Aplikácia Tatra bankaAplikácia Tatra banka
Vyberajte hotovosť z bankomatu mobilom

BLOG Jozef Mihál

Sociálne a zdravotné poistenie (zmeny v odvodoch) od 1.1.2014

Zmeny v odvodoch na sociálne a zdravotné poistenie od roku 2014 - zamestnanci a zamestnávatelia, študenti dohodári, szčo, zdravotné poistenie z podielov na zisku, dlhodobo nezamestnaní, nemocenské dávky, dávky v nezamestnanosti, úrazové poistenie, dobrovoľné poistenie, povinnosti zamestnávateľov ...

29.12.2013 | Jozef Mihál

V stredu 16.10.2013 Národná rada SR schválila novelu zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Zároveň sa novelizuje aj zákon č. 462/2013 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení. Novela vyšla v Zbierke pod číslom 338/2013.

Účinnosť väčšiny zmien je k 1.1.2014.

Zmeny týkajúce sa odvodovej úľavy pre zamestnávanie predtým dlhodobo nezamestnaných sú účinné už od 1.11.2013.

Zmeny týkajúce sa automatického prihlasovania a odhlasovania SZČO voči Sociálnej poisťovni sú účinné od 1.1.2015.

Ďalšie zmeny v zákone o zdravotnom poistení vyplývajú z noviel č. 220/2013 Z. z. a 463/2013 Z. z.

*

Poznámka: článok je upravenou a zjednodušenou verziou príspevkov publikovaných na platenej stránke www.drak.porada.sk

Info o seminároch a videoškoleniach k zmenám od 1.1.2014 nájdete tu: www.porada.sk/skolenia/

*

Z najzaujímavejších zmien vyberáme:

- zavádza sa nová odvodová úľava, týkajúca sa zamestnávania predtým dlhodobo nezamestnaných občanov,

- mení sa definícia SZČO, vznik a zánik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia bude SZČO oznamovať Sociálna poisťovňa,

- zavádza sa automatický zánik dobrovoľného poistenia,

- zmäkčujú sa podmienky, pri ktorých má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku,

- sprísňuje sa výpočet invalidného dôchodku pre osoby od 18 do 20 rokov veku na základe dobrovoľného poistenia,

- v prospech žien na MD, RD sa upravuje výpočet dávky v nezamestnanosti z príjmov dosiahnutých počas MD, RD,

- upravuje sa výpočet vymeriavacieho základu SZČO – vždy sa bude brať 1/12-tina, namiesto pomernej časti podľa počtu mesiacov podnikania,

- zaplatením pohľadávky na poistnom postúpenej podľa § 149 sa podmienka zaplatenia poistného považuje na účely nároku na dávku za splnenú,

- sadzba poistného na úrazové poistenie 0,8% pre všetkých zamestnávateľov a možnosť presúvania prebytočných financií medzi fondami zostáva v platnosti až do konca roku 2017,

- v zákone o zdravotnom poistení sa zapracovala smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti a s nariadeniami Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 a 987/2009,

- snáď s konečnou platnosťou sa definuje postup pri platení poistného na zdravotné poistenie z podielov na zisku.

Pozrime sa na niektoré navrhované zmeny podrobnejšie.

ODPUSTENIE ODVODOV PRI ZAMESTNÁVANÍ DLHODOBO NEZAMESTNANÝCH OBČANOV

Zrejme najdôležitejšej a súčasne najkomplikovanejšej zmene je venovaný samostatný článok:

blog.etrend.sk/mihalblog/zamestnavanie-dlhodobo-nezamestnanych-a-odvody-na-socialne-a-zdravotne-poistenie-2.html

Zhrnutie

Za zamestnanca na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti sa nebude považovať fyzická osoba v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere (§ 4 ods. 1 písm. d), ak:

- bola pred vznikom pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru dlhodobo nezamestnaný občan = občan vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov,

- dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vznik tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru,

- suma mesačného príjmu zamestnanca z tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru nie je vyššia ako 67 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len „štatistický úrad“) za rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer,

- voči zamestnávateľovi Sociálna poisťovňa neeviduje ku dňu vzniku tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru pohľadávku na poistnom na sociálne poistenie a príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktorú možno predpísať a ktorá je splatná k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, ktorý 2 mesiace predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom vnikol tento pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer,

- podobne voči zamestnávateľovi zdravotná poisťovňa zamestnanca neeviduje pohľadávku na preddavku na poistnom, na nedoplatku z ročného zúčtovania poistného a na úrokoch z omeškania,

- zamestnávateľ neznížil počet zamestnancov z dôvodu prijatia tejto fyzickej osoby.

Uvedení zamestnanci budú zvýhodnení aj pri zdravotnom poistení. Za zamestnanca s odvodovým zvýhodnením, ktorý bol dlhodobo nezamestnaný, platí zdravotné poistenie aj naďalej štát - akokeby bol naďalej v evidencií na úrade práce, viď § 11 ods. 7 písm. v) zákona o zdravotnom poistení.

Takíto zamestnanci sú však súčasne zdravotne poistení aj ako zamestnanci a zamestnávateľ ich prihlasuje do zdravotnej poisťovne - avšak sadzba poistného za takýchto zamestnancov je 0% pre zamestnanca (§ 12 ods. 1 písm. a) a rovnako 0% pre zamestnávateľa (§ 12 ods. 1 písm. d).

Odvodové zvýhodnenie sa uplatní počas prvých 12 kalendárnych mesiacov trvania pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru.

