Ako sa z králikární stali luxusné haciendy

Precitajte si moj clanok aj treti raz. Ja tvrdim ze neexistuje vztah ze verejne vydavky su funciou verejnych prijmov (danovych prijmov). Resp ze by zvysonie danoveho zatazenia viedlo k znizovaniu deficitnosti a dlhu ako automaticky stabilizacny mechanizmus. Ak sa aj pokusate takyto vztah najst tak ho mozno najdete ale nie na akceptovatelnej urovni signifikantnosti. Nikde v clanku neriesim ci zvysenie danoveho zatazenia bude mat za nasledok nizsie danove prijmy. Graf v clanku poukazuje na fakt ze zvysenie danoveho zatazenia v USA v rokoch hosp. krizi a pocas II. svetovej vojny neviedlo k znizeniu zadlzovania alebo dlhu v USA. Ako nahle sa krajina stabilizovala, nova vyberova baza sluzila na dalsiu dlhovu expanziu a nasledne vlady sa ani nepokusali umorit dlh, az na kratke obdobie Clintona. To iste plati pre krajiny EU.

Co sa tyka kauzality tak prave to ze nejde o so-what. Prave to ze vlada zafixuje svoje vydavky pomocou verejenych zavazkov voci variabilinym primom jej nasledne dava paku aby tvrdila ze ak nehcu obcania aby deficitne hospodarila, tak nech akceptuju vyssie danove zatazenie. Cize opet kauzalita je dolezita a aj preto ze je opacna (teda vydavky determinuju prijmy a nie opacne) treba kriticky akekolvek vladne rozhodnutia v danovej oblasti analyzovat a vnimat. Naviac prave to ze ak kointegrujete vztah zavislosti verejnych vydavkov ako funku verejnych prijmov a potom ho pouzite vo svojom modeli a neurobite grangerov test ci ten vztah je relevantny tak sa dopustate chyby vzhladom na to ze tato zavislost je len zdanliva.

Co sa tyka argumentov dost ich najdete v predchadzajucich blogoch. Ak by ste si precitali aj blog na ktory som dal odkaz zistite ze IFP si sakramentsky zle plni svoju ulohu. Aj toto je jeden zo zavaznych problemov. Ak IFP nadhodnoti prijmi, teda ocakavane prijmi sa nenaplnia, tak stat napriek tomu vecsinou schvaleny deficit naplni alebo este vyssi lebo vlada poziada poslancov o novelizaciu zakona o statnom rozpocte. Cize ak IFP opakujuco nadhodnocuje prijmi tak nasledne vlastne prispieva k prehlbovaniu deficitnosti, lebo vytvara zdanlivy pocit vysokej prijmovosti. A zda sa ze IFP na svoje chatrne historicke vysledky nereflektuje.

Zaroven tento blog sa tykal konkretneho navrhu ktory je nech sa nikto na mna nehneva nic ine ako arogancia moci. A kedze vieme ze nexistuje vztah ze by boli verejne vydavky determinovane prijmami, ako bude politik ako rozhodca v tejto veci s dodatocnymi zdrojmi narabat? Tu nejde o to ze by sa tym dostal deficit na 3% do roku 2013, ide o to ze nova dan sa stane perpetuitnym prijmom, ktoreho sa stat nevzda bude hospodarit tak aby iba slpnil kriteria ktore si sam definuje, vyssiu ambiciu nema ako Masstricht a nasledne ak o XY rokov opet dojde ku krize a vypadku niektoreho z prijmov bude pozadovat dodatocne zdroje na to aby neporusoval kriteria na deficitnost.

To ze SR defictne hospodari je faktom. Co vsak stat opravnuje hospodarit deficitne? Ved predsa dane a poplatky by mali uspokojit vsetky potreby statu. Tak preco vytvara stat dodatocne zavezky ktore koncia ako verejne dlhy? Preco musim ja hladat argumenty na znizenie vydavkov? Len preto ze statny uradnik povie ze viac sa setrit neda? A zaroven toto je blog, mal by mat rozsah taky aby si ho ludia, ktory maju 15 min, stihli precitat. Toto nieje seminarna praca. Nech presvedci stat mna preco potrebuje tie dodatocne zdroje, ak tvrdi lebo mu nevydalo, mne to nestaci. Naviac zdanovat ludi pretoze vedia zo svojim majetkom a prijmov hospodarit na zaklade naraste ceny tohoto majetku je dost hrube zrno, nemyslite? Myslim si ze cca 32% HDP b.c. verejnych prijmov by malo bohate statcit na vsetky politiky statu v akejkolvek krajine.

Ak chcete diskutovat o funkcii statu tak tych diskusii prebehlo uz 100vky (KI, INESS, HAYEKovci, iny, aj socialisti organizuju a aj takej som sa zucastnil) ale asi ste sa ich nezucastnil vy. A co myslite tym pojmom “normalnej diskusie”. Diskusia je normalna aj vtedy ked sa diskutujuci rozidu bez toho ze by sa zhodli. Nemyslite si ze nepoznam odvratenu stranu trhovej ekonomiky, aj som bol v situacii ked som zil z takmer minimalnej mzdy a viem co je to kazdu korunu ci euro desat krat vo vrecku obratit predtym nez ju utratim. A prave preto ked stat pride s tym ze ma ide donutit aby som mu tu koronu dal, aby som platil viac na daniach kategoricky to odmietam, ak viem ze stat neprejavil ziadnu ambiciu alebo iba minimalnu znizit svoje vlastne vydavky. Nech stat znizi svoje vydavky o 20% a ak aj potom nevyda, mozeme sa bavit o navyseni prijmovej stranky.

