Zdroje na reformy sú, akurát reformy nie sú v záujme štátu!

Na tejto schôdzi parlament bude rozhodovať aj o osude zákona o sociálnom poistení rovnako ako o sporení. Ide o jednu z najpodstatnejších zmien od začatia reformy dôchodkového zabezpečenia v roku 2004/2005. Štát nemá zdroje na svoje premrštené výdavky. Ako však používal svoje zdroje?

Splácanie úrokov a ostatné náklady štátneho dlhu

Ak by Slovenská republika nebola zadĺžená a nehospodárila každoročne od svojho vzniku deficitne, tak táto položka výdajov by neexistovala. V rokoch 2006 až 2012 len na obsluhu dlhu a ostatné náklady štátneho dlhu vynaložil štát v rozpočtoch takmer 7,5 mld. EUR. To je o 50% viac ako doposiaľ boli zaslané príspevky sporiteľov do II. piliera, pričom tieto zdroje vlastne štát dostáva ako odvody sporiteľov, teda nutne si na ne nemusí požičiavať. Aj toto je stále cena za politiky Mečiarovej, Dzurindovej či Ficovej vlády. Deficitom to nekončí, ten má následne cenu v podobe úrokových nákladov.

Priame platby poľnohospodárom, Rozvoj vidieka, dotácie farmárom

Áno poľnohospodárstvo je najmenší sektor našej ekonomiky. Predstavuje menej ako 5% HDP. Napriek tomu dostáva mnoho dodací a subvencií na jednotku produktu. V rokoch 2006 až 2012 to bude niečo cez 5 mld. Eur. Zdá sa Vám že by tieto politiky prispievali k zlacňovaniu potravín a poľnohospodárskych produktov? Mne nie. Podľa indexu cien produktov poľnohospodárstva a rybárstva (ŠUSR) ceny sa výrazne menili a oproti roku 2005 boli aj 30% či 40% vyššie. Ak si zoberieme zmenu spotrebiteľských cien potravín a nealkoholických nápojov, tak tie sú dnes o 20% vyššie ako boli v roku 2005. Táto neúčinná politika likviduje zdroje nielen Slovenska ale aj EU už dostatočne dlho. Ale čo už keď SMER či aj iné strany majú voličskú základňu v rurálnych oblastiach Slovenska. Nejako už treba svojich voličov uplatiť… napríklad futbalovým štadiónom. Som zvedavý, kto príde s nápadom „šrotovné na bicykle“. Sagan by sa iste potešil ako aj environmentálna loby.

Cestná doprava

Áno diaľnice treba, rovnako ako aj iné komunikácie. Som však zvedavý kto bude na nich o 20 rokov jazdiť. Dôchodcovia s minimálnym dôchodkom asi nie. Neviem ako vy ale vydať 5 mld. Eur na cestnú infraštruktúru a iné politiky v rámci rozvoja cestnej dopravy sú neúmerné zdroje. Hlavne ak benefity tohto investovania sú privatizované účelovými firmami, s politickými konexiami a cena výstavby je často prehnane nadhodnotená. Nuž ale keď sa buduje, na triesky sa nehľadí a rúbe sa a rúbe. Ovšem zdá sa, že sekera je už tak hlboko zaťatá, že už ani parné valce ju nevyprostia

Odvody do EÚ

Slovensko za 7 rokov odviedlo do rozpočtu EU 4,8 mld. Eur.  Áno aj toto je jeden z „benefitov“ členstva. Média neustále pozitivisticky informujú, že koľko EU dala na takú sprostosť a koľko na onakú. V skutočnosti čerpanie zdrojov z rozpočtu EU je neefektívne (marené politickými ambíciami a konexiami) a za vynaložené prostriedky sa nakupujú tovary a služby často pri hyperbolických cenách. Veď EU to zatiahne, pridaj 200%. Celkové priame benefity z členstva v EU niesu pozitívne, nepriame snáď sú. Ale načo byť členom spolku, v ktorom naši predstavitelia sa nesprávajú ako suveréni, ale subordinovane prijímajú rozhodnutia orgánov, ktoré ani niesu volené a svoju moc si viac uzurpujú ako by mali na ňu právo či mandát?

