 25-ročný, bez zdržania vykoná atestačnú skúšku, má minimálne 30 rokov, kedy môže začať ako tak žiť (súkromne i profesne). A ešte jedna vec. Bolo tu obdobie, že ak ste chceli, aby Vás vzali do nejakej „prestížnejšej“ nemocnice ako mladého lekára, podľa dostupných informácií sa dávali „pozornosti“ primárovi či prednostovi. Ba dokonca svojho času mladí lekári nastúpili napr. i do fakultnej medicíny bez nároku na mzdu, boli vyplácaní sociálnym systémom. Čo sa týka tejto veci, stav sa, ako vidno, po 10-20 rokoch otočil, lekárov je nedostatok. Ešte jeden postreh. Skúsme sa zamyslieť, ako by vyzerala situácia v zdravotníctve, keby sme mali lekársku fakutlu v každej dedine s obrovským pretlakom absolventov. Bolo by prirodzené, že v takom prípade by bola vzdelanostná úroveň neuveriteľne rôznorodá (na jednej škole by sa napr. anatómia robila po týždni učenia a na inej by sa medik musel učiť 2 mesiace). A keďže by v takom prípade úplne zlyhal štát v zmysluplnej regulácii vzdelávania medikov, tak by, prirodzene, regulovať museli začať poskytovatelia (prípadne komory).
Lekárske i právnické povolanie majú veľa spoločného, i keď sa to mnohým možno nezdá – je to pomoc človeku (pri právnej alebo zdravotnej udalosti). To, že sa v oboch povolaniach stáva veľa zhovadilostí, s ktorými je potrebné bojovať, nič nemení na ich podstate. Dĺžka praxe je záležitosťou spoločenskej objednávky – všetkých alebo len určitej časti občanov. Ak mám byť úprimný, myslím si, že prax advokátskeho koncipienta minimálne 3 roky stačí, ale ak sa presadí minimálne 5 rokov, nepovažujem to za tragédiu (i keď odôvodnenie je naozaj dosť chabé, okrem faktu „premnoženia“ advokátov, čo naozaj môže viesť až k deviácii profesného správania z dôvodu „honby za klientom“ – obdobne, ako by to bolo u lekárov – avšak málo advokátov zase znamená nedostupnosť služby pre bežných ľudí a rast cien za úkony právnej služby, takže ide len o vec dohodnutej miery). Čo považujem za jednoznačne pozitívum, o ktorom sa hovorilo, je, že advokát môže mať koncipienta až po 5 rokoch svojej vlastnej praxe (dovtedy rozširuje a prehlbuje svoje advokátske zručnosti). Mám za to, že tak profesne mladý advokát, akokoľvek schopný, nemôže byť ešte kompetetný vzdelávať svojich koncipientov, kontrolovať ich a ručiť za ich prácu. Viete si predstaviť, že by lekár po 5 rokoch praxe (30 ročný) si spraví atestáciu a ide robiť primára či prednostu? Ja nie! (Zvyčajný požadovaný čas na vedúceho pracovníka, ktorý rozhoduje - a advokát je tiež vedúci pracovník - a ktorý riadi, kontroluje i podieľa sa na vzdelávaní svojich podriadených lekárov (hoci formálne s rovnakým vzdelaním) býva 10 rokov.). A tu len posledné konštatovanie – predmetná zmena by mala korešpondovať aj s ostatnými právnickými povolaniami. Ak mám byť úprimný, aj na základe vyššie uvedeného, považujem pre sudcu vek 30 rokov (hoci má zloženú justičnú skúšku), za príliš nízky. Preboha, veď on - samostatne - rozhoduje o osudoch ľudí!

