Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Automobilový priemysel – pasca alebo šanca pre Slovensko?

01.01.2017 | Miroslav Balog

Diskusia (27 reakcií)

02.01.2017 | LPB

Transport má na svedomí iba 14% celkovej produkcie CO2. (napr.: https://www.epa.gov...)
Neuvádzajú osobné autá zvlášť. Asi to bude výrazne pod 10. S elektromobilitou to nebude také horúce a s vodíkom už vôbec. Aj keď pijavice na štátnych ceckoch by tak strašne chceli... LPG/CNG nám vie ušetriť cca polovicu (paliva i CO2), cenový nárast nie je taký dramatický ako u EV (HV bude ešte dlho iba scifi/exces), ale že by sa nejako prudko rozširovali...

S perspektívou autopriemyslu sa dá súhlasiť, ale prečo do toho pchať skleník?

03.01.2017 | Miroslav Balog

Ďakujem za dobrú otázku.
Doprava ako taká je len jednou časťou navrhovaného komplexného prístupu vypracovaného IEA, ktorý zahŕňa technologické zmeny od jadrovej energetiky, OZE, cez elektrizačné sústavy po zmeny v priemysle, doprave a zníženie emisií metánu, etc. Len pre zaujímavosť metán je 21x „efektívnejší“ skleníkový plyn v porovnaní s CO2 a je zodpovedný podľa niektorých štúdií za cca. 16 % zmien (dávam do pozornosti nediskutované rozpúšťanie permafrostu).
Je pravda, že doprava nie je hlavným zdrojom skleníkových plynov, ale z hľadiska „vyskladania“ riešenia v podobe zníženia emisií je dôležitá. V scenároch sa hrá o „každé jedno percento“ (fyi-súčasná úroveň CO2 je cca. 380 ppm, teda 380 molekúl CO2 v milióne molekúl vzduchu. V kritických pohľadoch hrozí prekročenie úrovne aj 600 ppm). Znižovanie emisií skleníkových plynov treba vnímať (aj) z pohľadu krízového manažmentu a aplikácie druhej vety termodynamickej (zjednodušene tepla sa nevieme zbaviť).
Ak budeme súhlasiť s klimatológmi (ktorí problematike jediní rozumejú a presvedčili vlády významných ekonomík a svetové organizácie), tak celé bremeno nemôže byť hodené len napr. na priemysel či výrobu elektrickej energie. Záťaž je v scenároch IEA takýmto spôsobom rovnomernejšie distribuovaná.
Súhlasím s vami, že z pretekov ešte nevzišla „víťazná“ technológia. Dnes to skôr vyzerá na kombináciu riešení, pričom každá môže mať svoje preferenčné uplatnenie (výhody/nevýhody). Už dnes sme však svedkami postupného presadzovania technologických zmien, a to aj v doprave. Cieľom realizovaných dotácií je tvorba pilotných trhov a prispetie ku „generovaniu“ výnosov z rozsahu. Spomeňme si na krízu, kedy Nemecko výrazne investovalo práve v tejto oblasti stovky miliónov, podobne ako napr. podpora konceptu Fisker Karma. Tieto investície neboli samoúčelné. V našich podmienkach by sme sa však mali zamerať na podporu trhovou uplatniteľných riešení (teda na výskum-vývoj a inovácie). Pilotný trh eko-aut určite nevznikne na Slovensku.
Ak aj nebudeme súhlasiť s globálnym otepľovaním, trend nezvrátime a karavána pôjde ďalej. Treba však hľadať príležitosti, kde na tomto trende môžeme získať.

02.01.2017 | Truhlik999

autodoprava je zasadna pre eu hospodarstvo.

Zial, kryptofasisti v organoch eu a jednotlivych vlad sa snazia co najviac individualnu autodopravu obmedzit a vyytlacit na okraj spolocnosti - cim si vo finale pilia konare pod zadkom, ale na to su zjavne privelmi prefikani/tupi.

Este mozno dodat ,ze zavislost SK na automotive nie je nevyhoda - v pripade velkej depresie klesne cely trh, nielen auta. Rozpadne sa cely priemysel a klesnu aj potraviny.

Takze nemame inu moznost, len makat na zlepsovani nasho automotive - nic lepsie momentalne k dispozicii celosvetovo nie je.

02.01.2017 | OliWer

Mohol by si, prosím, rozviesť, ako môžu byť kryptofašisti z EÚ zároveň prefíkaní a tupí?

