Práca namiesto dávok

Jedným z problémov Slovenska je zle nastavený sociálny systém. Nie je normálne, ak rodiny v ktorých nepracuje nikto z rodičov, dostávajú na sociálnych dávkach a prídavkoch na deti od štátu sumu porovnateľnú s príjmom rodiny s rodičmi pracujúcimi za minimálnu mzdu. Takto nastavený systém nemotivuje pracovať a znechucuje tých, čo platia nemalé dane a odvody.

Preto ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pripravilo nový zákon o hmotnej núdzi (sociálne dávky) a v auguste 2011 sme tento zákon predložili na schválenie do vlády. Nový zákon prinášal zjednodušenie systému sociálnych dávok a zrušenie niektorých z nich. Navrhli sme zníženie základnej sociálnej dávky a naopak posilnenie aktivačnej, respektíve motivačnej dávky. Poberatelia dávok by tak boli motivovaní k vyššej aktivite, okruh aktivačných prác sa mal rozšíriť napríklad aj na verejno prospešné činnosti organizované nielen samosprávami, ale aj akýmikoľvek fyzickými alebo právnickymi osobami.

Žiaľ, nedokázali sme sa dohodnúť s premiérkou Ivetou Radičovou na miere “sociálnosti” vyplácaných dávok. Premiérka nechcela akceptovať nami nastavené tvrdšie pravidlá pre výplatu dávok. Zákon sa tak na základe rozhodnutia premiérky nedostal na rokovanie vlády. Krátko na to prišiel euroval a bolo po zákone. Škoda, v prípade spoločnej reči mohli byť sociálne dávky už od januára 2012 vyplácané za aktivitu a nie častokrát - pre nič za nič.

Práca namiesto dávok
 
Do marcových predčasných volieb prichádza SaS s témou “Práca namiesto dávok“. Tvrdíme, že ľudia v hmotnej núdzi (ľudia bez príjmu resp. s príjmom pod hranicou životného minima) musia dostať zmysluplnú prácu a nie sociálne dávky. Vďaka zle nastavenému systému robí štát z ľudí v hmotnej núdzi žobrákov, ktorí raz za mesiac natrčia ruku a štát im dá peniaze bez toho, aby od nich čokoľvek očakával. Prichádzajú o pracovné návyky, stávajú sa súčasťou armády sociálne vylúčených. Sú odkázaní výlučne na štát, strácajú postavenie v spoločnosti a ľudskú dôstojnosť. Keď dáme ľuďom namiesto dávok prácu, dáme im možnosť vytvárať hodnoty, z ktorých budú profitovať nielen oni, ale aj štát. Zo systému zároveň vypadnú všetci tí, ktorí pomoc od štátu doposiaľ zneužívali a pritom pracovali načierno doma alebo v zahraničí. V rámci šetrenia verejných financií okrešeme  sociálny systém predovšetkým o také dávky, ktoré sú nesystémové, jednorazové a nespravodlivo nastavené.
 
To znamená

• Zrušíme dávky v hmotnej núdzi a rozličné príspevky k dávke v hmotnej núdzi.
• Výnimkou bude ochranný príspevok vo výške životného minima (190 eur), na ktorý budú mať nárok starobní a invalidní dôchodcovia a matky starajúce sa o deti vo veku do 6 rokov (dnes takéto osoby dostávajú dávku spolu okolo 120-150 eur v závislosti od ďalších okolností).
• Namiesto dávok poskytneme  každému v hmotnej núdzi prácu za minimálnu mzdu.
• Pracujúci získajú okrem mzdy aj nemocenské a dôchodkové poistenie.
• Mzda sa bude vyplácať každý deň.  Kto do práce nenastúpi, v ten deň nedostane odmenu.
• Tí, ktorí o prácu nebudú mať záujem, dostanú od štátu jedno teplé jedlo denne, bez nároku na akékoľvek peňažné dávky.
• Organizácia prác bude na štátnej agentúre. Tá bude fungovať na princípe agentúr podporovaného zamestnávania.
• Agentúra bude zamestnancov koordinovať a distribuovať do rôznych oblastí – najmä pôjde o verejnoprospešné práce v obciach a mestách, pomocné práce pri výstavbe ciest, diaľnic a infraštruktúry, udržiavacie práce pri cestách a železniciach, práce v poľnohospodárstve – obrábanie polí, stráženie úrody, pomocné práce vo verejnej a štátnej správe, protipovodňové aktivity, značenie turistických chodníkov, práca v štátnych lesoch,  obnova, opravy a rekonštrukcie budov verejnej a štátnej správy, národný projekt obnova dediny, asistentské práce v profesionálnej armáde, asistenti na školách,  rôzne práce v nemocniciach, ošetrovanie ľudí so zdravotným postihnutím a podobne.
• Ide o rozsiahly program, ktorým sa nahradí súčasný systém v časovom horizonte niekoľkých rokov.

