Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Matej Klenovský

Americkí kúzelníci na trhu práce

05.05.2014 | Matej Klenovský

Prečo klesá miera nezamestnanosti, keď je viac ľudí bez práce?

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 9

Z elementárnej ľudskej logiky vyplýva, že keď miera nezamestnanosti v ekonomike klesne, znamená to, že viac ľudí má prácu. Takto tomu podľa mojej skúsenosti rozumie široká verejnosť a takto som to vždy chápal aj ja, pokiaľ som sa nezačal venovať ekonómii. Ako je teda možné, že posledné výsledky z amerického trhu práce hovoria o prepade miery nezamestnanosti o 0,4% (z 6,7% na 6,3%!) a v tom istom dokumente je uvedené, že počet zamestnaných ľudí v USA klesol počas totožného obdobia o cca 73 tisíc? A prečo je tak používaný ekonomický indikátor, akým je miera nezamestnanosti, natoľko zavádzajúci?

Jedným z najdôležitejších fundamentov, ktoré majú schopnosť ovplyvniť dianie tak na akciovom, ako i devízovom trhu, sú údaje z amerického trhu práce. Tie sa tradične zverejňujú prvý piatok v mesiaci o 14:30. Spolu s mierou nezamestnanosti v americkej ekonomike je publikovaný aj indikátor Non-Farm Employment Change, ktorý predstavuje zmenu v množstve zamestnaných ľudí v celej ekonomike, okrem oblasti poľnohospodárstva.

Od začiatku tohto roka boli zverejňované podpriemerné výsledky, najmä januárové (vytvorených 74 000 pracovných miest; očakávalo sa vytvorenie 196 000 pracovných miest) a februárové čísla (vytvorených 113 000 pracovných miest; oč. 185 000 pracovných miest) skončili výrazne pod očakávaním analytikov. Na devízovom trhu slabé výsledky spôsobili prepad dolára, no v očakávaní neutiahnutia stimulov od americkej centrálnej banky akciové indexy rástli.

Aprílové výsledky však dopadli po dlhom čase výrazne lepšie. Americké hospodárstvo dokázalo za posledný mesiac vytvoriť 288 000 pracovných miest, väčšinový konsenzus analytikov hovoril o vytvorení len 216 000 miest a zároveň boli pozitívne revidované výsledky z minulého mesiaca (zo 192 000 na 203 000). Podobného veľkého prekonania očakávaní sme sa naposledy dočkali v marci minulého roka. O tohtomesačnom dobrom výsledku hovorí aj výrazné vzdialenie od 12 mesačného priemeru, ktorý je na úrovni vytvorenia 190 000 miest mesačne. K tvorbe pracovných miest sa podieľala súkromná sféra až takmer 95%, najviac prispela oblasť administratívnej práce v súkromnom sektore (75 000), vzdelanie a zdravotníctvo (40 000) a stavebníctvo (32 000).

Spojené štáty síce vytvorili počas posledného mesiaca najviac pracovných miest za posledné štyri roky, no na celkovej zamestnanosti v krajine sa to nepremietlo. Z nasledujúcej tabuľky je vidieť, že medzimesačná zmena zamestnanosti je negatívna (-73 tisíc), to znamená, že napriek vytvoreniu veľkého počtu pracovných miest, bolo v apríli menej ľudí zamestnaných, než počas marca. V ďalšej vyznačenej kolónke je zároveň uvedené, že počas totožného obdobia klesla miera nezamestnanosti až o štyri desatiny percenta! Ako je to možné?

  

 Tabuľka 1 Základné údaje z dokumentu The Employment Situation od amerického štatistického úradu -  Bureau of Labor Statistics U.S. Department of Labor

Celý problém pramení v nie práve najšťastnejšej definícii miery nezamestnanosti. Aby sme dokázali pochopiť jadro problému, musíme si najprv objasniť niektoré základné pojmy a uviesť ucelený pohľad na trh práce.

Prvou úlohou je zostrojiť základné rozdelenie pracovného trhu a zistiť, aký počet ľudí sa v jednotlivých kategóriách nachádza. Na základe údajov od The U.S. Census Bureau´s Population Clock žije momentálne v USA približne 318 miliónov obyvateľov - tento údaj môžeme označiť ako „Total population“. Tento pojem v hore uvedenej tabuľke nemáme, no pre dotvorenie celkového obrazu o pracovnom trhu som ho uviedol. Prvým pojmom v Tabuľke č.1 je „Civilian noninstitutional population“, ktorý predstavuje celkovú populáciu USA (318 miliónov) okrem ľudí, ktorí sú vo veku do 16 rokov (tí oficiálne nemôžu pracovať), alebo v dôchodkovom veku, ďalej okrem tých, ktorí sú súčasťou ozbrojených síl, právoplatne odsúdení, alebo zo zdravotných dôvodov nemôžu pracovať. Civilian noninstitutional population teda určuje počet ľudí, ktorí sú práceschopní, podľa posledných údajov je to v USA až 247 439 000 ľudí.