Príklad

Zamestnávateľ zamestná dlhodobo nezamestnaného občana od 28.11.2013. Prvý kalendárny mesiac, odkedy sa začne uplatňovať odvodové zvýhodnenie, je november 2013. Posledný, dvanásty kalendárny mesiac, za ktorý sa uplatní odvodové zvýhodnenie, tak bude (celý) október 2014.

Hranica príjmu v roku 2013 a v roku 2014

Hranica príjmu, do ktorého sa uplatní odvodová úľava, je pre pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý vznikne v roku 2013 suma 67% z 786 eur, čo je suma 526,62 eura.

Hranica príjmu, do ktorého sa uplatní odvodová úľava, je pre pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý vznikne v roku 2014 suma 67% z 805 eur, čo je suma 539,35 eura.

Pozor, uvedená hranica sa uplatní počas všetkých 12 kalendárnych mesiacov v závislosti od toho, kedy pracovný (štátnozamestnanecký) pomer začal.

Aké odvody sa budú platiť

Pri uvedených zamestnancoch bude zamestnávateľ po dobu 12 kalendárnych mesiacov platiť len úrazové poistenie (§ 16) a pri zamestnancoch v pracovnom pomere aj garančné poistenie (§ 18) - za štátnych zamestnancov sa garančné poistenie neplatí. Čiže podobne, ako to bolo do 31.12.2012 pri dohodách.

Vymeriavací základ zamestnávateľa na úrazové a garančné poistenie je daný podľa § 138 ods. 8 písm. c) ako príjem takéhoto zamestnanca. Do vymeriavacieho základu zamestnávateľa na úrazové a garančné poistenie sa však nezahrnie prípadný príjem vyplatený v období danom podľa § 26 ods. 1 a 3 - teda v období definovanom pre zamestnancov s povinným poistením ako doby prerušenia (napr. neplatené voľno, absencia, rodičovská dovolenka, v čase OČR po 10.-tom dni...).

Nemocenské dávky, dávka v nezamestnanosti, dôchodok

Zamestnanec, ktorý bude mať odvodové zvýhodnenie, nebude počas tejto doby nemocensky poistený, nebude dôchodkovo poistený, nebude poistený v nezamestnanosti.

Dôsledok: nebude mať v tomto čase nárok na nemocenské dávky a doba odvodového zvýhodnenia sa nezapočítava do doby poistenia pre vznik nároku na dávku v nezamestnanosti, ani do doby dôchodkového poistenia pre budúci starobný, prípadne invalidný dôchodok.

Nemocenské poistenie zamestnanca podľa zákona o sociálnom poistení vznikne až od prvého dňa v poradí trinásteho kalendárneho mesiaca trvania zamestnania, respektíve od prvého dňa mesiaca, v ktorom príjem prekročí stanovenú hranicu. Až pri práceschopnosti, ktorá začne najskôr odo dňa vzniku nemocenského poistenia, bude mať zamestnanec nárok na nemocenské. Podobne to bude pri ošetrovaní člena rodiny, resp. pri posudzovaní nároku na materské. Rozhodujúce obdobie pre výpočet denného vymeriavacieho základu sa potom stanoví podľa dňa vzniku nemocenského poistenia, rovnako to platí pre Sociálnu poisťovňu ako i pre zamestnávateľa.

Náhrada príjmu počas prvých 10 dní práceneschopnosti

Napriek tomu, že zamestnanec nebude nemocensky poistený, bude mať postavenie zamestnanca podľa zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu. To znamená, že bude mať nárok na náhradu príjmu, ktorú mu vyplatí zamestnávateľ, počas prvých 10 dní práceneschopnosti (§ 2 ods. 1).

Denný vymeriavací základ sa určí tak, že priemerný mesačný zárobok na pracovnoprávne účely daný podľa § 134 Zákonníka práce a používaný v štvrťroku, v ktorom sa vypláca náhrada príjmu, sa vydelí konštantou 30,4167 (§ 8 ods. 8). Výsledná suma nie je obmedzená zhora.

Zákonník práce

Zamestnanec, predtým dlhodobo nezamestnaný, s odvodovým zvýhodnením, je z pohľadu Zákonníka práce riadnym zamestnancom, ktorý má všetky práva a povinnosti. To znamená, že napríklad:

- uplatňuje sa skúšobná doba,

- môže pracovať na dobu určitú i na dobu neurčitú,

- môže pracovať na plný alebo čiastočný uväzok,

- zamestnávateľ mu môže dať výpoveď len v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákonníka práce,

- má nárok na dovolenku,

- má nárok na náhradu mzdy pri prekážkach v práci, napríklad pri vyšetrení u lekára,

- má nárok na stravovanie (stravné lístky),

- má nárok na cestovné náhrady, atď.

GARANČNÉ POISTENIE

Od 1.1.2014 sa za zamestnanca na účely garančného poistenia nepovažuje zamestnanec v pracovnom pomere alebo na dohodu v prípade, že je súčasne štatutárnym orgánom zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa (§ 4 ods. 4).

Príklady

1. Konateľ a súčasne jediný spoločník s.r.o. má vo svojej s.r.o. súčasne uzatvorenú pracovnú zmluvu. Od 1.1.2014 sa na neho nevzťahuje garančné poistenie.

