Daňové a odvodové tipy Jozefa Mihála (13.)

Trinásty diel seriálu “Daňové a odvodové tipy” je iný ako ostatné. Zverejňujem v ňom prepis rozhovoru, ktorý sme dnes natočili s Denisom Schvarczom alias Bohumilom Stejskalom, či ako on sám hovorí, mojim týždňovkovým bratom. Denis má totiž na prekvapenie celkom štandardné civilné zamestnanie – je obchodníkom v istej IT spoločnosti, ktorá vyvíja celkom slušný softvér napríklad aj na mzdy.

A tak témou nášho rozhovoru bola tzv. zamestnanecká prémia, zavedená v zákone o dani z príjmov od 1. januára 2009. Video verziu nášho rozhovoru zoženiete od konca marca v každej slušnej predajni DVD nosičov. Toto DVD získate aj na mojich seminároch ako darček.

* * * * *

Denis:

Povedzte nám, odkedy sa zavádza v zákone o dani z príjmov takzvaná zamestnanecká prémia.

Jozef:

Zamestnanecká prémia sa zaviedla do zákona o dani z príjmov s účinnosťou od 1. januára 2009. Novelou číslo 60/2009 sa s účinnosťou od 1. marca 2009 zvyšuje nezdaniteľná časť na daňovníka na 4025,70 € a to súčasne znamená zvýšenie zamestnaneckej prémie pre zamestnancov s príjmom na úrovni minimálnej mzdy alebo tesne nad ňou.

Denis:

Skúste nám v stručnosti popísať o akú prémiu ide. Bude ju vyplácať zamestnancom zamestnávateľ?

Jozef:

Zamestnanecká prémia nemá nič spoločné s prémiami, či odmenami, ktoré šikovným zamestnancom vyplácajú zamestnávatelia. Zamestnanecká prémia sa pôvodne mala volať zamestnanecký bonus. Ide vlastne o zápornú daň, na ktorú budú mať nárok zamestnanci s nízkym príjmom. Takíto zamestnanci nebudú daň platiť ale naopak, štát im bude vyplácať na základe ročného zúčtovania dane určitú sumu.

Denis:

Ako to bolo doteraz, akú daň platili zamestnanci s nízkym príjmom?

Jozef:

Doteraz, teda do roku 2008, zamestnanec s nízkymi príjmami, presnejšie so základom dane nižším ako je suma nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka – čo znamenalo sumu nižšiu ako 98496 korún, mal výslednú daň nulovú. Žiadnu daň štátu neplatil.

Od roku 2009 takýto zamestnanec aj naďalej nebude platiť žiadnu daň ale naviac on dostane vyplatenú určitú sumu od štátu – takzvanú zamestnaneckú prémiu.

Denis:

Ako sa tá zamestnanecká prémia vypočíta?

Jozef:

V zákone je definícia zapísaná pomerne krkolomne ale pre ľahšiu predstavu to skúsim vysvetliť takto. Mzdová účtovníčka v ročnom zúčtovaní dane za rok 2009 zamestnancovi od základu dane (základ dane je príjem zamestnanca znížený o jeho odvody) odpočíta sumu nezdaniteľnej časti na daňovníka, teda sumu 4025,70 eur.

Ak bude výsledok záporné číslo, zamestnanec nebude platiť žiadnu daň ale naopak bude mať nárok na zamestnaneckú prémiu. Tá sa vypočíta ako 19% z tohto záporného čísla (pripomínam že ide o základ dane znížený o 4025,70 eur). Výsledná suma je zamestnanecká prémia, ktorú mzdová účtovníčka zamestnancovi vyplatí a príslušnú sumu si zúčtuje voči štátu.

Denis:

Pomohol by nejaký príklad…

Jozef:

Napríklad zamestnanec bude mať za rok 2009 príjem v hrubom 4000 eur, čo je približne 120000 korún. Jeho odvody budú  540 eur, čo znamená, že bude mať základ dane 3460 eur.

Od toho sa odpočíta nezdaniteľná časť, čiže 4025,70 eura, dostaneme sumu -565,70 eura.

A z toho 19% je zamestnanecká prémia, čo je 107,49 eura, približne 3480 korún.

Denis:

A pri výpočte mesačných preddavkov na daň to bude ako?

Jozef:

Zamestnanecká prémia, teda záporná daň, sa zamestnancovi vypočíta a prizná až po skončení roka 2009 v ročnom zúčtovaní dane, prípadne na základe podaného daňového priznania. Pri výpočte mesačných preddavkov na daň bude mať zamestnanec s nízkym príjmom výslednú nulu, žiadna suma sa mu vyplácať nebude.

Napríklad zamestnanec so základom dane 320 eur, po odpočítaní mesačnej nezdaniteľnej časti 335,48 eura bude mať nulový výsledný základ dane, nulové preddavky a žiadna suma sa mu nebude ani doplácať – musí počkať na ročné zúčtovanie.

Denis:

Zákon však stanovuje pomerne tvrdé podmienky na priznanie zamestnaneckej prémie, môžete ich vysvetliť?

Jozef:

Áno, zákon stanovuje množstvo podmienok na priznanie zamestnaneckej prémie. To bude v praxi veľký problém pre mzdové účtovníčky a samozrejme aj pre samotných zamestnancov.

