Hlava 22

Šetriť sa nedá, nie je na to čas. Keď to Martin Filko zopakuje ešte tisíckrát, tak mu možno uverí aj Pán Boh, veď niektorí v KDH už uverili.

Základná otázka je, čo robil Martin Filko doteraz. Veď bývalému ministrovi financií, v odborných kruhoch známy ako teplomer, radil niekoľko rokov. Potom radil premiérke Radičovej, ministrom Uhliarikovi a Jurzycovi, a dnes je z neho šéf Inštitútu finančnej politiky (IFP) na ministerstve financií. Za päť rokov pôsobenia v odborných funkciách nedokázal prísť na to, ako sa dá v štátnej správe šetriť? Že by na to nebolo dosť času? A to mu do tandemu prichádza ešte i aktuálny poradca ministra Anton Marcinčin zo svojimi mýtmi.

To, čo urobí nová vláda „Majstra Poriadka“, nemá nič spoločné s konsolidáciou verejných financií. Ale čo čakať od neschopných komunistov a socialistov? Pracovať je ťažké, urobme to jednoducho – zdvihnime dane! Často rovnako uvažujú aj firmy. Hľadať úspory a rušiť produkty, ktoré sú málo rentabilné, je náročné. Preto často manažment urobí najväčšiu chybu – zdvihne ceny. Veď vyššia cena + rovnaký počet predaných kusov = vyššie tržby. Ale ono to nie je tak jednoznačné. A ani pri zdanení.

Vláda Roberta Fica, ktorá za volebné obdobie 2006 – 2010 urobila dodatočný dlh viac ako 12 mld. eur, má teraz ešte i bezočivosť s úsmevom na tvári požadovať od ľudí a firiem vyššie dane. Za posledných šesť rokov, teda za vlád Roberta Fica a Ivety Radičovej, u nás verejný dlh narástol o 15 mld. eur. Štvorpercentná priemerná cena financovania pridáva na obsluhe dlhu 600 mil. eur.

Najtragickejším „konsolidačným“ návrhom SMERu je však zásah do penzijného zabezpečenia. To už tu nikto nič negarantuje? Ani len tých 9 percent? To tu už nie sú žiadne istoty? Záhada ale je, že do fondov II. piliera za dané obdobie išlo cca 4,5 mld. eur. Kam išlo zvyšných 10,5 mld. eur? Je na nás – na 1,4 mil. sporiteľov – aby sme hlasne odpovedali. Je na nás – na 2,3 mil. platcov daní – aby sme sa vyjadrili. Nie, tu nejde o to, že by som nechcel dopriať súčasným dôchodcom, zamestnancom v zdravotníctve či školstve. Ide o to, že zdroje, ktoré Ficova vláda chce získať na náš úkor oslabením II. piliera, im umožnia nielen v krátkodobom horizonte ich rozhajdákať, ale z dlhodobého pohľadu nezastavia dodatočnú dlhovú expanziu. Precitnú naši spoluobčania až vtedy, keď Slovensko vyhlási bankrot, či požiada o pomoc ESM? Alebo už dnes s pomocou z ESM Slovenskí politici kalkulujú? Už sme zabudli, že pred dvanástimi rokmi v dôsledku predošlého Mečiarovho šafárenia nebolo Slovensko až tak ďaleko od cross-defaultu?

Dokedy máme platiť za neschopnosť vládnych úradníkov? Ako je možné, že Fond národného majetku (FNM) očakáva náklady z prehraných súdnych sporoch v roku 2010 vo výške viac ako 400 mil. eur? Nie je to náhodou fond národnej márnotratnosti? Veď v roku 2008 to bolo „iba“ 150 mil. eur. Koľko už bolo takto vyplatených prostriedkov za nekompetentné zmluvy a iné nášľapné míny? Koľko stoviek miliónov eur už bolo z verejných financií vyplatených za neschopnosť a neodbornosť verejných činiteľov? Vôbec by neprekvapilo, ak by to prevyšovalo náklady na penzijnú reformu – teda  jednu z najpodstatnejších reforiem.

V záplave informácií sa pravda neraz stráca a nie každý ju vie od lží rozoznať. SMER komunikuje s občanmi krajiny ako v hre kontrarozviedok. Ľudia SMERu vychrlia postupne všetky možné varianty, tým si otestujú čo im prejde, oklamú a zneistia súpera (občana) a urobia si po svojom. Koľko času Vám budú občania tejto krajiny tolerovať Vašu neochotu pracovať? Alebo je to „len“ neschopnosť?