2. Spoločník s.r.o. poberá za prácu pre svoju s.r.o. odmenu avšak nemá vo svojej s.r.o. uzatvorenú pracovnú zmluvu ani dohodu (pozn. takýto postup je v poriadku a nejde o nelegálne zamestnávanie podľa zákona o nelegálnej práci). Do 31.12.2013 a bez zmeny aj po 1.1.2014 platí, že sa na neho nevzťahuje garančné poistenie (dôvod - nemá pracovnú zmluvu ani dohodu).

ZMENA DEFINÍCIE SZČO NA ÚČELY ZÁKONA O SOCIÁLNOM POISTENÍ

Po novom (viď § 5 ale pozor, až od 1.7.2014, teda pri najbližšom novom "cykle" posudzovania či je alebo nie je SZČO povinne dôchodkovo a nemocensky poistená, viď § 293cu) je SZČO definovaná ako fyzická osoba, ktorá:

- dovŕšila 18 rokov veku a

- v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO dosahovala príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (s odkazom na § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov).

Zmena spočíva v tom, že doteraz bolo rozhodujúce, či fyzická osoba má registráciu na finančnej správe (daňovom úrade) ako osoba s príjmami z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, teda či má pridelené DIČ.

Po novom pre posúdenie, či fyzická osoba je alebo nie je SZČO, nebude podstatná registrácia na finančnej správe (pridelenie DIČ) ale skutočnosť, či fyzická osoba má (mala) príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.

Praktickým dôsledkom je, že aj fyzické osoby, ktorých povinnosť registrovať sa na finančnej správe bola otázna a v praxi bolo niektorým osobám tolerované, že sa na finančnej správe neprihlásili, sa od 1.1.2014 budú posudzovať ako SZČO v prípade, že majú (mali) príjmy podľa  6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov.

Aj naďalej sa za SZČO nebude považovať fyzická osoba, ktorá vykonáva osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.

Príklad

Pán Adam má občasné "bočné" príjmy ako sprostredkovateľ istých finančných produktov. Vzhľadom na to, že tieto príjmy nedosahoval pravidelne a boli zanedbateľné, nepožiadal o pridelenie DIČ (tu možno pochybovať o správnosti takéhoto postupu). Za rok 2013 podal daňové priznanie a uvedené príjmy uviedol ako príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov. K 1.7.2014 sa bude musieť prihlásiť v Sociálnej poisťovni ako povinne poistená SZČO, ak uvedený príjem za rok 2013 presiahol sumu 4830 eur.

Pozor, vzhľadom na účinnosť zmeny zákona o zdravotnom poistení a pri predpoklade, že bude mať takýto príjem aj v roku 2014, sa musí registrovať v zdravotnej poisťovni ako SZČO k 1.1.2014.

ZMENA DEFINÍCIE SZČO NA ÚČELY ZÁKONA O ZDRAVOTNOM POISTENÍ

Po novom (§ 11 ods. 4 zákona) je samostatne zárobkovo činná osoba definovaná podľa zákona o zdravotnom poistení ako fyzická osoba, ktorá:

- dovŕšila 18 rokov veku a

- je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, alebo má príjem z tejto činnosti.

Zárobková činnosť podľa § 10b ods. 1 písm. b) je definovaná ako činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá ... dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu, s odkazom na § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, okrem príjmu z výkonu činnosti osobného asistenta.

Zmena od 1.1.2014 spočíva v tom, že doteraz bolo rozhodujúce, či fyzická osoba má registráciu na finančnej správe (daňovom úrade), resp. či má pridelené DIČ ako osoba s príjmami z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti.

Po novom pre posúdenie, či fyzická osoba je alebo nie je SZČO, nebude podstatná registrácia na finančnej správe (pridelenie DIČ) ale skutočnosť, či fyzická osoba má oprávnenie na výkon alebo prevádzkovanie podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti (napríklad má živnostenský list) alebo či má príjem z činností podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov.

Praktickým dôsledkom je, že aj fyzické osoby, ktorých povinnosť registrovať sa na finančnej správe bola otázna a v praxi bolo niektorým osobám tolerované, že sa na finančnej správe neprihlásili, sa od 1.1.2014 budú posudzovať ako SZČO v prípade, že majú príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov.

Aj naďalej sa za SZČO nebude považovať fyzická osoba, ktorá vykonáva osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.

ZÁNIK A OPäTOVNÝ VZNIK POVINNÉHO NEMOCENSKÉHO A POVINNÉHO DôCHODKOVÉHO POISTENIA SZČO

Vzhľadom na to, že definícia SZČO už nebude naviazaná na registráciu na Finančnej správe a pridelenie DIČ, upravuje sa § 21 ods. 4 a 5 zákona.

Povinné poistenie SZČO, ktorá má oprávnenie na výkon činnosti (typicky napr. živnostenský list) zaniká odo dňa zániku oprávnenia na výkon činnosti (napr. ku dňu vrátenia živnostenského listu, resp. ku dňu prerušenia živnosti).

Povinné poistenie SZČO, ktorá nemá oprávnenie na výkon činnosti (umelci a autori, rôzni sprostredkovatelia) zaniká odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia nevykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni.

Povinné poistenie (v období 12 mesiacov obdobia "1. júl - 30. jún") u osoby, ktorá opätovne získala oprávnenie na výkon činnosti, opätovne vzniká ku dňu kedy znova nadobudne oprávnenie na výkon činnosti (nový živnostenský list, resp. ukončenie prerušenia živnosti a pod.).

U osoby, ktorá zaniklo povinné poistenie na základe čestného vyhlásenia (umelci a autori), opätovne vzniká povinné poistenie v období "1. júl - 30. jún", odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni.