Výhody

• Takýto systém motivuje pracovať. Príjem zo sociálnych dávok bez ďalších benefitov a príspevkov na deti je dnes približne 120 eur na jedného poberateľa. Čistá minimálna mzda je približne 284 eur.
• Práca za minimálnu mzdu vytvorí pozitívnu konkurenciu pre štandardných zamestnávateľov: dosiahne sa tlak na zvýšenie miezd na otvorenom trhu práce.
• Zo systému hmotnej núdze vypadnú tí, ktorí zneužívajú súčasný systém, pracujú načierno alebo sú v zahraničí.
• Dlhodobo nezamestnaní získajú pracovné návyky a zručnosti.
• Pracujúci rodičia sú pozitívnym príkladom pre svoje deti.
• Ušetria sa financie v štátnom rozpočte. Náklady na zamestnávanie občanov v hmotnej núdzi je možné do značnej miery uhrádzať zo štrukturálnych fondov EU. Súčasné sociálne dávky pritom vyplácame zo štátneho rozpočtu.

Finančné dopady

Podľa aktuálnych údajov je na Slovensku v hmotnej núdzi  približne 160 tisíc dospelých osôb (v tomto počte nie sú zahrnutí poberatelia ochranného príspevku). Pri predpoklade, že približne štvrtina z nich ponuku pracovať neprijme – lebo pracujú načierno, respektíve jednoducho pracovať nepôjdu – to znamená zabezpečiť prácu pre približne 120 tisíc osôb. Výdavky na ich čistú mzdu vypočítanú z minimálnej mzdy by boli 36 mil. eur mesačne.

Ochranný príspevok vo výške životného minima pre vyše 40 tisíc dospelých osôb (dôchodcovia, ZŤP, matky s malými deťmi) znamená výdavky ďalších 8 mil. eur mesačne.

Celkové výdavky na mzdy a ochranný príspevok by tak dosiahli sumu 44 miliónov eur mesačne.

Zrušením sociálnych dávok, dotácií na podporu výchovy a štipendií pri dávkach v hmotnej núdzi, aktivačných príspevkov,  atď. sa dosiahne úspora vyše 25 mil. eur mesačne.

Ďalšie úspory sa dosiahnu zrušením daňových bonusov a štátnych dávok – prídavkov na deti a niektorých ďalších štátnych dávok pre rodiny s nadpriemernými príjmami, v závislosti od konkrétneho nastavenia 16 až 23 mil. eur mesačne. Úspory sa dajú dosiahnuť aj zrušením neefektívnych a pri projekte “Práca namiesto dávok” zbytočných príspevkov podľa zákona o službách zamestnanosti.

Celkové úspory v rozpočte by tak dosiahli sumu 41 až 49 miliónov eur mesačne.

Celkové dopady na štátny rozpočet tak budú v závislosti od rozsahu zrušenia niektorých štátnych dávok a príspevkov v rozpätí od negatívnych 3 miliónov po pozitívnych 5 miliónov eur mesačne.

Program sa bude zavádzať postupne v jednotlivých regiónoch Slovenska v časovom horizonte niekoľkých rokov. Postupne sa budú optimalizovať jednotlivé nastavenia tak, aby celkové dopady na štátny rozpočet boli pozitívne. O sociálnom a spoločenskom význame programu “Práca namiesto dávok” snáď pochybovať netreba.