Budem voliť Luciu Žitňanskú, ale bavme sa už o inom!

Každej organizácii hrozí smrteľné nebezpečenstvo, ak sa primárne zaoberá sama sebou a nie tým, čo môže ponúknuť zvyšku sveta. V tom je úplne jedno, či ste Nike alebo Baťa, katolícka cirkev či zväz žien, alebo aj politická strana. Ak nepremýšľate, nekonáte a nehovoríte o tom, čo môžete urobiť pre svojich klientov, veriacich a voličov, ale zaoberáte sa viac tvarom svojho pupku, skôr či neskôr zle skončíte.

Do takejto pozície sa pod tlakom médií dostáva v ostatných týždňoch SDKÚ-DS. Z 10 novinárskych telefonátov je 9 o tom, čo poviem na preferencie a personálne veci. Nie, nie je to konšpirácia. Dokonca v drvivej väčšine prípadov ani zlý úmysel. Novinári si robia svoju robotu a pád preferencií určite je „story“. Aj skúsenosti zo sveta hovori, že médiá radšej pokrývajú súboje (preferencií) ako obsahové otázky. Je to jednoduchšie a má to zabudované napätie a náboj – kto vyhráva? Kto prehráva?

Zároveň sú to otázky legitímne, na ktoré treba dať odpoveď. Odpoveď je po uplynulom víkende jasná: SDKÚ ponúka do volieb svoj program a svoj tím. Po voľbách nastane v strane veľké upratovanie, ktorého podoba závisí od voličského rozhodnutia. Jednu vec viem zaručiť – je to skutočná súťaž a v strane má myšlienka zmeny výraznú podporu. Zmena však vyžaduje nositeľa. Ak Lucia Žitňanská bude mať vo voľbách podporu voličov SDKÚ, bude nositeľom zmeny.

Volič, ktorý si myslí, že pre Slovensko sú myšlienky, skúsenosti a program SDKÚ najvhodnejšie, môže voliť SDKÚ a svojim rozhodnutím určiť, kto bude mať mandát ho presadzovať a viesť do budúcnosti. Medzi takýchto voličov patrí napríklad aj Iveta Radičová.

Myslím si však, že by bolo zásadnou chybou ďalej sa utápať v personáliach a preferenciách počas nasledujúcich troch týždňov. Preto mi dovoľte povedať:

Dnes je jasné, medzi ktorými lídrami v SDKÚ si môžeme vybrať, hovorme o tom podstatnejšom – o budúcnosti Slovenska. Hovorme nielen o zamestnanosti a problémoch pracujúcich rodín, ale aj o tom, aké opatrenia naozaj znižujú korupciu. Hovorme o tom, či nám naozaj hrozí maďarská cesta alebo je to len zbytočné strašenie. A potom sa slobodne všetci 10. marca rozhodneme – na základe programu aj osôb.