Príklad

Pán Adam je živnostník. Od 1.7.2014 je povinne poistený v Sociálnej poisťovni ako SZČO. K 15.7.2014 sa pán Adam rozhodne ukončiť živnosť a vráti živnostenský list. Od 15.7.2014 pán Adam preto už nie je povinne poistený v Sociálnej poisťovni ako SZČO.

Pani Božena je umelkyňa, má príjmy podľa § 6 ods. 2 zákona o dani z príjmov. Od 1.7.2014 je povinne poistená v Sociálnej poisťovni ako SZČO. Od 1.9.2014 pani Božena podľa svojho čestného vyhlásenia (ktoré k tomuto dňu doručí do Sociálnej poisťovne) nevykonáva činnosť. Od 1.9.2014 pani Božena už nie je povinne poistená v Sociálnej poisťovni ako SZČO.

Pani Božena začne znova vykonávať umeleckú činnosť k 1.3.2015. K tomuto dňu preto doručí do Sociálnej poisťovne čestné vyhlásenie o tom, že znova vykonáva činnosť a od tohto dňa je znova povinne poistená SZČO.


Pán Xavér je živnostník. Za rok 2013 dosiahol zo živnosti príjem vyšší ako 4830 eur, od 1.7.2014 by preto mal byť povinne poistený v Sociálnej poisťovni ako SZČO. Pán Xavér však pozastaví živnosť v čase od 1.6.2014 do 30.11.2014. K 1.7.2014 mu preto povinné poistenie v Sociálnej poisťovni nevznikne (lebo v tom čase činnosť - živnosť - nevykonáva). Povinné poistenie v Sociálnej poisťovni vznikne k 1.12.2014 - v prvý deň obnovenia živnosti.

Pani Zuzana je živnostníčka. Za rok 2013 dosiahla zo živnosti príjem vyšší ako 4830 eur, od 1.7.2014 by preto mala byť povinne poistená v Sociálnej poisťovni ako SZČO. Pani Zuzana pozastaví živnosť od 1.6.2014 do 31.8.2015. Pani Zuzane tak k 1.7.2014 povinné poistenie v Sociálnej poisťovni nevznikne a nevznikne určite skôr, než sa skončí pozastavenie živnosti.

Od 1.9.2015 (v prvý deň obnovenia živnosti) bude pani Zuzana povinne poistená v Sociálnej poisťovni vtedy, ak za rok 2014 dosiahne príjem zo živnosti vyšší, ako 12-násobok minimálneho základu platného k 1.7.2015 (čiže ak bude mať zo živnosti za rok 2014 príjem cca 4950 eur a viac).

AUTOMATICKÝ ZÁNIK DOBROVOĽNÉHO POISTENIA

Doteraz platilo, že dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie alebo dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti zaniklo dňom odhlásenia sa z dobrovoľného poistenia, najskôr odo dňa podania odhlášky a prípadne aj odo dňa, v ktorom nie sú splnené podmienky podľa § 14 ods. 2, § 15 ods. 4 a § 19 ods. 2 a 3 zákona.

Na zánik dobrovoľného poistenia tak bolo potrebné podať odhlášku z dobrovoľného poistenia.

Od 1.1.2014 podľa § 23 zákona dobrovoľné poistenie zanikne aj vtedy, ak dva po sebe nasledujúce kalendárne mesiace dobrovoľne poistená osoba nezaplatí poistné na dobrovoľné poistenie najneskôr do konca tretieho kalendárneho mesiaca po kalendárnom mesiaci, za ktorý bolo naposledy zaplatené poistné.

V takýchto prípadoch dobrovoľné poistenie automaticky zanikne od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý bolo naposledy zaplatené poistné na dobrovoľné  poistenie.

Samozrejme výnimkou sú prípady (a dobrovoľné poistenie nezanikne) ak v kalendárnom mesiaci nebola dobrovoľne poistená osoba povinná platiť poistné na dobrovoľné poistenie podľa § 140 zákona - ak sa jej za celý mesiac vyplácalo materské, ošetrovné alebo nemocenské.

Príklad

Pán Cyril je dobrovoľne dôchodkovo poistený od 1.1.2013. Pán Cyril je živnostník a od 1.7.2014 mu vznikne povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie. Od júla 2014 tak pán Cyril platí poistné do Sociálnej poisťovne ako povinne poistená SZČO - dobrovoľné poistenie prestane platiť.

Keďže do konca septembra 2014 podľa evidencie Sociálnej poisťovne nezaplatil dobrovoľné poistenie za júl ani za august 2014, automaticky mu zanikne dobrovoľné dôchodkové poistenie k 1.7.2014.


Pani Cecília je dobrovoľne nemocensky a dôchodkovo poistená. Poistné na dobrovoľné poistenie naposledy zaplatila za január 2014. Na úhradu poistného za mesiace február a marec 2014 nemá peniaze. Ak do konca mesiaca apríl  2014 nezaplatí (celé) poistné za mesiac február 2014, dobrovoľné poistenie jej automaticky zanikne.

Ako vidno na druhom príklade (pani Cecília), zavedenie automatického zániku dobrovoľného poistenia môže spôsobiť niektorým dobrovoľne poisteným osobám problém. Ak sa dostanú s platbami do dvojmesačného omeškania, dobrovoľné poistenie im automaticky zanikne, či sa im to páči, či nie. Pozor si na to musia dať napríklad ženy, ktoré si dobrovoľným poistením chcú zlepšiť, resp. získať materské.