03.01.2017 | libertarian

Jasné. Je to klasické - dvojznačné myšlení (doublethink),
Dve odporujuce si slová platia súčasne. Trend EU.

03.01.2017 | chronos88sk

pharma je urcite lepsia ako automotive a netrpi tolko v pripadoch depresie...
netreba zabudat. ked je kriza, 2 veci idu urcite bez velkych strat... lieky a kvety.

03.01.2017 | Truhlik999

moze byt, ale to zial nie su velkoobjemove veci (myslene poctom zam).

Pharma je o vyvoji (lisovat tabletky zvladne aj robot) = par ludi, specialistov, ktorych nemame.
Kvety sa vozia z Afriky uz par rokov, nizka pridana hodnota.

03.01.2017 | Miroslav Balog

Úplne s Vami súhlasím, že musíme „makať na zlepšovaní“. Tu sú dve cesty, ktoré sa navzájom dopĺňajú. Jedna je, že firmy samé už dnes makajú a zlepšujú sa (v dnešnej dobe a v našich podmienkach hlavne procesy). No a najmä tie domáce by mali, tak ako tie zahraničné, vo väčšej miere zohľadňovať trendy vo svojich stratégiách a hľadaní (budúcich) perspektívnych segmentov (aj o tom je tento článok).
Druhá cesta je aktivita štátu, ktorý vytvára prostredie a definuje podporné mechanizmy, cieľom ktorých by malo byť katalyzovať vhodne vybrané aktivity firiem. Žiaľ, práve táto cesta je nefunkčná, temer zarúbaná.
Moje skúsenosti s Európskou komisiou si dovolím zhrnúť do konštatovania, že je veľká škoda, že sa diskutujú len nezmyselné témy ako je zakrivenie banánov. Uvedomme si prosím, že prostredníctvom Európskej komisie a nášho členstva v EÚ musíme zavádzať pravidlá, ktoré sú na západe bežné. Spomeňme si len na Klondike 90. rokov, kedy sme mali vlastné pravidlá... Aj súčasný protikorupčný tlak vychádza najmä z prostredia EÚ, ktorá je donorom štrukturálnych fondov.
Nemusíme súhlasiť so všetkým, čo sa v rámci EÚ deje, ale podľa môjho názoru môžeme byť radi, že k nám importuje západné štandardy.

03.01.2017 | libertarian

Pekný článok. Veľa čísiel, veľa silných slov, a žiadna myšlienka.
Autora vôbec nenapadla otázka :
Na čo tie autá vlastne budú, ked dnes je v EU jednoznačný trend : Jediné miesto, kde môže auto zaparkovať s malým poplatkom je - pred vlastným domom. Všade inde sa platí toľko, že bežný východoeuropan to má lacnejšie ísť taxíkom.

Aj tá otázka v nadpise je trápna :
"Automobilový priemysel – pasca alebo šanca pre Slovensko?"
Slovensko je (chromým) "tigrom" v automobilovom priemysle iba vdaka tomu, že slováci pracujú v automobilkách za také mzdy, za aké by v inom svete nevstúpili ľudia do fabriky ani ako návštevníci na exkurziu.

03.01.2017 | Roman Kanala

Väčší problém je to, že tá otázka z nadpisu ostala nezodpovedaná. Načo taký článok?

Čísla o motorizácii mali ukázať, že existuje ešte stále dosť veľký nenasýtený domáci trh. Dva problémy s touto tézou.

Domáci trh je tak malý, že by sa kľudne dal uspokojiť z dovozu.

Domáci trh je blízko saturácie z iného dôvodu. Pre trh s autami sú dôležité tri premenné: motorizácia na hlavu, motorizácia na kilometer ciest, kilometre ciest na obyvateľa. Zlodejsko je rozpliznuté zo západu na východ asi 500 km, no ciest má zúfalo málo, tieto sú v zlom stave a počet áut je už dnes taký, že viaceré úseky sú na saturácii alebo i za ňou.

Výroba automobilov na Zlodejsku nie je ťahaná domácim trhom, ale kompetitívnou výhodou zlodejského prostredia. Nízke zdanenie to nie je, ani nízke odvody, lebo tie zvyšujú cenu práce. Sú to nízke mzdy, pomerne nízke podnikové zdanenie, dobrá poloha, a úplatky zvané stimuly. Stimuly sú jednorazový bakšiš, nízke mzdy sa budú časom zvyšovať s nedostatkom pracovnej sily, dobrá poloha sa rozplynie pri výstavbe infraštruktúry u susedov, kým na Zlodejsku sa všetko vyplieska akurát tak na Žilinu. Dávam boľševikovi tak desať rokov. Alebo jedenásť.