Všetci práceschopní obyvatelia sa ďalej delia do dvoch skupín – „Civilian labor force“ a „Not in labor force“. „Civilian labor force“, alebo pracovná sila, zahrňuje všetkých tých práceschopných obyvateľov, ktorí majú prácu (Employed), alebo sú nezamestnaní (Unemployed)ale prácu si aktívne hľadajú (sú registrovaní na Úrade práce). Ľudia, ktorí síce sú práceschopní, ale prácu nemajú a ani si ju aktívne nehľadajú, zaraďujeme do skupiny „Mimo pracovnej sily“ – „Not in labor force“. Dôležité je pochopiť, že ľudia v oboch skupinách (Unemployed a Not in labor force) prácu nemajú, rozdiel je len v tom, že tí, čo sú v skupine Unemployed si ju aktívne hľadajú a sú započítaní do pracovnej sily! Pre lepšie pochopenie uvádzam aj obrázok z knihy Macroeconomics od Oliviera Blancharda spolu s aktuálnymi údajmi z amerického trhu práce (čísla sú zaokrúhlené na milióny).

 

Obrázok 1: Štruktúra pracovného trhu
Zdroj: O. Blanchard - Macroeconomics


Z uvedeného rozdelenia teraz môžeme charakterizovať mieru nezamestnanosti („Unemployment rate“). Tá sa vypočíta ako podiel nezamestnaných (Unemployed) ku pracovnej sile (Civilian labor force). Keďže májové údaje hovoria o počte 9 753 000 nezamestnaných a o počte ľudí v pracovnej sile – 155 421 000, miera nezamestnanosti podľa tohto vzorcu dosahuje 6,28% (9 753 000 / 155 421 000).

Čo by sa však stalo, keby sa z tých 9,7 milióna nezamestnaných osôb, povedzme, 5 miliónov ľudí rozhodlo prestať si aktívne hľadať prácu? Automaticky by sa „presunuli“ do skupiny Mimo pracovnej sily (Not in labor force) a miera nezamestnanosti by prestala byť efektívna. Nový počet nezamestnaných by bol 4 753 000 (súčasných 9 753 000 mínus predpokladaných 5 000 000, teda počet ľudí, ktorí si prestanú hľadať prácu) a nový počet v skupine pracovnej sily by bol 150 421 000 (155 421 000 – 5 000 000). Po dosadení nových hodnôt by sme dosiahli mieru nezamestnanosti na úrovni 3,16% (4 753 000 / 150 421 000). Miera nezamestnanosti by teda výrazne klesla, no zamestnaných ľudí by viac nebolo! Jednoducho tí, čo nemali prácu, by ju nemali ani teraz, len s tým rozdielom, že by si ju už ani nehľadali. Pri rovnakom počte zamestnaných by tak klesla miera nezamestnanosti, čo považujem za veľmi nelogické. Preto mnoho ekonómov sleduje radšej ukazovateľ „Employment-population ratio“tzv. mieru zamestnanosti, ktorú vypočítame ako pomer zamestnaných (Employed) ku celkovému práceschopnému obyvateľstvu (Civilian noninstitutional population). Táto miera ostala v USA počas apríla na rovnakej úrovni, ako tomu bolo v marci, t.j. 58,9% (145 669 000 / 247 439 000).

V našom modelovanom príklade stál za výrazným prepadom miery nezamestnanosti len presun ľudí zo skupiny Nezamestnaných, do skupiny Mimo pracovnej sily. To znamená, že čím menej ľudí bude zaznamenaných v pracovnej sile, tým menšiu výpovednú hodnotu bude mať ukazovateľ miery nezamestnanosti. A presne tento pomer nám zobrazuje ukazovateľ - miera participácie, ktorá sa vypočíta ako podiel pracovnej sily (Civilian labor force) ku práceschopnému obyvateľstvu (Civilian noninstitutional population). Čím vyššiu hodnotu dosiahne miera participácie, tým viac práceschopných ľudí je zahrnutých v pracovnej sile a tým vyššiu výpovednú hodnotu má miera nezamestnanosti.