ZMäKČENIE PODMIENOK NÁROKU NA NEMOCENSKÚ DÁVKU ZAMESTNANCA

Jednou z podmienok nároku zamestnanca na nemocenskú dávku (§ 30 ods. b) zákona) do 31.12.2013 bolo, že zamestnanec nemá príjem, ktorý vstupuje do vymeriavacieho základu zamestnanca za obdobie (resp. v období), v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca, pretože čerpá nemocenskú dávku.

To znamenalo, že ak napríklad zamestnávateľ vyplatil svojej zamestnankyni počas materskej príspevok pri narodení dieťaťa zo sociálneho fondu - Sociálna poisťovňa nevyplatila materské  za mesiac, v ktorom bol príjem vyplatený. Podobne zamestnanec, ktorému končil pracovný pomer a v poslednom mesiaci bol celý mesiac práceneschopný - a zamestnávateľ mu vyplatil odstupné - nemal zo Sociálnej poisťone vyplatené za tento mesiac nemocenské.

Po novom sa nemocenská dávka nevyplatí len v prípade, ak príjem vyplatený za mesiac, v ktorom zamestnanec bol na PN, ošetrovnom resp. materskej, súvisel s prácou, ktorú zamestnanec vykonal v čase, kedy poberal nemocenské, ošetrovné resp. materské.

DÁVKY V NEZAMESTNANOSTI

V praxi sa často stáva, že počas materskej alebo rodičovskej dovolenky matka dieťaťa pracuje, avšak za nižšiu mzdu, resp. odmenu, než mala pred materskou dovolenkou. Napríklad ak pracuje počas MD/RD na dohodu niekoľko hodín týždenne.

Od 1.1.2014 platí, že ak denný vymeriavací základ určený z vymeriavacieho základu dosiahnutého v období materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky, je nižší ako denný vymeriavací základ zistený z vymeriavacieho základu dosiahnutého pre nástupom na rodičovskú dovolenku, pri výpočte dávky v nezamestnanosti sa použije vyšší denný vymeriavací základ, teda ten, ktorý sa zistí z vymeriavacieho základu dosiahnutého pred nástupom na RD (§ 108 nový ods. 5 zákona).

Príklad

Pani Zdenka je zamestnaná v pracovnom pomere. Pred nástupom na materskú a rodičovskú dovolenku mala v zamestnaní príjem cca 500-600 eur brutto mesačne. Od 12.3.2011 je postupne na materskej a od 1.5.2011 následne na rodičovskej dovolenke až do 30.4.2014. Počas rodičovskej dovolenky od 1.12.2013 do 28.2.2014 mala príjem z dohody o pracovnej činnosti 100 eur mesačne. Z tejto dohody bola poistená, vrátane poistenia v nezamestnanosti (šlo o dohodu s pravidelným mesačným príjmom).

Súčasne so skončením rodičovskej dovolenky po dohode so zamestnávateľom pani Zdenka ukončila pracovný pomer a od 1.5.2014 sa hlási na úrade práce do evidencie nezamestnaných. Súčasne si uplatní nárok na dávku v nezamestnanosti. V rozhodujúcom období 2 rokov pred 1.5.2014 bola pani Zdenka na rodičovskej dovolenke - povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca v pracovnom pomere mala prerušené z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. V rozhodujúcom období 2 rokov pred 1.5.2014 však bola pani Zdenka v čase od 1.12.2013 do 28.2.2014 povinne poistená v nezamestnanosti aj z dohody s pravidelným mesačným príjmom.

Denný vymeriavací základ zistený v období rodičovskej dovolenky je 3 x 100 eur (príjem z dohody za 3 mesiace) deleno 90 dní = 3,3334 eura.

Denný vymeriavací základ zistený v rozhodujúcom období 2 rokov pred rodičovskou dovolenkou, teda v čase od 1.5.2009 do 30.4.2011 (zistený z príjmu v pracovnom pomere) vyjde ... 18 eur. Keďže táto suma je vyššia, dávka v nezamestnanosti sa určí zo sumy denného vymeriavacieho základu 18 eur.

ZMENA VYMERIAVACIEHO ZÁKLADU SZČO NA SOCIÁLNE POISTENIE OD 1.7.2014

Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO bude v období od 1.7.2014 (prípadne od 1.10.2014, ak bude SZČO predĺžená lehota na podanie daňového priznania za rok 2013)  určený podľa § 138 ods. 2 zákona ako:

- podiel jednej dvanástiny základu dane z príjmov SZČO (§ 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov),

- nezníženého o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na povinné nemocenské poistenie, poistné na povinné dôchodkové poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sa platia spolu s poistným na starobné poistenie z povinného dôchodkového poistenia, poistné do rezervného fondu solidarity povinne dôchodkovo poistenej SZČO,

- upraveného o príjmy a výdavky, ktoré sa nezahŕňajú do vymeriavacieho základu,

- a koeficientu 1,6 (pozor, pri výpočte VZ od 1.7.2015 z daňového priznania za rok 2014 bude koeficient 1,486).

To znamená:

- základ dane sa nebude deliť podľa počtu mesiacov vykonávania činnosti ale vždy sa bude deliť 12-timi (zmena účinná od 1.1.2014),

- k základu dane sa jednoznačne nebude pripočítavať prípadné poistné zaplatené na dobrovoľné poistenie,

- základ dane sa upraví o prípadné príjmy a výdavky z činnosti osobného asistenta,

- základ dane sa upraví o prípadné príjmy a výdavky dosiahnuté v zahraničí.

