OH 2012: Slováci mali na viac

Jubilejné tridsiate letné olympijské hry sa už skončili. Budeme si ich pamätať najmä ako hry Michaela Phelpsa a Usaina Bolta . Slovenská medailová bilancia sa uzavrela na štyroch drahých kovoch, čo je menej ako šesť z Peknigu a Atén, ako aj päť zo Sydney. Len v Atlante sme získali menej medailí – tri, no v Londýne nám prvýkrát chýbala tá najcennejšia.

Sú štyri slovenské medaily veľa alebo málo? Prečo športovci z USA a Číny dominujú v toľkých disciplínach? Existujú predpoklady, ktoré predurčujú k úspechom v športe? Už po krátkej úvahe nás napadnú minimálne dva faktory: veľkosť národa a jeho bohatstvo. Čím väčšia populácia, tým lepší výber talentov. Čím väčšie bohatstvo, tým lepšie športová infraštruktúra a príprava. Taktiež  v športe je určite dôležitá aj výhoda domáceho prostredia pre usporiadateľskú krajinu.

Tabuľka č. 1 (vysvetlivky v poznámke)

Veľkosť populácie ako aj HDP na obyvateľa prispievajú pozitívne k celkovej medailovej bilancii približne rovnako. Preto môžme povedať, že veľkosť reálneho HDP krajiny (t.j. populácia x HDP/obyv.) je ako jeden ukazovateľ najlepším prediktorom olympijských výsledkov. Model potvrdil, že aj usporiadateľská krajina získava značnú medailovú výhodu.

Slovenskí športovci na londýnskej olympiáde mohli dosiahnuť lepšie výsledky. Model hovorí, veľkosť krajiny a jej bohatstvo nás predurčovali v Londýne získať až 9 medailí. Napríklad ešte v Sydney nám model predpovedal len 6 medailí, najmä vďaka relatívne nižšiemu HDP na obyvateľa.

Na nasledujúcom grafe je zobrazený rozdiel medzi skutočne získanými medailami vybraných krajín v Londýne a očakávaným počtom podľa modelu. Podobne ako Slovensko aj napríklad Fínsko, Nórsko, Belgicko, či Portugalsko získali menej medailí, než im predpovedal model. Naopak, Čína, Rusko, Nemecko, či Austrália získali výrazne viac ako mali na základe ekonomických faktorov.

Model samozrejme nepokrýva všetky faktory. Okrem HDP, či výhody domáceho prostredia sú dôležité aj mnohé iné faktory. Z viacerých štúdií na obdobnú tému vyplýva, že napríklad krajiny bývalého sovietskeho bloku získavajú relatívne viac medailí. Taktiež komunistické krajiny a štáty jednej strany získavajú viac medailí. Profitujú aj krajiny, ktoré geograficky susedia s usporiadateľskou krajinou (viď napr. tu, tu a tu).

Akokoľvek, uvedený model vysvetľuje menej ako polovicu rozdielov v medailových bilanciách. Navyše, model nezachytáva, že mnohí športovci z chudobnejších krajín sa pripravujú vo vyspelých krajinách. Niektorí dokonca zmenia občianstvo a reprezentujú krajiny, kde majú lepšie podmienky, alebo väčšiu šancu dostať sa na vrcholové podujatia. Taktiež v niektorých športoch dominujú športovci z určitého regiónu. Preto by bolo férovejšie nehodnotiť výsledky plošne, ale šport po športe. Viac o determinantoch výsledkov vo futbale nájdete tu a hokeji tu.

Poznámka k tabuľke: Jednoduchý regresný model obsahuje medailové štatistiky posledných piatich letných olympiád od roku 1996. Nezávislými premenenými sú veľkosť populácie, HDP na obyvateľa a dummy premenná pre identifikáciu hosťujúcej krajiny. V nasledujúcej tabuľke sú výsledky dvoch verzií modelu. V prvej je závislou premenou podiel krajiny na celkovom počte medailí, v druhej verzii je celkový počet medailí vážený (4b. za zlato, 2b za striebro, 1 bod za bronz). Súbor obsahuje všetky krajiny sveta s dostupnými údajmi. V tabuľke sú vypísané odhadnuté elasticity z modelov a štandardné chyby. Všetky premenné sú signifikantné na hladine významnosti 1 %.