Príjem v zahraničí a povinnosť podať daňové priznanie

Mnoho Slovákov pracuje v zahraničí, kde si plnia aj svoje daňové povinnosti. Mnohí z nich si však neuvedomujú, že sa ich týka povinnosť podať daňové priznanie nielen v krajine, kde pracujú ale aj na Slovensku.

KEDY SA MUSÍ PODAŤ DAŇOVÉ PRIZNANIE?

Podľa § 32 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, občan, ktorý  je daňový rezident Slovenskej republiky a mal príjmy na Slovensku alebo v zahraničí, musí podať daňové priznanie za rok 2009 vtedy, ak za rok 2009 dosiahol príjmy podliehajúce dani z príjmov (kdekoľvek vo svete) v  súčte a prepočte na € presahujúce sumu 2012,85 €.

V daňovom priznaní sa potom vždy musia uviesť bez výnimky všetky príjmy, podliehajúce dani a dosiahnuté v zahraničí.

Ak ste pracovali počas roka 2009 v zahraničí, rozhodujúce pri posúdení, či musíte podať daňové priznanie na Slovensku je, či ste alebo či nie ste daňový rezident Slovenskej republiky.

DAŇOVÝ REZIDENT

Daňový rezident Slovenskej republiky je každý občan, ktorý má na Slovensku trvalý pobyt alebo sa na Slovensku zdržiava aspoň 183 dní v danom roku. To však neplatí vždy.

Občan, ktorý by sa podľa predošlej vety síce mal považovať za daňového rezidenta SR a teda mal by podávať daňové priznanie na Slovensku zo svojich všetkých príjmov, nie je daňovým rezidentom SR vtedy, ak je daňovým rezidentom inej krajiny.

Kedy sa občan s trvalým pobytom na Slovensku nepovažuje za daňového rezidenta SR?

Vtedy, ak žije a príjmy dosahuje v krajine, s ktorou má Slovensko uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia a podľa tejto zmluvy a v súlade so zákonmi tejto krajiny je daňovým rezidentom krajiny, v ktorej žije.

Napríklad občan, ktorý pracoval v Česku, sa podľa českého zákona o dani z príjmov považuje za daňového rezidenta v Česku vtedy, ak  v Česku strávil v danom roku aspoň 183 dní alebo ak má v Česku tzv. stály byt. To značí má byt, apartmán, dom, izbu a pod., čiže býva v Česku a ide o bývanie, ktoré má dlhodobo k dispozícií. Tzv. stály byt pritom nemusí byť v jeho vlastníctve a občan nemusí mať v Česku trvalý pobyt.

Pozor

Upozornenie pre študentov – za daňového rezidenta ČR sa nepovažuje ten, kto sa v ČR zdržiava len za účelom štúdia.

V takýchto prípadoch potom dochádza k tzv. konfliktu záujmov. Podľa slovenského zákona by občan mal byť daňovým rezidentom na Slovensku (lebo na Slovensku má trvalý pobyt) a súčasne podľa českého zákona je daňovým rezidentom v Česku.

Tento konflikt záujmov sa rieši v zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia, uzavretej medzi Slovenskom a Českom. Ak sa niekto považuje podľa vnútroštátnych predpisov za daňového rezidenta oboch krajín, postupom daným podľa zmluvy sa určí, kam takýto občan “patrí”.

Kritéria pri rozhodovaní o daňovej rezidencií sú v zmluve (a prakticky vo všetkých takýchto zmluvách uzatvorených medzi Slovenskom a inými krajinami) zaradom tieto:

- občan je rezidentom toho štátu, v ktorom má k dispozícii stály byt alebo v ktorom má trvalý pobyt,

- ak má k dispozícii stály byt (alebo má trvalý pobyt) v oboch štátoch, považuje sa za rezidenta len toho štátu, ku ktorému má užšie osobné, rodinné, kultúrne a hospodárske vzťahy (tzv. stredisko životných záujmov),

- ak nemožno určiť, v ktorom štáte má táto osoba stredisko svojich životných záujmov, alebo ak nemá k dispozícii stály byt v žiadnom štáte, považuje sa za rezidenta len toho štátu, v ktorom sa obvykle zdržiava (viac ako 183 dní v roku),

- ak sa občan obvykle zdržiava v oboch štátoch alebo sa nezdržiava v žiadnom z nich, považuje sa za rezidenta len toho štátu, ktorého je štátnym príslušníkom,

- ak je občan štátnym príslušníkom oboch štátov alebo nie je štátnym príslušníkom žiadneho z nich, príslušné orgány zmluvných štátov upravia túto otázku vzájomnou dohodou.