03.01.2017 | Miroslav Balog

Ďakujem za komentár. Len niekoľko poznámok, ktoré doplnia moje reakcie vyššie.
Slovensko je malá krajina, ktorá nedokáže vyprodukovať všetko čo potrebuje na fungovanie (napr. ropu, zemný plyn, lieky, banány, kamióny, lietadlá, šatstvo, špendlíky, etc.) a preto je odkázané na dovoz. Tento „problém“ majú aj veľké krajiny. Čiže ak by sme aj autá dovážali čo by sme mali podľa Vás produkovať? Produkcia automobilov logicky nie je určená len na domáci (podkriticky veľký) trh, ale tvorí významnú súčasť nášho exportu. Naša schopnosť exportovať tak (zjednodušene) vytvára zdroje na dovoz chýbajúcich produktov. Špecializácia zefektívňuje produkciu. Na čo by sme sa teda mali podľa Vás špecializovať?

03.01.2017 | Roman Kanala

Áno, je to tak, že špecializácia zefektívňuje produkciu. Tak sa vyvinula ľudská spoločnosť. Deľba práce zvýšila produktivitu a ľudia sa špecializovali na to, kde mali väčšie príležitosti a dosahovali vyššiu produktivitu, čo bola ich komparatívna kompetitívna výhoda.

Aj to o autarcii je pravda. Žiadna krajina nevyrába všetko. Ale tu to všetko končí.

Švajčiarsko je rozlohou, polohou i počtom obyvateľov podobné Zlodejsku. Aj podielom exportu na HDP. Ale Švajčiari vyrábajú tabletky a hodinky a čokoládu a obrábacie stroje a vlaky a lietadlá. Turistické centrá. Finančné služby. Bezpečnosť ulíc i bánk.

Obľúbené príslovie je, že u nás nemáme ropu, ale máme nápady. Švajčiarske školy sú v rebríčkoch medzinárodných povolaní veľmi vysoko pri amerických a anglických. Švajčiari nevyvážajú suroviny, ktoré predtým doviezli, trochu pobúchali kladivom a zabalili na vývoz. Žiadna pásová výroba s nízkou pridanou hodnotou. Naopak, malá surovinová náročnosť, vysoká pridaná hodnota, a hlavne domáce know-how. Švajčiari okrem iného robia aj najlepšie vína na svete, lebo sú nútení ich predávať draho, inak by skrachovali. No a skúste predať slabé víno draho. Výborné víno pôjde aj za vysokú cenu.

Problém Zlodejska je, že ostáva montážnou halou pre dunčov. Kladivobúchači v automobilkách ako na Čínsku, šikovné pršteky pri skladaní televízorov ako na Malajsku. Žiadne univerzity, Silicon Valley, počítače, či vývoz duševnej produkcie, duševného vlastníctva. Výskum inde, nízka pridaná hodnota pri výrobe. Je jedno, či špecializovaná na jedno alebo dve odvetvia, lebo nejde o odvetvia. Ide o pridanú hodnotu, ide o to, kde sa robil výskum a kam pôjde zisk.

A na toto článok neodpovedal, hoci mal otázku v názve. Otázka nie je, na čo by ste sa mali špecializovať, ale čomu uniknúť. Uniknúť osudu lacnej montážnej dielne, ktorá ak zdražie, tak výroba pôjde zas o dvere ďalej. Špecializovať sa treba na školstvo. To dáva univerzálne šance vo všetkých odvetviach a oblastiach. Možnosť oportunisticky skočiť na každú príležitosť, ktorá ide okolo. Možnosť zarábať viac peňazí, ako len dunčovia. Bez príležitosti niet výsledku.

Ešte jeden link z dnešného Smeho:

Komentáre
AUTORSKÁ STRANA PETRA ŠABATU
Ako sa Fico a spol. vykašľali na desaťtisíce detí
Slovensko kruto odpísalo desatinu z každej nastupujúcej generácie.
Deti z rodín, ktoré majú „málo zdrojov“, skončili v medzinárodnom porovnaní znalostí v matematike a prírodných vedách posledné z Európy.
1. jan 2017 o 22:58 Petr Šabata
http://komentare.sm...