Železničná doprava

Jede, Jede mašinka… železničná doprava je politika, ktorá tento štát od roku 2006 stála 3,7 mld. Eur. Či sa jedná o nákladnú dopravu, či o osobnú alebo o infraštruktúru tak každá jedna spoločnosť je požieračom verejných zdrojov. Osobná železničná doprava je napríklad v západnom svete už 40 rokov nerentabilná u nás minimálne od polovice 90 rokov. U nákladnej je to skôr vec neschodného manažovania podniku. Inak by mohla byť vysoko rentabilná. A čo infraštruktúra? V USA v roku 1950 celková železnička infraštruktúra dosahovala dĺžku 440 tis. km. Dnes je niekde okolo 220 tis. km. teda na polovici. Na Slovensku podobný proces neprebehol. K určitým redukciám došlo, ale aj tak existujú stovky kilometrov železničných tratí, ktoré sú udržiavané, ale ich logistická kapacita nieje vyťažená ani natoľko aby sa pokryli variabilné náklady ich prevádzky. Ale čo už, veď populus slovakus to rád zatiahne.

Iné dotácie a investičné stimuly a pomoci, podpora regionálneho rozvoja

Kia, Ford Getrag, Samsung… najnovšie podpora energetických inovácií aka solárne panely a veterné elektrárne. Celkový účet za sedem rokov 3,1 mld. Eur. A zamestnanosť 7 rokov stagnuje a ďalej sa prehlbuje politická kultúra závislosti aj firiem od štátu. A kto to platí? Nuž tie firmy, ktoré dotáciu nepotrebujú, lebo majú zisk ktorý štát rád zdaní. A občania ktorý si predsa nezaslúžia milionárske platy, veď treba byť solidárny s Kórejcami, Američanmi či inými, najčastejšie čašníkmi a podobnými „podnikateľmi“, ktorý sa ani za 20 rokov nenaučili podnikať. Kapitálotvorná vrstva má predsa svoje potreby. Ale čo už veď dojenie socializmu treba nahradiť dojením kapitalizmu. Dojíš Juro Dojíš? Dojím Ondro dojím. A ty Ondro dojíš…

Za dobu existencie reformy dôchodkového zabezpečenia štát minul, utratil, rozflákal cca 30 mld. Eur, len na týchto 6 politik a výdavkov. To je 6 krát viac než si sporitelia doposiaľ poslali na sporiace účty. Na viac s dôchodkovými úsporami štát nemá žiadne náklady, keďže sú to odvody riadne zaplatené sporiteľmi. Vyzývam týmto všetkých poslancov národnej rady aby zmenu výšky platby z 9% a na 4% neodsúhlasili. Tých 500 mil. Eur, ktoré ministerstvo tvrdí, že tým usporí, má hľadať v úsporách, nie v zdaňovaní. Ak by len v menovaných kapitolách došlo k úspore na úrovni 1/6 (cca 17%) tak by žiadne okresávanie II. piliera nebolo nutné.

Ale čo je reálne v záujme komunistov? Slobodná občianska spoločnosť alebo podriadený ľud ekonomicky závislí od štátu, tak aby volili tých čo dajú. Veď Mečiar dal, Fico dáva tiež… takýto má byť obraz Slovenska aj v budúcnosti. Nie tu nejde o to, že by sa táto krajina nedala spravovať tak, aby sa v reforme pokračovalo. Ide o to degradovať občanov na ľud ekonomicky závislí od politického rozhodnutia. Ako povedal Sir Winston Churchill: Najväčšou benefitom kapitalizmu je nerovnomerné rozdelenie prosperity. Najväčším benefitom socializmu je rovnomerné rozdeľovanie mizérie. Smerácka vízia budúcnosti Slovenska je presne rovnomerné rozdeľovanie mizéria. Teda až na pár vyvolených ktorých zoznam je predmetom vtipov.

Zdroj: ŠUSR, Iness – Cena štátu