Na nasledujúcom grafe je zobrazená miera participácie spolu s mierou nezamestnanosti v USA od roku 2004 po súčasnosť. Prvým javom, ktorý môžeme z grafu vyčítať, je pomerne prudký pokles miery participácie v období vrcholu súčasnej krízy od roku 2009. Súvisí to najmä s faktom, že mnoho nezamestnaných ľudí stratilo v tomto období nádej, že si nájdu prácu a preto si ju prestali aktívne hľadať – presunuli sa do skupiny Mimo pracovnej sily (Not in labor force). Druhým javom je, že k výraznému poklesu miery nezamestnanosti (počas piatich rokov pokles z 10% na 6,3%) prispela veľkou mierou aj nízka miera participácie. Presunutím veľkého počtu ľudí zo skupiny Nezamestnaných do skupiny Mimo pracovnej sily klesla miera participácie, ako aj miera nezamestnanosti, aj keď situácia na trhu práce nemusela byť lepšia. Samozrejme, od vrcholu krízy sa vytvorilo mnoho pracovných miest, čo prispelo aj prirodzenou cestou k poklese nezamestnanosti, no ako môžeme vidieť na piatkových výsledkoch, aj pri menšom počte zamestnaných ľudí môže miera nezamestnanosti prudko klesnúť.

Obrázok 2 Porovnanie miery nezamestnanosti a miery participácie v USA
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov Bureau of Labor Statistics U.S. Department of Labor

Keď sa znovu pozrieme na aktuálne čísla z amerického trhu práce (Tabuľka č. 1), môžeme vidieť medzimesačný pokles „Nezamestnaných“ (Unemployed) v počte -733 tisíc. Zároveň však nastalo zníženie aj v skupine „Zamestnaných“ (Employed) a to v počte -73 tisíc. Odlev ľudí z oboch týchto častí spôsobil zníženie Pracovnej sily o 806 tisíc (-73 000 + (-733 000)). Presunutie až 733 000 ľudí z Nezamestnaných do Mimo pracovnej sily spôsobil prudký pokles miery nezamestnanosti. Opakujem, títo ľudia si prácu nenašli, len si ju prestali hľadať! Ak by si týchto 733 000 ľudí neprestalo hľadať zamestnanie a k nim by sa pridalo tých 73 000 ľudí, ktorí prácu minulý mesiac stratili, miera nezamestnanosti by v USA bola 6,76%, nie 6,28%, čo je podstatný rozdiel!

 

Tabuľka 2 Výpočet nezamestnanosti pri predpoklade, že časť nezamestnaných si neprestala aktívne hľadať prácu

Aby sme si situáciu zhrnuli, miera nezamestnanosti nie je najlepším ukazovateľom stavu na trhu práce. Ak Vám teda budú nabudúce politici rozprávať, že situácia v krajine je vďaka ich vládnutiu lepšia, lebo klesla miera nezamestnanosti, nemusí to byť pravda! Naopak, mnoho ľudí mohlo len z horšej situácie stratiť nádej a prestať si hľadať prácu a práve ich dobrovoľným odchodom zo skupiny Nezamestnaných miera nezamestnanosti klesla. Odporúčam teda zároveň s mierou nezamestnanosti sledovať aj mieru participácie, alebo najlepším spôsobom by bolo venovať sa priamo miere zamestnanosti.

Dokument The Employment Situation si môžete pozrieť tu.

Prípadné otázky posielajte, prosím, na mailovú adresu klenovskymatej@gmail.com.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 9

Matej Klenovský

Matej Klenovský
  • Počet článkov: 11
  • Priemerná čítanosť: 1899
  • Priemerná diskutovanosť: 10
  • RSS blogu

O blogu

Analytik a investor, ktorý sa venuje obchodovaniu na devízových a akciových trhoch. Spolupracoval s viacerými spoločnosťami, ktoré sa zaoberajú obchodovaním na finančných trhoch a jeho komentáre a analýzy sú pravidelne publikované vo finančných spravodajstvách.

Matej Klenovský

Matej Klenovský
  • Počet článkov: 11
  • Priemerná čítanosť: 1899
  • Priemerná diskutovanosť: 10
  • RSS blogu

O blogu

Analytik a investor, ktorý sa venuje obchodovaniu na devízových a akciových trhoch. Spolupracoval s viacerými spoločnosťami, ktoré sa zaoberajú obchodovaním na finančných trhoch a jeho komentáre a analýzy sú pravidelne publikované vo finančných spravodajstvách.

Kalendár sa načítava...