Ak je po “otestovaní sa” podľa uvedených kritérií zrejmé, že “patríte na Slovensko”, tak musíte na Slovensku podať daňové priznanie v ktorom musíte uviesť všetky príjmy, aj príjmy dosiahnuté v zahraničí. Slovenským rezidentom ste napríklad vtedy, ak máte trvalý pobyt na Slovensku a:

- v zahraničí ste pracovali menej ako 183 dní v roku,

- za prácou do zahraničia denne dochádzate, prípadne chodíte do zahraničia “na týždňovky”,

- ste v zahraničí síce viac ako 183 dní, ale vaša rodina (žena, deti) žije na Slovensku.

Naopak ste daňovým rezidentom cudzej krajiny, napriek tomu že máte na Slovensku trvalý pobyt, ak:

- v zahraničí žijete už dlhší čas, najlepšie už niekoľko rokov a

- v zahraničí s vami žije aj vaša rodina.

Ak vám podľa vyššie uvedeného vychádza, že napriek tomu, že máte trvalý pobyt na Slovensku, ste daňovým rezidentom inej krajiny, odporúčam Vám:

- vybaviť si na príslušnom úrade v zahraničí (obdobe nášho daňového úradu), že s ohľadom na všetky okolnosti a príslušnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, ste daňovým rezidentom príslušnej krajiny,

- následne na slovenskom daňovom úrade príslušnom podľa trvalého bydliska získať potvrdenie o tom, že s ohľadom na všetky okolnosti, príslušnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia a skutočnosť, že vám úrad inej krajiny potvrdil daňovú rezidenciu v tejto krajine, nie ste daňovým rezidentom SR.

Ak získate potvrdenie slovenského daňového úradu o tom, že nie ste daňovým rezidentom SR, tak ak nemáte príjmy na Slovensku, nemusíte na Slovensku podávať daňové priznanie.

Povinnosti podávať daňové priznanie na Slovensku sa zbavíte aj vtedy, ak zrušíte na Slovensku trvalý pobyt a na Slovensku ste boli menej ako 183 dní.

*****

ZMLUVY O ZAMEDZENÍ DVOJITÉHO ZDANENIA

Skutočnosť, že daňový rezident SR musí v daňovom priznaní uviesť aj príjem v zahraničí, neznamená automaticky, že bude platiť daň z príjmov v zahraničí ešte raz na Slovensku.

Postup pri výpočte dane v prípade príjmov zo zahraničia určuje § 45 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov. Tento postup závisí od toho, o aký štát ide.

METÓDA ZÁPOČTU DANE

Ak ide o príjem zo štátu, s ktorým má Slovensko uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia s metódou zápočtu dane, daň zaplatená v cudzom štáte sa započíta na úhradu dane vypočítanej v daňovom priznaní avšak najviac vo výške dane pripadajúcej na príjmy z cudzieho štátu.

Ak daň zaplatená v cudzom štáte je vyššia ako daň vypočítaná podľa slovenského zákona o dani z príjmov, daňový úrad občanovi nič vracať nebude. Naopak ak daň zaplatená v cudzom štáte je nižšia ako daň vypočítaná podľa slovenského zákona o dani z príjmov, občan musí vzniknutý rozdiel na Slovensku doplatiť.

Pre slovenských daňových rezidentov je preto nevýhodné, ak pracujú v štáte, v ktorom sú nižšie sadzby dane ako na Slovensku a Slovensko má s týmto štátom uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia s metódou zápočtu dane. Daň z príjmu zaplatia v danom štáte a naviac budú musieť doplatiť daň i na Slovensku.

Slovensko má uzavreté zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s metódou zápočtu dane s nasledujúcimi štátmi:

Austrália, Belgicko, Bielorusko,  Bulharsko, Česko, Čierna Hora, Fínsko, Chorvátsko, Indonézia, Írsko, Island, Izrael, Juhoafrická republika, Kanada, Kórejská republika, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Ruská federácia, Slovinsko, Spojené štáty americké, Srbsko, Švajčiarsko, Turecko, Turkmenistan, Ukrajina, Uzbecká republika.

