Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Martin Mlýnek

Sankcie aj na Fica!

30.07.2014 | Martin Mlýnek

Vláda Roberta Fica má ďaleko horšie dopady na našu ekonomiku a spoločnosť ako akékoľvek sankcie voči Ruskej federácii

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 62

Keď nastúpila vláda Roberta Fica po prvýkrát k moci, slovenská ekonomika rástla najrýchlejšie vo svojej histórii od rozpadu Československa. Tempo rastu ešte mierne rástlo či udržalo sa ďalšie dva roky. Medzi rokmi 2000 až 2008* priemerné reálne tempo rastu HDP bolo približne 5,6% ročne (p. a.). Takéto vysoké tempo sa dá vysvetliť mnohými faktormi, vrátane vplyvu lepšej hospodárskej politiky za vlád Mikuláša Dzurindu predchádzajúcich Fica.

V rokoch 2009 až 2013 priemerné reálne tempo rastu HDP je približne 1,0% p. a., čo je o štyri percentuálne body nižšie ako za dvoch predchádzajúcich vlád. Aj pokles sa dá vysvetliť mnohými faktormi, vrátane vplyvu celosvetovej ekonomickej krízy, ale aj mnohými zlými až hlúpymi hospodárskymi politikami realizovanými za vlády Roberta Fica.

Ak medzi rokmi 2000 až 2008 sa samozamestnalo alebo našlo prácu 332-tisíc obyvateľov, od konca roku 2008 prišlo o zamestnanie alebo prestalo pracovať 105-tisíc obyvateľov. Nehovoriac o tom, že počet obyvateľov v ekonomicky aktívnom veku narástol v rokoch 2000 až 2008 o 83-tisíc a ďalej rástol o ďalších približne 25-tisíc do roku 2013.

Kým priemerná nominálna mzda v slovenskom hospodárstve v rokoch 2000 až 2008 rástla tempom 8,2% za rok, od roku 2009 do roku 2013 to bolo iba 2,6% za rok, teda tri krát pomalšie!

Ekonomická kríza mala dopad na slovenskú ekonomiku predovšetkým cez zahraničný obchod, ktorého objem výrazne poklesol v roku 2009, keď tempo rastu exportu kleslo na -16,3% v stálych cenách. Ale už v roku 2010 export akceleroval a dosiahol rast 16,0% a nasledujúci rok 12,2%. Avšak v rokoch 2012 a 2013 tempo rastu exportu klesá a za rok 2013 je už iba 4,5%.

Rovnako rast HDP v stálych cenách postupne klesá v roku 2013 je iba 0,9% p. a. Toto však už nie je prejav celosvetovej krízy, na ňu sa už nedá vyhovárať a zároveň sa ani nedá hovoriť o sankciách voči Rusku, keďže tie prišli až v roku 2014. Slovenský bankový systém počas rokov 2008 až 2010 bol stabilný, zdravý a žiadna veľká banka či poisťovňa sa nedostala do výrazných problémov. Finančná kríza sa na míle Slovensku vyhla.

Obyvateľstvo Slovenska ostalo v priemere rovnako pracovité, podnikavé či kreatívne. Čo sa najvýraznejšie zmenilo, je prístup vlády. Prvá ale hlavne druhá vláda Roberta Fica ma jedinú politiku v ekonomickej oblasti – tá sa dá zhrnúť nasledovne: „Zdaniť, zdaniť a ešte raz zdaniť“.

Nové dane, ktorá Ficova vláda zaviedla, zvýšenie existujúcich a k tomu monopolizovanie a oligopolizovanie ekonomiky cez rôzne cechy, najnovšie účtovníkov, toto všetko sú kroky úplne protichodné k prosperite našej krajiny. Robert Fico sa rád dohodne hlavne s veľkými. Fico je obchodník, ktorý obchoduje s „právami či výhodami“ za lojalitu. Ostatní tým pádom máme obmedzené možnosti podnikať, zarábať, prosperovať.

Dnes k tomuto všetkému pribudla geopolitická nestabilita, ktorú narušilo Rusko – historicky častý agresor. Ide o krajinu, ktorá neváhala využiť situáciu a napadnúť Poľsko od východu, keď Nemecko zaútočilo od západu, a rozpútať tak druhú svetovú vojnu. Nemecko sa však svojho autokratického režimu zbavilo, dnes je to demokratická krajina. Rusko, to je iný príbeh. Autokracia, ktorá zahluší slobodu, je s touto krajinou asi rovnako spätá ako kruté zimy.

Čo sa však reálne stane, ak by Rusko vyplo plyn (suroviny vo všeobecnosti), alebo ak by ich EÚ prestala odoberať vďaka embargu? Z krátkodobého hľadiska nám odpoveď dáva situácia, ktorá reálne nedávno vznikla v inom prípade. Zemetrasenie, ktoré viedlo k poškodeniu jadrovej elektrárne Fukušima a neskôr k nukleárnemu nešťastiu, predstavuje reálny ekonomický scenár, keď krajina príde o zdroj energie.

Japonská vláda vtedy prikázala odstaviť všetky jadrové elektrárne, a výpadok energie bol postupne nahradený dodatočným dovozom plynu. Výsledok bol taký, že medzi marcom 2011 a septembrom 2011 cena skvapalneného zemného plynu dovážaná na Japonské ostrovy narástla o desiatky percent a ostala dodnes na tejto zvýšenej úrovni.