To nie je koincidencia. Fico nechalo padnúť 8 až 10% detí, ktoré neukončia školu a nedostanú šancu zaradiť sa do života. To je zhruba miera reziduálnej nestlačiteľnej nezamestnanosti, lebo tí nezamestnaní sú nezamestnateľní. Sú úplne nanič. A Fico pripravuje ďalšie generácie odpísaných dunčov.

03.01.2017 | tono.hajduk

+++ Roman tlieskam, ale riesenie nemas, ani neexistuje, duncovia nemaju pamaet, sebavedomie a vlastny nazor, tym staci kost a buda. Pomenuvas veci pravymi menami, respekt, ale zaroven porovnavas neporovnatelne krajiny, ci uz z hladiska kultury, hodnot ale aj ekonomickej sily. 50 rokov od 2WW Svajciari prosperovali, kym tu sa budoval raj na zemi, poslednych 20 rokov Slovensko riesi tento handikap, zufalym trepotanim kapcami, pri investiciach, ktorych perspektiva je otazna a za nizsiu cenu prace. Ale domaci kapital je taky "slovansky" a exekutiva v zaujme svojich volicov nerobi koncepcne nic od 90tych rokov.

04.01.2017 | Roman Kanala

Kto myslí na budúcnosť, ten investuje do školstva.

04.01.2017 | tono.hajduk

Roman "Kto myslí na budúcnosť, ten investuje do školstva." to je sice pekna myslienka, ale Slovenska realita to neumoznuje zrealizovat, vdaka priemyslu ktory velmi efektivne vynasa profit tu vytvoreny z nasho priestoru von, europa vdaka (alebo bohuzial) ponuka lepsie honorovane alternativy (aj vyber) ludom sikovnym a kreativnym (koniec koncov si toho sam prikladom). To znamena ekonomicky ale aj ludsky sa jej realizacia stava tazsou. V tejto sutazi tahame uz teraz za kratsi koniec, cize mozme si povedat "investujme do skolstva" ale treba povedat ako dostaneme tuto investiciu spaet do systemu a hlavne, ci este najdes kvalitny ludsky material, ktory tento zamer zrealizuje.

04.01.2017 | Roman Kanala

Ja som zdrhol ešte v predošlom socíku, keď po mne šli eštébáci. Takže nie som migrant, ale zdrhlík. Takže nie som príkladom toho, ako dnes mládež zo Zlodejska uteká preč. Vtedy sa za to na hraniciach strieľalo, dnes sa dá ísť hoci autobusom a bez kontroly, bez devízáku a výjazdnej doložky.

S hrdosťou môžem prehlásiť, že z mojich troch univerzít som ani jednu neštudoval na Zlodejsku.

A mám pre Vás zlú správu: vrátiť sa tam nehodlám ani na dôchodok. Možno ešte tak tu a tam na deň-dva ako do ZOO. Nebudem ministrom školstva. Nanajvýš Vám môžem dávať takto cez hranice zadarmo rozumy.

04.01.2017 | sanosano1

Ja si myslím že za švajčiarskym úspechom je hlavne kombinácia slobody a zodpovednosti.Štát im moc nekafre do života,lebo by si to ani nenechali a na druhej strane si väčšinovo neodhlasujú populistické somariny.Otázka je,ako sa toto dá preniesť ku nám a ako dlho by to trvalo.