Príklad

Pán Vojtech je živnostník. Za rok 2013 dosiahol zo živnosti príjem 20000 eur, výdavky okrem odvodov mal 11000 eur a výdavky na odvody (sociálne a zdravotné poistenie) mal 2000 eur.

Vymeriavací základ od 1.7.2014 bude:

20000 (príjem) - 11000 (výdavky okrem odvodov) = 9000

9000/12/1,6 = 468,75 eura

Pri určení vymeriavacieho základu SZČO aj naďalej platí, že musí byť najmenej vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné. Pre rok 2014 je preto vymeriavací základ SZČO najmenej vo výške 402,50 eura.

Príklad

Pani Vladimíra je tlmočníčka. Činnosť začala vykonávať od 1.6.2013 a za rok 2013 dosiahla z tejto činnosti príjem 6000 eur. Výdavky okrem odvodov mala 2400 eur a výdavky na odvody (zdravotné poistenie, sociálne neplatila) mala 300 eur.

Vymeriavací základ od 1.7.2014 bude:

6000 (príjem) - 2400 (výdavky okrem odvodov) = 3600

3600/12/1,6 = 187,50 eura (po novom delíme vždy "12"-timi, aj keď činnosť vykonávala len 7 mesiacov)

187,50 je však menej ako minimálny vymeriavací základ. Pani Vladimíra tak od 1.7.2014 bude platiť poistné do Sociálnej poisťovne zo základu 402,50 eura.

SADZBA POISTNÉHO NA ÚRAZOVÉ POISTENIE

Podľa § 293cy v období od  1. januára 2014 do 31. decembra 2017 zamestnávateľ platí poistné na úrazové poistenie vo výške 0,8 % z vymeriavacieho základu ustanoveného v § 138 ods. 8, 10 a 17. V období uvedenom v prvej vete sa prirážka podľa § 134 neukladá a zľava podľa § 134 neposkytuje.

POISTNÉ NA ZDRAVOTNÉ POISTENIE Z PODIELOV NA ZISKU ZA ROKY 2013 A NASLEDUJÚCE

Na podiely na zisku (dividendy) vyplatené za účtovné obdobie, ktoré začalo v období od 1.1.2013 a neskôr (zjednodušene dividendy za rok 2013 a nasledujúce) sa už vzťahuje "štandardný" režim stanovený v zákone o zdravotnom poistení.

To znamená:

- do vymeriavacieho základu sa započíta celá suma dividendy (už od 0,01 eura),

- vymeriavací základ (ročný) je najviac 60-násobok priemernej mesačnej mzdy v rozhodujúcom období, vrátane iných príjmov (teda max. VZ v roku 2013 je 47160 eur, v roku 2014 suma 48300 eur atď.),

- sadzba poistného z dividendy je 14%, bez výnimky aj pre osobu so zdravotným postihnutím.

Poznámka: Pôvodne v zákone uvedený maximálny vymeriavací základ z dividend až do výšky 180-násobku priemernej mesačnej mzdy sa zo zákona vypustil novelou č. 463/2013 Z. z.

Preddavky na zdravotné poistenie z dividend

Z dividendy vyplatenej za účtovné obdobie, ktoré začalo v období od 1.1.2013 a neskôr, je platiteľ dividendy povinný odvádzať preddavky.

V tejto súvislosti sa v zákone zavádza pojem "platiteľ dividend" (§ 11 ods. 11). Platiteľ dividend na účely tohto zákona je právnická osoba (komanditná spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť, družstvo) so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá vypláca dividendy.

Preddavok (§ 16) sa vypočíta sadzbou 14% zo sumy dividendy vyplatenej v kalendárnom mesiaci. Preddavok sa vypočíta najviac zo sumy 60-násobku priemernej mesačnej mzdy (v roku 2014 tak najviac zo sumy 48300 eur).

Pozor, ak by platiteľ dividendy tej istej osobe vyplácal dividendu za rok 2013 na viac splátok - v rôznych kalendárnych mesiacoch - každý preddavok jednotlivo sa vypočíta až do výšky 60-násobku priemernej mesačnej mzdy.

Preddavok je povinný vypočítať a odviesť platiteľ dividend najneskôr do 8 dní po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom boli vyplatené dividendy (§ 17 ods. 4 ZZP).

Platiteľ dividend je povinný písomne alebo elektronicky vykázať príslušnej zdravotnej poisťovni celkovú výšku vyplatených dividend a preddavky na poistné do ôsmeho dňa po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom boli vyplatené dividendy. Ak platiteľ dividend vypláca dividendy najmenej trom osobám, je povinný výkaz zaslať len elektronicky (viď § 20 ods. 6 ZZP, pozor na zmenu zákonom č. 463/2013 Z. z.).

Dividendy zo zahraničia

Podľa § 23 ods. 15 zákona o zdravotnom poistení, poistenec musí zdravotnej poisťovni sám oznámiť dividendy za roky 2013 a nasledujúce (respektíve už za roky 2011 a nasledujúce), ktoré mu vyplatili právnické osoby so sídlom mimo územia SR. A to najneskôr do 31. mája roka nasledujúcom po roku, v ktorom dividendy inkasoval.

Napríklad ak poistenec dostane počas roka 2014 vyplatenú dividendu zo zahraničia za rok 2013, musí výšku prijatej dividendy oznámiť svojej zdravotnej poisťovni do 31.5.2015.