METÓDA VYŇATIA PRÍJMOV

Ak ide o príjem zo štátu, s ktorým má Slovensko uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia s metódou vyňatia príjmov, príjmy z cudzieho štátu sa síce v daňovom priznaní uvedú, avšak daň sa v daňovom priznaní z týchto príjmov nepočíta.

Slovenskému daňovému rezidentovi sa pri tomto spôsobe na Slovensku nebude vracať žiadna daň zaplatená v zahraničí ale na druhej strane ani nebude musieť na Slovensku nič doplácať. Výnimkou sú situácie, kedy má daňovník príjem aj na Slovensku a príjem dosiahnutý v zahraničí spôsobí, že sa v úhrne zvýši základ dane nad hranicu, pri ktorej sa znižujú nezdaniteľné časti (na daňovníka, na manželku) a daňovník doplatí na “milionársku” daň.

Metóda vyňatia príjmov sa uplatní aj v prípade, ak mal slovenský daňový rezident príjmy zo závislej činnosti:

- za prácu vykonávanú pre Európske spoločenstvá a ich orgány, ktoré boli preukázateľne zdanené v prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie, alebo

- zo zdrojov v zahraničí, zo štátu, s ktorým Slovenská republika nemá uzavretú zmluvu, a tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľne zdanené.

Slovensko má uzatvorené zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s metódou vyňatia príjmov s nasledujúcimi štátmi:

Bosna a Hercegovina, Brazília, Cyprus, Čína, Dánsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, India, Japonsko, Luxembursko, Macedónsko, Nemecko, Nigéria, Nórsko, Rakúsko, Slovinsko, Srí Lanka, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Španielsko, Švédsko, Talianko, Tunisko.

ZMENA PRE ROK 2009

Podľa novely zákona o dani z príjmov, účinnej od 1.3.2009, pri podávaní daňového priznania môže daňovník – daňový rezident SR, ktorý mal príjmy zo závislej činnosti zo zdrojov v zahraničí, použiť metódu vyňatia príjmu, ak je tento postup pre daňovníka výhodnejší.

Znamená to že aj v prípade, ak má Slovenská republika uzatvorenú so štátom, v ktorom daňovník dosiahol príjmy zo závislej činnosti, zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia s metódou zápočtu dane, môže pri podávaní daňového priznania použiť metódu vyňatia príjmov.

Takto je možné postupovať prvýkrát pri podávaní daňového priznania za rok 2009.

PREPOČET PRÍJMU Z CUDZEJ MENY NA EURO

Príjem zo zahraničia dosiahnutý v inej mene ako euro sa v daňovom priznaní musí prepočítať na eurá. Podľa § 31 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sú štyri možnosti ako prepočítať príjem:

- použije sa priemerný kurz za kalendárny mesiac, v ktorom bol poskytnutý príjem,

- použije sa kurz platný v deň, v ktorom bol prijatý príjem v cudzej mene,

- použije sa ročný priemerný kurz za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie (za daný rok),

- použije sa priemer z priemerných mesačných kurzov za kalendárne mesiace, v ktorých daňovník poberal príjmy, za ktoré podáva daňové priznanie.

Daňovník si môže z týchto možností vybrať tú, ktorá je pre neho najvýhodnejšia.

Poistné zaplatené v cudzej mene v zahraničí sa prepočíta rovnako, ako príjem.

Daň sa v súlade s § 31 ods. 4 zákona prepočíta s použitím ročného priemerného kurzu za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie (za daný rok).

Priemerné kurzy slovenskej koruny voči niektorým menám nájdete na webovej stránke Národnej banky Slovenska, www.nbs.sk.

POZNÁMKA K DISKUSIÍ

Prosím čitateľov, aby pri zadaní prípadných otázok do diskusie mali na pamäti fakt, že mám v týchto dňoch veľmi málo času. Na otázky v diskusií preto odpoviem len výnimočne. Skúste svoje otázky zadať na www.porada.sk.

Ďakujem za pochopenie.