V prvom rade, nárok na zamestnaneckú prémiu bude mať len zamestnanec, ktorý bude mať príjmy výlučne zo závislej činnosti vykonávanej len na území Slovenskej republiky, v úhrnnej výške aspoň 6-násobku minimálnej mzdy. To pre rok 2009 znamená príjem najmenej vo výške 1773 eur. A čo je dôležité, príjmy musí mať najmenej po dobu šesť kalendárnych mesiacov, kde musí ísť o príjmy plynúce z pracovnej zmuvy.

Čiže na zamestnaneckú prémiu nebude mať nárok zamestnanec, ktorý má súčasne príjmy aj z podnikania alebo aj z prenájmu.

Ďalej zamestnanec nesmie inkasovať podiely na zisku, nesmie mať príjmy za prácu spoločníka v s.r.o. ani odmeny za výkon funkcie štatutára, napríklad konateľa v s.r.o., člena dozornej alebo správnej rady a podobne.

Nárok na zamestnaneckú prémiu nebude mať ani poberateľ dôchodku (starobného, predčasného starobného alebo výsluhového dôchodku).

Zákon stanovuje aj ďalšie menej dôležité podmienky.

Denis:

Čo ak niekto zarobí presne sumu 1773 eur? Veď vtedy by mal dostať sumu okolo 500 eur. To by už bolo slušné prilepšenie k takému nízkemu platu.

Jozef:

Až také veselé to nebude, pretože zákon definuje najvyššiu možnú sumu zamestnaneckej prémie. Najvyššia možná suma je 181,03 eur. Je to dané zo zákona ako 19 % z rozdielu sumy 4 025,70 € a základu dane z 12-násobku minimálnej mzdy.

A pozor, zamestnanec, ktorý bude poberať príjmy zo závislej činnosti menej ako 12 kalendárnych mesiacov, bude mať sumu zamestnaneckej prémie krátenú podľa počtu kalendárnych mesiacov, v ktorých poberal príjmy.

Denis:

Napríklad?

Jozef:

Napríklad zamestnanec, ktorý za rok 2009 dosiahne základ dane 3300 € a príjem v pracovnom pomere bude mať počas 10 mesiacov, získa zamestnaneckú prémiu určenú ako:

19 % zo sumy rozdielu 4025,70 mínus 3300, a z toho desať dvanástin je 114,91 €.

Denis:

Čo chcete dodať na záver?

Jozef:

Mzdové účtovníčky sa prakticky stretnú s výpočtom zamestnaneckej prémie až o rok, v ročnom zúčtovaní dane za rok 2009. Už teraz však treba myslieť nato, aby zamestnanci s nízkymi príjmami splnili všetky potrebné podmienky, po skončení roka 2009 už môže byť neskoro. Dovoľte štyri praktické rady:

1. Zamestnanec má pre rok 2009 nárok na zamestnaneckú prémiu vtedy, ak jeho príjem zo závislej činnosti za rok 2009 bude najmenej 1773 €. Na to by ste mali pamätať pri odmeňovaní zamestnancov, ktorí odpracujú len časť roka – napr. časť roka sú nezamestnaní, sú dlhšie práceneschopní, sú to ženy na materskej, rodičovskej dovolenke… Veľmi nepríjemné bude, ak váš zamestnanec za rok 2009 zarobí presne 1772 € - nebude mať nárok na zamestnaneckú prémiu…

2. Zamestnanec musí poberať príjmy zo závislej činnosti – z pracovnej zmluvy aspoň šesť kalendárnych mesiacov (nemusí to byť 6 kalendárnych mesiacov po sebe, môžu byť “na preskáčku”) – do tohto počtu sa nezapočítava kalendárny mesiac, za ktorý dosiahol príjmy len na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Na to pozor najmä pri zamestnankyniach na MD, RD a pod. Ak by mali príjem z pracovnej zmluvy len 5 mesiacov (lebo ďalších 7 mesiacov sú doma pri dieťati), nárok na zamestnaneckú prémiu mať nebudú.

Napr. zamestnankyňa pracuje od januára do mája, zarobí 5 x 500 € = 2500 €. To je viac ako 1773 €, preto by podmienku výšky príjmu splnila.

Ak ale od júna bude doma a nebude mať príjem, nárok na zamestnaneckú prémiu mať nebude! Preto je vhodné, aby ste jej aj počas MD, RD “šupli” nejaké euro, hoci len symbolicky (nie na dohodu, ale napr. formou dodatočnej odmeny za prácu vykonanú pred nástupom na MD, RD).

3. Ak bude mať zamestnankyňa na MD, RD a pod. príjem z pracovnej zmluvy presne počas 6 mesiacov, nárok na zamestnaneckú prémiu jej síce vznikne ale suma zamestnaneckej prémie sa bude krátiť, ak príjem mala menej ako celých 12 mesiacov. Preto “odmena” by mala byť poskytnutá v každom mesiaci, aby sa tak dosiahla čo najvyššia zamestanecká prémia bez krátenia.

4. Ak ste štedrý zamestnávateľ a zamestnancom vyplatíte podiely na zisku – automaticky ste im tak zneprístupnili zamestnaneckú prémiu… Výplatu podielov na zisku si treba zvážiť.

* * * * *

Všetky “Daňové a odvodové tipy” nájdete tu (kliknite).

Poznámka. Seriál, ktorý čítate, chcem vydať v knižnej podobe. Na to však potrebujem sponzora. Ak máte záujem, ozvite sa mi prosím.