Diskusia (6 reakcií)

  • Neviem ci je tato uvaha spravna

    21.1.2008 / hruso / Reagovať

    Tvoja uvaha sa mi nezda velmi správna. Opisoval si dva faktory, ktoré vplývajú na zvyšovanie cenovej hladiny – domáci rast cien a posilňovanie kurzu koruny. Keďže koruna sa naviaže na euro tak ako faktor zanikne. Ale vôbec neberieš do úvahy vplyv posilňovania Eura ako novej domácej meny a vôbec s ňou nenarábaš. Taktiež by si mi mohol vysvetliť rozdiel medzi pojmami zvyšovanie cenovej hladiny a rast cien. Podľa mňa sú to totožné pojmy ale ty s nimi narábaš ako s rozdielnymi.

    • môžem aj ja

      21.1.2008 / Radovan.Kavicky / Reagovať

      Nie každý rast cien je infláciou (zvyšovaním cenovej hladiny). A rast cien môže a nemusí byť spôsobený infláciou. Vykazovaná inflácia (rast cenovej hladiny; dôraz je tu na dlhodobejší rast cenovej hladiny – 2 až 3 štvrťroky po sebe) závisí aj od spotrebného koša a pridelených váh jednotlivým položkám spotrebného koša. Skutočná inflácia je pre každého človeka iná, lebo každý má iný spotrebný kôš. No a aby som to už úplne dorazil – vnímaná inflácia je vždy vyššia ako skutočná, či vykazovaná. :)
      Super post, Mišo.

      • vnimana > statisticka > skutocna inflacia

        21.1.2008 / Michal Musak / Reagovať

        ja by som k tomu len doplnil, ze statisticka inflacia nadhodnocuje realnu inflaciu
        a. preto, ze statisticka inflacia nevie dobre zohladnit narast kvality (co je v novych krajinach EU ako sme my asi dost velke issue)
        b. pre subsitucny efekt – t.j. spotreba ludi reaguje na zmeny ceny vacsim podelom pomalsie rastucich potravin (inymi slovami, ak rastie cena hrusiek rychlejsie ako jablk, ludia zacnu kupovat viac hrusiek a menej jablk – spotrebny kos vsak ostava az do dalsej upravy rovnaky)
        c. a este je tam nejaky dalsi dovod, na ktory si teraz nespomeniem :)

        napriklad v pripade USA sa tieto efekty odhadovali na up to 3 %

  • Správna úvaha, ale

    21.1.2008 / Peter Hrubina / Reagovať

    Podľa môjho názoru úvaha v článku je správna. Medzi riadkami vymedzuje problém rozporu medzi nominálnou a reálnou konvergenciou. Európska komisia na jednej strane požaduje striktné dodržanie inflačného kritériá a na strane druhej je otázka približovania životnej úrovne k “starej” EU15(reálna konvergencia). A práve proces reálnej konvergencie spôsobuje vznik tlakov na zvýšenie dynamiky rastu cenovej hladiny.

    Avšak, horeuvedené dáta som sa pokúsil tiež analyzovať a výsledky, ktoré som dosiahol sú podstatne odlišné od tých prezentovaných. V hore uvedenej analýze ma trošku zmiatlo, ktoré z 32 krajín Európy boli zaradané keď Nórsko a Luxembursko boli vyňaté. Ja som analyzoval lineárny vzťah cenovej úrovne(EU27=100%) a HDP per capita v PKS(EU27=100%) za rok 2006 pre 27 súčasných členov EÚ. Ide o hypotetickú analýzu, nakoľko v roku 2006 ešte “dvadsaťsedmička” neexistovala. Jediný jednoduchý lineárny regresný model, ktorý mi vyšiel nedosiahol ani 50% vypovedaciu schopnosť.

    Preto by som na základe týchto faktov neschádzal do analýz vplyvu očakávanej hodnoty inflácie na rok 2009 a ďalej. Na to by sme museli do modelu zahrnúť aj napríklad premennú inlfácia, pretože to, že na území SR bude medziročný nárast cien o 3% neznamená, že sa o tieto tri percentá priblížime k základnej hodnote EU27.

    • model(y)

      24.1.2008 / mch / Reagovať

      Otazka znie: o kolko bude inflacia v SR rychlejsia po prijati Eura oproti tomu, aka by bola, keby SR Euro neprijala?

      Kdesi som videl paper – simulaciu, tusim to bolo od analytika jednej severskej banky, ktory tento vplyv odhadoval na urovni 0,5 az 1 percento, ale neviem ho teraz najst…

      Michal, mas samozrejme pravdu ze nejde o samotnu zmenu meny: efekty konvergencie zazili aj niektore ine, napriklad pobaltske krajiny, ktore Euro este nemaju, no svoje meny zafixovali na Euro uz pred rokmi. Mozno sa staci poobzerat po odpovedi tam…


      • k tej poslednej poznamke

        24.1.2008 / lehu / Reagovať

        tuto je paper z najnovsieho cisla Biatecu, ktory hovori o tych pobaltskych krajinach http://www.nbs.sk/BIATEC/BIA12_07/12_11.PDF

        a dakujem za komentar, pravdupovediac som sa este nestretol so studiou ktora by predikovala kolko konvergencie by islo cez vymenny kurz a kolko cez ceny, to by bolo urcite zaujimave vediet.. v poslednych piatich rokoch (2003-7) napr. koruna posilnila oproti euru o 21%, a ceny narastli o 27%, cize skoro pol na pol tie dva kanaly