Samojednotkári a tí druhí

Spoluzakladateľ jednej z najúspešnejších, najziskovejších a najinovatívnejších slovenských firiem mi nedávno opísal ich náborovú stratégiu nasledovne: “Samozrejme, testujeme všetko možné – vedomosti, inteligenciu, dokonca sa snažíme testovať aj charakter. Okrem toho si však pýtame aj vysvedčenia zo základnej a strednej školy. Uprednostňujeme samojednotkárov. Nie preto, že by boli nutne geniálnejší než ostatní uchádzači. Ale mať samé jednotky vyžaduje určitý typ odhodlania, vytrvalosti a focusu, ktoré my v našej brandži potrebujeme.”

Ako bývalý samojednotkár som sa potešil. Zároveň som si však spomenul na príhodu z detstva, keď som u babky na povale našiel jedno vysvedčenie svojho otca, celoživotne veľmi úspešného manažéra. Povedzme, že to bolo vysvedčenie veľmi, veľmi pestré. Otec, inak človek veľmi dobrej a milej povahy, s krivým úsmevom vypočul moju prvú vtipnú poznámku na jeho adresu, pri druhej mi vysvedčenie vytrhol z ruky a už nikdy som ho nevidel (teda vysvedčenie, otca našťastie vídavam stále).

Obe príhody mi prebleskli hlavou pri prebiehajúcej debate o tom, či podmieniť vstup na gymnázium alebo na maturitný odbor na odbornej škole určitým priemerom známok. Na tomto mieste nechcem diskutovať o konkrétnych a zjavných problémoch tohto návrhu (napríklad to, že berie do úvahy len známky z dvoch vysvedčení – koncoročného v ôsmom a polročného v deviatom ročníku – a najmä to, že dnes už vďaka Monitoru 9 vieme, čo sme dávno tušili – že známky medzi jednotlivými základnými školami sú neporovnateľné). Namiesto toho v deň rozdávania školských vysvedčení rozmýšľam, čo o nás vlastne hovoria naše školské známky.

Niečo zjavne áno. Merajú ťažko uchopiteľnú kombináciu inteligencie, ambície a sociálneho kapitálu, ale aj špecializácie a disciplíny. Merajú tak schopnosť uspieť v určitom type štrukturovaného prostredia, ktorým je škola. Vo svete, kde sa papier z tej “najlepšej” vysokej školy často stáva vstupenkou medzi elitu a na tie “najlepšie” vysoké školy sú ľudia prijímaní aj podľa výsledkov zo strednej školy, nielen merajú, ale čiastočne aj predurčujú budúce výsledky. Zostávajú v nás samých vypálené často až do konca života.

Nemôžeme a nemali by sme ich ignorovať. No keď sa o ne opierame, mali by sme pamätať na to, čo naozaj hovoria.