23.10.2012 | Magduš

K tomuto len pár vecí. Ja by som bola pre to aby sa koncipientská prax predĺžila, teda už sa aj predĺžila, ale je potrebné, aby koncipienti nepracovali 5 rokov za 400 eur v čistom, alebo nebodaj za minimálnu mzdu. Stretla som sa s prípadom, kedy koncipientku prepustili z pracovného pomeru, pretože mali advokáti medzi sebou nezhody, teraz tá koncipientka mala za sebou takmer dva roky praxe. Ponúkli je na základe jej žiadosti prácu koncipientky v Bratislave, ale za minimálnu mzdu, prepáčením za to si akurát zaplatí nájom a neostane jej ani na jedlo. Ja si nesmierne vážim lekárov, viem čím si prejdú už počas štúdia, ale nik sa nezamýšľal nad tým, že oni majú povinnú prax ako medici už počas štúdia, u právnikov to neexistuje. Zas sme v probléme školstva. Nevracajme sa do minulosti, ale žime v prítomnosti a budúcnosti. Teraz je taká dohoda, že lekár po nástupe na pracovisko Nemocnice dostane myslím okolo 970 eur v hrubom, celkom pekne, ak sa bavíme o praxi. Taktiež je portebné povedať, že lekár napr. chirurg zachraňuje životy, jedná sa doslova o milimetre, takže je jasné, že to nemôže vykonávať absolvent hneď.... Ale aj tak klobúk dolú pre niektorými lekármi, teda hlavne chirurgmi...

Keby namiesto primitívnych zákonov si sadli minister spravodlivosti s ministerstvom školstva a vymysleli by ako dosiahnuť, aby školy neprijímali toľko študentov na právnické fakulty, pretože to je to, čo je neúnosné. Treba stanoviť maximálny počet, a ak chcú školy viac nech si to zadotujú sami zo svojich financií. Aby jedna právnická fakulta prijala za jeden rok 400 denných študentov, tak to sa mi zdá priveľa. Ja som presvedčená, že by sa tak veľmi zvýšila kvalifikovanosť študentov, ako aj absolventov. Čo sa týka ešte tej praxe, v Bratislave je síce dosť rozšírené, že študent pracuje ako asistent, ale v iných krajoch je dosť problém si nájsť prax, aj keď dokonca zadarmo. Každý región je iný. Ak tu padlo vyjadrenie o plate koncipienta 1000 - 2000 eur, tak to bude naozaj niekde v Bratislave v renomovanej a medzinárodnej kancelárií. Poznám vyše 15 koncipientov osobne a ďalších z počutia a plat sa v čistom pohybuje okolo 500 - 600 eur. Možno aj preto, lebo to je v iných mestách a nie v Bratislave, podotýkam, že ide tiež o veľké mestá, na pomer Slovenských miest. Inak štatistiky sú opäť teraz nanič, keď je potrebné vyčísliť koľko koncipientov z celkového počtu zarába nad 700 a viac, tak by sme sa dozvedeli realitu, aká skupina zarába viac. To je ako priemerný plat, ten vychádza okolo 600 eur alebo o niečo viac a na druhej strane je známe, že asi niečo vyše 70 percent, ako nie viac, zarába okolo 400 eur. No prosím, to sú tie štatistiky, ktoré tvoria tí majetnejší.

Na Slovensku niet práce pre 20% ľudí

Keď sa diskutuje o nezamestnanosti na Slovensku, najčastejšie počujeme čísla medzi 13 a 15% podľa toho, ako ju kto meria. V skutočnosti však na Slovensku niet práce pre 20% ľudí.

06.05.2014 | Miroslav Beblavý | čítanosť: 1547 | 12

Ak vaše deti jedia svinstvo, nemôže za to elektronická aukcia

Aký vplyv má elektronická aukcia na cenu a kvalitu jedla našich detí?

22.01.2014 | Miroslav Beblavý | čítanosť: 1307 | 2

Miroslav Beblavý

Miroslav Beblavý
  • Počet článkov: 83
  • Priemerná čítanosť: 5331
  • Priemerná diskutovanosť: 23
  • RSS blogu

O blogu

Ekonóm, poslanec NR SR, člen strany Sieť.