SADZBY, VYMERIAVACIE ZÁKLADY A ĎALŠIE PARAMETRE V SOCIÁLNOM A ZDRAVOTNOM POISTENÍ V ROKU 2014

SOCIÁLNE POISTENIE ROK 2014

Maximálny vymeriavací základ 4025 eur, okrem úrazového poistenia, ktoré maximálny vymeriavací základ stanovený nemá.

Sadzby poistného zamestnanec

Nemocenské poistenie 1,4%

Starobné poistenie 4%

Invalidné poistenie 3%

Poistenie v nezamestnanosti 1%

Sadzby poistného zamestnávateľ

Nemocenské poistenie 1,4%

Starobné poistenie 14%

Invalidné poistenie 3%

Poistenie v nezamestnanosti 1%

Garančné poistenie 0,25%

Úrazové poistenie 0,8%

Rezervný fond 4,75%

Sadzby poistného študent na DoBPŠ

Hranica príjmu pri uplatnení výnimky z dôchodkového poistenia - 68 eur (naposledy v mesiaci, v ktorom študent dosiahne 18 rokov), 159 eur (od 18 rokov)

Starobné poistenie 4% (pri uplatnení výnimky len z príjmu nad hranicu 68/159 eur)

Invalidné poistenie 3% (pri uplatnení výnimky len z príjmu nad hranicu 68/159 eur)

Sadzby poistného zamestnávateľ za študenta na DoBPŠ

Starobné poistenie 14% (pri uplatnení výnimky len z príjmu nad hranicu 68/159 eur)

Invalidné poistenie 3% (pri uplatnení výnimky len z príjmu nad hranicu 68/159 eur)

Garančné poistenie 0,25% (z celého príjmu)

Úrazové poistenie 0,8% (z celého príjmu)

Rezervný fond 4,75% (pri uplatnení výnimky len z príjmu nad hranicu 68/159 eur)

Sadzby poistného poberateľ dôchodku starobného, invalidného, invalidného výsluhového a výsluhového (v dôchodkovom veku) DoVP, DoPČ

Starobné poistenie 4%

Invalidné poistenie 3% (netýka sa poberateľa dôchodku starobného a výsluhového v dôchodkovom veku)

Sadzby poistného zamestnávateľ za poberateľa dôchodku starobného, invalidného, invalidného výsluhového a výsluhového (v dôchodkovom veku) DoVP, DoPČ

Starobné poistenie 14%

Invalidné poistenie 3% (netýka sa poberateľa dôchodku starobného a výsluhového v dôchodkovom veku)

Garančné poistenie 0,25%

Úrazové poistenie 0,8%

Rezervný fond 4,75%

Sadzby poistného ostatní dohodári DoVP, DoPČ

Nemocenské poistenie 1,4% (len pri pravidelnom príjme)

Starobné poistenie 4%

Invalidné poistenie 3%

Poistenie v nezamestnanosti 1% (len pri pravidelnom príjme)

Sadzby poistného zamestnávateľ za ostatných dohodárov DoVP, DoPČ

Nemocenské poistenie 1,4% (len pri pravidelnom príjme)

Starobné poistenie 14%

Invalidné poistenie 3%

Poistenie v nezamestnanosti 1% (len pri pravidelnom príjme)

Garančné poistenie 0,25%

Úrazové poistenie 0,8%

Rezervný fond 4,75%

Hranica príjmu pri zamestnávaní dlhodobo nezamestnaných

Hranica príjmu, do ktorého sa uplatní výnimka pri odvodoch, je pre pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý vznikol v roku 2013 a pokračuje v roku 2014 suma 67% z 786 eur, čo je suma 526,62 eura.

Hranica príjmu, do ktorého sa uplatní výnimka pri odvodoch, je pre pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý vznikne v roku 2014 suma 67% z 805 eur, čo je suma 539,35 eura.

Sadzby poistného SZČO

Od 1.7.2014 je povinne nemocensky a dôchodkovo poistená SZČO, ktorej príjem (brutto) za rok 2013 bol vyšší ako 4830 eur (12 x 402,50).

Minimálny vymeriavací základ 402,50 eura, minimálne poistné 133,42 eura

Nemocenské poistenie 4,4%, min. 17,71 eura

Starobné poistenie 18%, min. 72,45 eura

Invalidné poistenie 6%, min. 24,15 eura

Rezervný fond 4,75%, min. 19,11 eura

Sadzby poistného dobrovoľne poistená osoba

Minimálny vymeriavací základ 402,50 eura

Nemocenské poistenie 4,4%, min. 17,71 eura

Starobné poistenie 18%, min. 72,45 eura

Invalidné poistenie 6%, min. 24,15 eura

Poistenie v nezamestnanosti 2%, min. 8,05 eura

Rezervný fond 4,75%, min. 19,11 eura

Všeobecne platné výnimky

Garančné poistenie
sa nevzťahuje na zamestnávateľa, ktorý je zastupiteľský úrad cudzieho štátu a na zamestnávateľa, na ktorého nemôže byť vyhlásený konkurz podľa § 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií - štát, štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia, štátny fond, obec, vyšší územný celok alebo iná osoba, za ktorej všetky záväzky zodpovedá a ručí štát.

Za zamestnanca na účely garančného poistenia sa nepovažuje zamestnanec v pracovnom pomere alebo na dohodu v prípade, že je súčasne štatutárnym orgánom zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.

Povinné poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na osoby, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, a osoby, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek.

Poistné na invalidné poistenie sa neplatí za osoby ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a osoby, ktoré poberajú výsluhový dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek.