05.01.2017 | Miroslav Balog

Ďakujem za dobrý komentár.
Máte pravdu pridaná hodnota je kľúčová. Musíme však vychádzať zo súčasného nastavenia ekonomiky/spoločnosti. Snívanie o tom, že budeme najsamsuper na svete v napr. biotechnológiách nemá racionálny základ a to aj napriek tomu, že to máme veľmi kvalitné vedecké tímy.
Stav je taký, že sa (z hľadiska exportu) špecializujeme na automotive, výrobu železa/ocele, elektrotechniku, IKT a KIBS.
Pre ďalší rozvoj by sme si však mali odpovedať na otázku, či je súčasný setup perspektívny. Snažil som sa ukázať, že automotive je dobrá voľba. Na tom sme sa snáď zhodli aj v tejto diskusii. Že u nás máme „len“ montáž je už iný príbeh. Opísať ako stimulovať rozvoj nebolo cieľom článku – len som naznačil niekoľko tém v tejto oblasti, ktorým sa chceme venovať najbližšie. Treba si však uvedomiť, že efektívna výroba je komplexná a komplikovaná a vďaka JIT tu máme množstvo subdodávateľov. A pozor, moderné automobilky to už nie sú „kladivobúchači“.
Mnohé firmy v automotive chcú realizovať aktivity s vyššou pridanou hodnotou (VaV, dizajn...). Hovorím o subdodávateľoch (a to aj slovenských) na rôznom stupni dodávateľského reťazca. Práve toto treba systematicky podporiť a rozvíjať. V tom sa predpokladám zhodneme.
Určite je však potrebné podporovať aj alternatívne perspektívne oblasti, v ktorých sme dobrý (opäť treba ekonomicky vyargumentovať, ktoré to majú byť). V ideálnom prípade (ale nie nevyhnutne) by to mali byť oblasti s vysokou pridanou hodnotou. Určite by to však mali byť oblasti kde máme konkurenčnú výhodu a vieme ju udržať.
Súhlasím s Vami, že školstvo je dôležité. Je však len jednou (aj keď významnou) časťou súkolia, ktoré treba premazať. Pri školstve si treba uvedomiť, že spätná väzba akýchkoľvek zmien je veľmi dlhá a často krát prekračuje dĺžku volebného obdobia (preto nemáme vinníkov súčasného stavu a nie je záujem veci meniť).

05.01.2017 | Roman Kanala

Podľa mňa je ďalšia podpora automobilkám formou subvencií kontraproduktívna, lebo fixuje závislosť na jednej branži. Ozajstné sumy subvencií sa utajujú, deformované hospodárske prostredie i naďalej prehlbuje regionálne rozdiely a dokonca za peniaze daňových poplatníkov. Štát by mal naopak začať cielene regionálne rozdiely znižovať a nenechávať pol krajiny od Zvolena na východ dlhodobo bez rozvojových šancí.

Ak pohliadame na automobilky ako na rozvojovú príležitosť, pri ktorej treba hľadať možnosti, ako z ich prítomnosti vyťažiť pre rozvoj priemyselného tkaniva, tak subdodávatelia, často malé a stredné podniky s väčšou flexibilitou, ako organizačné mamuty, môžu byť základom výroby s vyššou pridanou hodnotou. Nie káblové zväzky, ale vývoj karbónových dielov karosérií, alebo elektroniky, môžu priniesť šance.

Treba sa vyhnúť pasci, do ktorej skočili francúzske manufaktúry v Jure a Savojsku. Francúzski výrobcovia automobilov často vypustia model s množstvom chýb, ktoré potom korigujú za chodu. Niekedy zmenia súčiastku aj viackrát za život. Mnohé modely majú Phase 2, keď sa zmení design a množstvo komponent. Aby si to nevyrábali sami, automobilky mali dodávateľov "décolletage". Malé série sústružených, lisovaných, či zapuzdrených súčiastok, ktoré si kupovali od zazmluvnených manufaktúr. Tie dávali prácu tisícom nízkokvalifikovaných ľuďí, ktorí sú dnes nezamestnaní. Kríza znížila dopyt po kusovkách, jednak zníženým dopytom po autách, jednak zmenou výroby na elimináciu takýchto kusoviek. A všetky tie podniky idú pod vodu. Naopak, tí, čo pridávali hodnotu, ako designéri, karosári a pod., tak tí prosperujú síce menej, ale stále existujú a prežijú.

