Chceš či nechceš, Fico si aj tak zoberie

Postup novelizácie zákona o sociálnom poistení a starobnom dôchodkovom sporení odhalil presne, akým spôsobom bude Robert Fico a jeho vláda „solidarity“ oberať občanov vlastnej krajiny o zdroje a úspory. Občanov, ktorý sa chcú ekonomicky odpútať od štátu, a to aj vo veku kedy  už nie sú schopní zabezpečiť si zdroje na živobytie prácou či podnikaním, kvôli starobe.

Despoti zo Smeru chcú mať z čoho rozhadzovať a mať naše životy pod kontrolou. Lebo o tom je hlavný spor o II. pilier, ten spor nie je v ekonomickej rovine. Tá sa iba využíva ako nástroj demagógie. Prečo by sa „štátostrana“ mala vzdať veľkej časti elektorátu, ktorý dokáže priamo ovládať cez materiálne platby, však? Iste, nie každý dôchodca je volič Smeru či ľavičiar, ale neustále strašenie občanov, že im „budú zobrané“ dôchodky a iné demagogické kecy predsa len rezonujú u voličov. Čo tam po tom, že im štát vysokým zdanením a odvodmi zabránil či bráni nasporiť si dostatočné zdroje, ktoré by zabezpečili ich plnú ekonomickú nezávislosť v čase, keď už prestanú byť ekonomicky aktívni. Mnohým starým mamkám je bližších pár omrviniek od Ficovho stola ako prosperita vnukov, ktorým Fico berie kus chleba. Veď ich aj komunisti dobre naformátovali: štát je jediný tvoj kamarát, jediný, kto sa o teba postará, jediný komu máš dôverovať…

Nástrojom Fica v boji s demokraciou je vytváranie prostredia strachu, nedôvery až paranoje. Veď „BOJUJEME O PREŽITIE“. Ak však niekomu Robert Fico vyhlásil vojnu, tak je to de facto slobodná spoločnosť. Lebo tá ohrozuje existenciu márnivých despotov, akým Robert Fico iste je. Áno, v slobodnej spoločnosti, kde občania sú suverénmi a ani čiastočne nepodmieňujú svoje rozhodovanie na základe ekonomickej závislosti od štátu či inej, by tento demagóg nemal šancu. Preto „bojuje o prežitie“ a žiadne prostriedky mu nie sú proti chuti.

Ekonomické škody, ktoré napácha vláda Roberta Fica budú nesmierne. Slovenská ekonomika sa postupne opäť dostáva do stagnácie. Začína to deštrukciou ekonomickej slobody. Namiesto toho, tak, ako si prizná každý občan – spotrebiteľ, že na to teraz nemá, Fico sa tvári, že má na všetko. A vzhľadom na to, že novelami Zákonníka práce či inými začína rozlaďovať investorov, siaha po tom, čo sa stáva na Slovensku tradíciou. Aby tu ostali nejaké podniky, dostávajú úplatky, vo forme „investičných stimulov“ či inej pomoci. Napriek tomu, že verejné vrecká sú samá diera a treba z nich dolovať zdroje z hĺbok (a teda draho), prečo by si jeho „blahorodie“ nepochutnalo napríklad na zdravotných poisťovniach.

Nie je však všetko stratené. Platby, ktoré mali ísť sporiteľom do II. piliera, teda vo výške 9 %, je možné po Ficovi sporiteľom refundovať. Podstatné je v penzijnej reforme pokračovať a zabezpečiť, aby v budúcnosti občania boli viac ekonomicky nezávislí od štátu. A hlavne, aby sa ani nezamýšľali nad tým, že štát im v niečom pomôže. Štát dokáže cudzie zdroje realokovať, ale nie efektívne pomáhať.