Nemocenské dávky a náhrada príjmu pri PN zamestnanca

Najvyšší možný denný vymeriavací základ pre výpočet nemocenskej dávky = 39,6987 eura.

Najvyšší možný denný vymeriavací základ pre výpočet náhrady príjmu pri PN = 39,6986 eura.

Dávka v nezamestnanosti


Najvyšší možný denný vymeriavací základ pre výpočet dávky v nezamestnanosti:

- od 1.1.2014 do 30.6.2014 najviac zo sumy 2 x 12 x 805/365 eur= 52,9316 eura.

Nárok na predčasný starobný dôchodok do 30.6.2014

Nárok má poistenec vtedy, ak suma novopriznaného predčasného starobného dôchodku dosiahne najmenej 237,80 eura (1,2-násobok životného minima 198,09 eura)

Aktuálna dôchodková hodnota pre dôchodky priznané v roku 2014

10,2524 eura

Priemerný osobný mzdový bod

Priemerný osobný mzdový bod v hodnote od 1 do 1,25 sa započítava v celej výške.

Z hodnoty priemerného osobného mzdového bodu od 1,25 do 3 sa započítava v roku 2014 - 76 % 
 
K priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1 sa pripočíta z rozdielu medzi hodnotou 1 a priemerným osobným mzdovým bodom v roku 2014 - 18 %
 
*

ZDRAVOTNÉ POISTENIE ROK 2014

Maximálny vymeriavací základ pri výpočte mesačných preddavkov 4025 eur, v ročnom zúčtovaní 48300 eur.

Za osobu so zdravotným postihnutím sa považuje fyzická osoba

a) uznaná za invalidnú rozhodnutím Sociálnej poisťovne,

b) s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %.

Sadzby poistného zamestnanec

4% z vymeriavacieho základu zamestnanca

2% z vymeriavacieho základu zamestnanca, ak je osoba so zdravotným postihnutím

*

14 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 6 (dividendy)

*

14 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 7 (príjem z kapitálového majetku, ostatné príjmy)

7 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 7 (príjem z kapitálového majetku, ostatné príjmy), ak je osoba so zdravotným postihnutím

Sadzby poistného zamestnávateľ

10% z vymeriavacieho základu zamestnanca

5% z vymeriavacieho základu zamestnanca, ak je zamestnanec osoba so zdravotným postihnutím

Dohody

Za zamestnanca sa považuje a zdravotné poistenie platí dohodár, ktorý pracuje na základe DoVP alebo DoPČ a nie je poberateľ dôchodku starobného, invalidného, invalidného výsluhového a výsluhového (v dôchodkovom veku).

Sadzby poistného SZČO

14% z vymeriavacieho základu SZČO

7% z vymeriavacieho základu SZČO, ak je osoba so zdravotným postihnutím

Minimálny vymeriavací základ 402,50 eura, minimálny preddavok mesačne 56,35 eura (28,17 eura ak je osoba so zdravotným postihnutím a týka sa ho minimálny preddavok).

*

14 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 6 (dividendy)

*

14 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 7 (príjem z kapitálového majetku, ostatné príjmy)

7 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 7 (príjem z kapitálového majetku, ostatné príjmy), ak je osoba so zdravotným postihnutím

Sadzby poistného samoplatiteľ

14% z vymeriavacieho základu samoplatiteľa

7% z vymeriavacieho základu samoplatiteľa, ak je osoba so zdravotným postihnutím

Minimálny vymeriavací základ 402,50 eura, minimálny preddavok mesačne 56,35 eura (28,17 eura ak je osoba so zdravotným postihnutím).

*

14 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 6 (dividendy)

*

14 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 7 (príjem z kapitálového majetku, ostatné príjmy)

7 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 7 (príjem z kapitálového majetku, ostatné príjmy), ak je osoba so zdravotným postihnutím

Poistenci štátu

Poistenec štátu platí poistné z príjmov podľa § 13 ods. 6 a 7. Sadzby:

*

14 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 6 (dividendy)

*

14 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 7 (príjem z kapitálového majetku, ostatné príjmy)

7 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 7 (príjem z kapitálového majetku, ostatné príjmy), ak je osoba so zdravotným postihnutím 

  • Nahor
  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 0 Diskusia

Tagy: dávky, dávky v nezamestnanosti, dlhodobo nezamestnaní, dôchodky, dohody, materské, maximálny základ, minimálny základ, odvody, Sociálna poisťovňa, Sociálne poistenie, študenti, SZČO, úrad práce, Zdravotné poistenie

Rubrika: Zdravotné poistenie

S DNP nekončí aj DDP

Nejde o pokračovanie pesničky Ivana Mládka: ak poznáte niekoho, kto má dobrovoľné nemocenské poistenie, okamžite mu dajte prečítať tento článok.

26.06.2014 | Jozef Mihál | čítanosť: 3334

Zmeny v dohodách od 1.7.2014 (novela Zákonníka práce)

Dohody budú možné len na dobu určitú, nepravidelný príjem bude možný len pri dohode o vykonaní práce

24.06.2014 | Jozef Mihál | čítanosť: 20221 | 5

Diskusia (0 reakcií)

Nástroje

  • Nahor
  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 0 Diskusia

Jozef Mihál

Jozef Mihál
  • Počet článkov: 322
  • Priemerná čítanosť: 12238
  • Priemerná diskutovanosť: 18
  • RSS blogu

O blogu

Poslanec NRSR (SaS)

Kalendár sa načítava...