05.01.2017 | Miroslav Balog

Treba si uvedomiť, že z hľadiska globálnej redistribúcie výrobných faktorov je Slovensko v súťaži o investície s inými krajinami. Ak teda chceme lákať FDI musíme byť pre investorov atraktívnejší v porovnaní s našimi konkurentami, ktorými sú napr. Česko, Maďarsko, Poľsko, ale aj Srbsko či Rumunsko... Investičná podpora je tak nevyhnutná. V istej miere majú všetky členské krajiny „zviazané“ ruky kvôli spoločnej európskej legislatíve. Potom sa hrá inými kartami, ako sú doplnkové infraštruktúrne projekty naviazané na investície, etc. Na druhej strane, Turecko či Ukrajina môžu dávať úplne iné podmienky (majú vlastnú legislatívu). Ich atraktivita je však limitovaná inými faktormi (stabilitou prostredia-politickou a ekonomickou. Ad. Turecko: dávam do pozornosti, že napr. Toyota vyrobila v roku 2014 v Turecku viac ako 130000 aut). Preto sa každá nevesta snaží ponúknuť atraktívne veno... Na konci dňa si investor vyberie lokalitu kde chce ísť a východné Slovensko to väčšinou nie je (dôvody sú chronicky známe...). Výnimkou sú Košice kde rastie IT sektor (aj napriek dlhé roky neexistujúcej dopravnej infraštruktúre), pričom cieľom Košice IT Valley je 10000 zamestnancov v IKT. Sú isté snahy o zatraktívnenie investícii do menej rozvinutých regiónov, ale to určite stále nestačí (chýba komplexný prístup-viď zlyhanie mnohých priemyselných parkov). Snahu o „presúvanie“ investícií do neatraktívnych regiónov treba vnímať ako legitímny politický cieľ, ktorý sleduje iné ako ekonomické ciele (v konečnom dôsledku sociálny zmier). Ďalšia prípadná podpora automotive by však bez pochýb mala prioritne smerovať do zvyšovania miestnej pridanej hodnoty. V tom sa zhodujeme.

Je fakt, že kríza vyčistila trh, ale celkovo je trendom mass customization (napr. model auta môže byť dostupný v niekoľkých stovkách možností/kombinácií, tak aby boli zohľadnené individuálne očakávania zákazníkov). Budúcnosť je v schopnosti efektívne vyrábať aj malé série s veľkou variabilitou. Stratégia faceliftingov je súčasťou obchodných stratégií firiem a nie je primárne o odstraňovaní chýb, ale zatraktívňovaní produktov (odstraňovanie nedostatkov je z podstaty veci by-product). Vyššia chybovosť niektorých automobiliek a zvyšovanie kvality produkcie je iná záležitosť. Napr. Toyota tento problém má minimálny, resp. je etalónom v kvalite produkcie a tiež faceliftinguje.
Do pozornosti dávam koncept minimum viable product, ktorý sa uplatňuje najmä (ale nie len) v prípade softvérových riešení. Jednoducho kto je na trhu prvý získava výhodu. Preto je tento prístup implementovaný startupmi.

06.01.2017 | Roman Kanala

Analýze dôležitosti jednotlivých kritérií pri multikriteriálnom rozhodovaní o lokalizácii nových investícií najmä do automobiliek som kedysi pred 5 rokmi venoval môj prvý blog tuná. Najprv som myslel, že by najdôležitejšou mohla byť mzda, ale nie. Najdôležitejším faktorom je zdanenie podnikov.
http://blog.etrend....

Jedným z ekonomických faktorov ziskovosti je uniformizácia produkcie a veľké série. Napríklad Mazdu si kúpite len takú, ako ju vyrobia a s veľmi málo doplnkami. To je iná kultúra. Naproti tomu BMW či Mercedes dovolia zdvojnásobiť cenu auta všelijakými "options". To je tiež v poriadku, platí zákazník. Citroen ale robí diverzifikáciu modelovej ponuky tak, že si niekde doobjedná 5 tisíc kusov spínačov, alebo obmedzovač tlaku v hydraulickom okruhu, lebo nefungoval posilovač riadenia pri zvýšení výkona motora. Tak to bolo pri Xantii 3.0V6 24V. Alebo Peugeot 605 v priebehu produkcie pozmení ručnú brzdu, lebo sa trhá lanko. Plus sa urobí 18 zmien na motore. A súčiastky sa dovyrábajú ručne. Pre manufaktúry je to fajn, ale akonáhle v automobilke dostanú rozum a prestanú robiť vylomeniny, tak manufaktúra príde o také zakázky. Kto také auto kúpil, po nejakom čase už nemá náhradné diely. Tie treba dovyrábať, alebo prehľadávať vrakoviská a demolície.

Nuž a takejto francúzskej subdodávateľskej kultúre je lepšie sa vyhnúť. Francúzom sa nedá veriť a zveriť im do rúk budúcnosť nie je dobre. Ak subdodávateľ akceptuje priveľa takýchto zakázok a firma mu rastie len na tomto sortimente, jedného dňa nebudú objednávky.

