Grécko by malo odísť, nie pýtať ďalšie peniaze

Zavedenie vlastnej meny môže byť pre krajinu riešením problémov konkurencieschopnosti

9.5.2011 / Blogy / Michal Lehuta

Jorgos Papakonstantinu po piatkovej neoficiálnej schôdzke vybraných ministrov financií eurozóny v Luxemburgu vyhlásil, že Grécko zrejme požiada o ďalšiu záchrannú pôžičku z európskych peňazí. Jeho krajine vraj “trhy stále nedôverujú” a preto sa pracuje na procedúrach zabezpečenia dodatočných financií z Európskeho finančného stabilizačného mechanizmu známeho aj ako euroval. Alternatívou by mohlo byť predĺženie splatnosti súčasných pôžičiek tejto stagnujúcej juhoeurópskej krajine. Európski ministri sa týmto spôsobom chcú znovu vyhnúť platobnej neschopnosti a následnému bankrotu krajiny.

Grécko by však ďalšie peniaze od Európanov pýtať nemalo. Nemá na to už žiadne morálne právo. Požiadavkami na ďalšie zdroje len znovu preukazuje, že nie je schopné dodržať vlastné sľuby. Po vyššom ako sľubovanom deficite v minulom roku sa gréckej vláde pravdepodobne nepodarí dodržať ani ten tohtoročný. Naznačuje to vývoj tamojších verejných financií za prvý štvrťrok 2011, keď daňové výnosy ostávajú nízke a dostatočné rozpočtové škrty neprichádzajú. Ďalšie financie z vreciek európskych daňových poplatníkov by boli len nalievaním peňazí do čiernej diery gréckej nesolventnosti.

Grécko by malo konečne zbankrotovať – reštrukturalizovať svoj dlh – a znovu zaviesť vlastnú menu. Situácia vyzerá tak, že iba týmto spôsobom je táto nešťastná krajina schopná nevyhnutnej devalvácie, ktorá je potrebná, aby grécka ekonomika znovu získala konkurencieschopnosť a začala rásť. Druhá možnosť – takzvaná vnútorná devalvácia, teda podstatné znižovanie platov a cien v eurách – v Grécku zjavne politicky nie je priechodná.

Samozrejme, grécky bankrot a prechod na vlastnú menu by bol bolestivým riešením, ktorý by pravdepodobne vyvolal zlyhanie viacerých bánk. Ale nevyberáme si medzi dobrými a zlými alternatívami – hľadáme len tú menej bolestivú pre celú Európu. A trpezlivosť s financovaním nezodpovedných krajín už Európanom dochádza. Permanentný fond na záchranu nedôveryhodných štátov neodmieta len veľa Nemcov a Fínov. V slovenskom parlamente ho nepodporí ani koaličná Sloboda a solidarita. Navyše, Slovensko už Európe raz ukázalo, že má odvahu povedať “kráľ je nahý”, keď odmietlo grécku pôžičku číslo jedna. Tá s číslom dva si nezaslúži nič iné.

Diskusia (25 reakcií)

  • Jasne, stat nemal nezmyselne slubovat zaruky za sukromne banky. (exemplarny pripad je Island) Nezmyselne vysoke statne zaruky za sukromne banky nepovazujem ...

  • Problém Španielska (a ani Írska a ani USA a ani UK) nebol vo vládnom dlhu. Írom narástlo zadlženie od roku ...

  • Ad Spanielsko: Sami pisete: "Španielsko s prebytkom rozpočtu 2% a celkovým vládnym dlhom 35%". Je samozrejme pekne, ze lokalne sa ...

Otvoriť celú diskusiu s 25 príspevkami