Zdroje tejto suroviny Japonsko našlo od svojich dlhodobých partnerov ako je Austrália, Katar či Indonézia a Malajzia. Japonsko teda zažilo rovnako cenový ako aj produkčný šok, keďže vlastné energetické kapacity muselo odstaviť. Cena uránu však výrazne poklesla, z čoho benefitujú všetci výrobcovia elektriny, ktorí si ponechali jadrové elektrárne ako zdroj energie. Zároveň sa Japonsko po pár mesiacoch vrátilo k svojmu anemickému rastu.

Jednoznačne sa dá predpokladať, že ak by došlo k výpadku dovozu surovín, predovšetkým tých energetických z Ruska, znamenalo by to nárast cien týchto surovín o desiatky percent. Možno sa pozeráme na obdobný scenár ako v prípade Fukušimy a možno až na obdobný scenár, ako boli ropné šoky z rokov 1973 či 1979.

Dnes však vieme povedať, že obmedzenie ponuky z krátkodobého hľadiska síce spôsobí cenový ako aj produkčný šok pre ekonomiku, zo strednodobého či z dlhodobého však vďaka diverzifikácie a substitúcie zdrojov rastu trhové ekonomiky opäť rýchlo začnú rásť. To sa však nedá povedať o ekonomikách, ktoré sú monopolizované či riadené, ako je i tá ruská.

Z pohľadu slovenskej ekonomiky však tento scenár nie je škodlivý. Práve naopak, reverzný chod plynu na Ukrajinu by ak nie v plnej, tak vo výraznej miere obnovil pôvodné kapacity transportu. Elektrina sa prevažne vyrába z jadra (1/3), v tepelných elektrárňach na uhlie (1/4) a vo vodných elektrárňach (2/7). Uránu je dosť, jeho cena je vďaka nešťastiu vo Fukušime nízka a dokonca túto surovinu vie Slovensko pokryť aj z vlastných zdrojov.

V Európe je dostatok uhlia a ak vodné zrážky budú v priemere stabilné, bude dosť vody aj pre vodné elektrárne. Cenový šok by iste nastal, produkčný však nie. Iné suroviny ako ropa, železná ruda, či iné priemyselné kovy už dnes sa do Európy prevažne dovážajú z iných kontinentov.

V skutočnosti extrémne sankcie voči Rusku by západné ekonomiky, vrátane našej, výrazne nepoškodili. Otázka je len, či chceme oveľa silnejší a nukleárne vyzbrojený kvázi „Irán“ na hraniciach nášho kontinentu. Ak sa Rusko uzavrie samo do seba, tiež to nebude žiadaný scenár pre Európsku úniu či svet. Každopádne hlúpe táraniny, ktoré v tejto otázke dnes rozosievajú predstavitelia Smeru, nemajú nič spoločné s kvalifikovaným posúdením situácie.

Skôr naopak, poukazujú na základné vedomostné nedostatky ľudí, ktorí ani nepoznajú krajinu, v ktorej vládnu. Nevedomosť nahrádzajú silou, nacionalizmom, populizmom, ideológiou a dnes už aj rusofilstvom. Je bežné, že krajina sa dostane do rôznych situácií aj vďaka vonkajšiemu prostrediu. Či je to ekonomická kríza, geopolitická nestabilita alebo rovno vojenský konflikt. Je na predstaviteľoch krajiny, politikoch, štátnikoch, aby ju pripravili čo najzodpovednejšie na všetky tieto situácie. Ak však v krajine vládnu politici, ktorých vrchol štátnictva je rozprávať oplzlé vtipy na MDŽ, tak sa netreba čudovať, že obrazom ich politík je aj vnútorná kríza, ktorá sa prejavuje ekonomickou stagnáciou.

Nárast pracujúcich, priemer za rok Rast nominálnych miezd (priemer p. a.) Rast HDP v stálych cenách (priemer p. a.)
Obdobie 2000 – 2008 + 37 tis. +8,2% +5,6%
Obdobie 2008+ - 21 tis. +2,6% +1,0%

Ak sa nabudúce budú voliči rozhodovať koho voliť, nech si spomenú, prečo v rokoch 2004 až 2008 nebol taký problém nájsť si prácu. Taký problém, akým je dnes, po dvoch vládach Roberta Fica.

*Posun rokov súvisí so zotrvačnosťou hospodárskych politík, preto sa nezhodujú presne s rokmi vládnutia. Vláda Ivety Radičovej a politiky tejto vlády reálne málo ovplyvnili hospodársky život v rokoch 2008 – 2013.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 62

Martin Mlýnek

Martin Mlýnek
  • Počet článkov: 61
  • Priemerná čítanosť: 3281
  • Priemerná diskutovanosť: 24
  • RSS blogu

O blogu

Budem písať o aktuálnej ekonomickej situácii, o politickom dianí, hlavne ak bude mať ekonomické dopady. Občas o investovaní, ale hlavne o rizíkách spojených s investovaním. Predovšetkým však prinášať konzervatívne pohľady a možno aj riešenia na dôležité ekonomické témy či politické debaty. Povolaním risk manažér, vzdelaním ekonóm, ekonomický expert Občianskej Konzervatívnej Strany (OKS).

Martin Mlýnek

Martin Mlýnek
  • Počet článkov: 61
  • Priemerná čítanosť: 3281
  • Priemerná diskutovanosť: 24
  • RSS blogu

O blogu

Budem písať o aktuálnej ekonomickej situácii, o politickom dianí, hlavne ak bude mať ekonomické dopady. Občas o investovaní, ale hlavne o rizíkách spojených s investovaním. Predovšetkým však prinášať konzervatívne pohľady a možno aj riešenia na dôležité ekonomické témy či politické debaty. Povolaním risk manažér, vzdelaním ekonóm, ekonomický expert Občianskej Konzervatívnej Strany (OKS).

Kalendár sa načítava...