03.01.2017 | Miroslav Balog

Ďakujem za otázky.
Poďme postupne. V článku sa neriešia trendy v parkovaní, ale vo výrobe a technologické a trhové perspektívy. Problémy s parkovaním majú všetky veľké aglomerácie s nevhodnou infraštruktúrou. O parkovaní sa dá písať niekedy inokedy. 
Snažím sa ukázať na to, že automotive je perspektívny a špecializácia Slovenska v automotive nie je z dlhodobého hľadiska zle nastavená. Ak sa na tomto aj nezhodneme, určite súhlasíte, že platy v automobilkách sú z hľadiska SR nadpriemerné a že, automobilky ťahajú aj iné odvetvia.
Neviem, ktoré krajiny uvažujete v otázke? Grécko? Srbsko? Španielsko? Nemecko? Ak Nemecko tak máte pravdu platy sú tam vyššie, ale potom treba diskutovať celkový pohľad prečo je tomu tak (dlhodobý vývoj, produktivitu, infraštruktúru, inovácie, mentalitu etc.) a nie len vytrhnúť z kontextu automobilky.

Som presvedčený, že sa zhodneme na tom, že naša súčasná situácia je odvodená od rozhodnutí našich predkov (najmä predchádzajúcich politických rozhodnutí), ktoré veľmi diplomaticky povedané neboli vždy optimálne...
Preto je kľúčové robiť správne rozhodnutia v súčasnosti. Tieto determinujú budúcnosť (nech to znie pateticky, ale je to tak) nás a našich detí. Pre správne rozhodnutia a na tom sa asi tiež zhodneme potrebujeme mať predstavu o budúcnosti.
No a v každom prípade súhlasím s Vami, že platy nikdy nie sú dostatočne vysoké.

03.01.2017 | libertarian

" čo by sme mali podľa Vás produkovať?"

- Lenže tie autá NEprodukuje Slovensko. Slovensko iba poskytuje za hodinovú mzdu otrocky lacnú pracovnú silu. A z tej otrockej mzdy si štátna kasa odleje 20% dane a 30 % odvodov.
"Produkovať" výrobok je o čosi HODNE VIAC ako makať pri cudzom stroji podľa cudzých projektov na cudzom výrobku.

Mohli by sme produkovať žinčicu - lenže náš socializmus už odučil ovčanov produkovať aj tu žinčicu. Iba ak by tu založili salaše nejakí čínania. U nich by sme makali za hodinovú mzdu.

Asi viete , o čom hovorím, pan akreditovaný tréner European Foundation for Cluster Excellence a benchmarking expert European Secretarial for Cluster Analyses.

03.01.2017 | sanosano1

Otázka neznie tak ,že čo by sme mali vyrábať, ale ako umožniť normálnym slušným ľuďom aby prejavili svoju kreativitu a usilovnosť doma a nemuseli utekať do civilizovaného sveta sa realizovať.Aby Roman Kanala nemusel nazývať našu krajinu "zlodejskom"

03.01.2017 | Truhlik999

"pověste ho vejš, ať se houpá.."
"nebát se a nekrást.."

04.01.2017 | ataman

Skoda, ze si nikto nekladie otazku: Aka by bola ekonomicka situacia, ak by Volkswagen, Kia a Citroen nemali svoje fabriky ma SK?

05.01.2017 | LPB

Odtok ziskov. Platí už Slovensku tcom dividendy? Kedysi som čítal, že v DE maj školy net zdarma. Tu zasa "tendre" pre net do škôl vyhráva tcom.
Ak prirovnáme štáty k firmám, väčší často zhltnú/ovládnu menších. Vycucnú zdroje/zisky, vycucnú mozgy... Tak ako silnejšia firma preplatí talenty...
Áno, sú tu väčšinou montovne. Ale situácia sa pomaly mení. Myslím na pridanú hodnotu. Aby sa menila rýchlejšie, treba odstrániť zlodejov a zvoliť slušnú kompetentnú vládu. Inak tu môžeme diskutovať donekonečna. Žiaľ, nevidím vhodné osobnosti. Ani medzi črtajúcimi sa novými stranami... Ak príde nová tvár, bude zasa len umelo vytvorená médiami.

Miroslav Balog

Miroslav Balog
  • Počet článkov: 3
  • Priemerná čítanosť: 1861
  • Priemerná diskutovanosť: 15
  • RSS blogu

O blogu

Ako akreditovaný tréner European Foundation for Cluster Excellence a benchmarking expert European Secretarial for Cluster Analyses sa venujem strategickému rozvoju firiem, klastrov a štátu so zameraním na inovačnú výkonnosť, klastrovú spoluprácu a tvorbu rozvojových stratégií.