Na zaver Vam odporucam doplnit si znalosti v ekonometri, lebo zjavne podla Vasej reakcie neviete na co sa poziva napriklad kointegracia. Zaroven Vam s polutovanim musim oznamit ze viac casu vam nebudem vediet venovat. S pozdravom.

Nie som grgo, ani Filko, nemôžem za nich hovoriť, ale nedá mi nereagovať – Vaša predstava 1 dane alebo odvodu je utópia podobne ako komunizmus. Väčšina daní štátu a odvodov sa dá obísť. DPH a spotrebné dane neodvediete Slovensku tak, že nakúpite v zahraničí, daň z príjmu čiernou prácou platenou “na ruku” atď. Daňový mix má podľa mňa tú výhodu, že veľa malých rôznorodých daní sa ťažšie obíde a náklady na obchádzanie sú vyššie ako samotná daň, takže štát má väčšiu šancu ich vybrať. Ak by mal občan platiť len jedinú daň v sume všetkých teraz platených – konečne by videl, koľko ho ten štát vlastne stojí, ale zároveň by mal veľkú motiváciu sa tejto jedinej dani nejako vyhnúť.
.
Daň z nehnuteľnosti má tú výhodu, že dom pred štátom len ťažko utajíte, nemôžete ho preniesť za hranice a nepostihne nemajetných(teda vlastne áno, nájomca si zvýšenú daň premietne do ceny nájomného, ale ako argument sociálnych demokratov to je dobré).

Áno, toto boli protiargumenty. Poďme jeden po druhom:
.
1. Dedičstvo/nehnuteľnosti/starí ľudia v starých bytoch: toto je podľa mňa dostatočne vyriešené zdanením až po predaji nehnuteľnosti v kombinácii s odpočítateľnou položkou. Nikto by vplyvom tejto dane nemal skončiť na ulici.
.
2. Retroaktivita: toto je (čiastočne) pravda. Lebo nitko sa nebude zdaňovať dodatočne – že by mali ľudia nárazovo doplatiť daň za počet rokov ktorý vlastnili nehnuteľnosť. Ale pravdou je že sa zvýši zdanenie niektorých nehnuteľností. Tu by som iba poznamenal, že
.
a) Daň z nehnuteľnosti už na Slovensku existuje. Je síce nízka, ale je tu a počas krízy sa dokonca aj zvyšovala. Takže je tu minimálne precedens
.
b) Niektorí ľudia retroaktivitu považujú za feature a nie bug. Napríklad by bolo nespravodlivé namiesto tejto formy dane z nehnuteľnosti zvýšiť DPH – lebo by to de facto zvýšilo cenu novostavieb. Zdaniť existujúce nehnuteľnosti znamená širokú daňovú základňu, ktorá umožní (relatívne) nízku sadzbu.
.
3: Viacnásobné zdanenie: budíček, to tu existuje už aj teraz. Prenajímali ste niekedy nehnuteľnosť ako fyzická osoba? Najprv ste zaplatili dane a odvody z príjmu. Potom ste ešte zaplatili DPHčku pri kúpe bytu. A teraz ešte platíte daň z prenájmu nehnuteľnosti. Inak aj dole som dal príklad ako by sa daň z nehnuteľnosti dala veľmi jednoducho prepočítať do DPH. Viacnásobné zdanenie je v tomto prípade (na rozdiel od dane z prenájmu) iba fiktívne.
.
3) Demotivácia: tu skôr myslíte na jalové straty. V tomto s vami čiastočne súhlasím (viac nižšie)
.
4) Náročnosť výberu a realizácie: tu neviem. Filko tvrdí že to je možné zaviesť do 2 rokov. Ale uznávam že toto je otvorená otázka a zaslúžila by si viac pozornosti.
.
Tak a teraz k niektorým výhodám: Pointou dane z nehnuteľností je to, že zdaňuje polohovú rentu. Atraktivita lokality je z pre vlastníkov nehnuteľnosti externalitou. Napríklad vybudovanie siete mestkej hromadnej dopravy, alebo dokonca aj vybudovanie súkromného obchodného centra dokáže zmeniť hodnotu pozemkov (polohy). Preto sa opláca nehnuteľnosti (konkrétne pozemky) viac zdaňovať pravidelne, ako na začiatku v podobe nejakej jednorázovej dane (DPH)
.
Predstavte si, že si kúpite lukratívnu nehnuteľnosť v dobrej polohe a zaplatíte majland na DPH. Potom vám tam postavia skládku a hodnota nehnuteľnosti prudko klesne. Daň vám už nikto nevráti. Pri kontinuálne platenej dani by sa vám znížila hodnota nehnuteľnosti a aj by sa vám znížila výška dane.
.
Tento hlavný ťahúň – zdanenie polohovej renty je inak aj dôvod prečo nie som úplne zástancom dane z nehnuteľnsoti tak ako ju navrhuje Filko. Lebo každá nehnuteľnosť by sa dala rozldeliť na cenu pozemku a cenu stavby a stavebných úprav. Polohová renta sa však vzťahuje iba na pozemok, zdanenie stavebných úprav nad rámec zdanenie iných tovarov a služieb bude mať za následok jalové straty. Obzvlášť ak to bude zdaňované napríklad prostredníctvom podlahovej plochy. Ľudia si potom napríklad budú možno stavať menej oficiálnej podlahovej plochy a budú stavať väčšie balkóny, logie, “luxusné” záhradné domčeky, skleníky, garáže, pivnice, zimné záhrady – aby mali viac priestoru na bývannie a aby platili nižšie dane. Na toto tiež ešte Martin Filko neodpovedal. Ale paradoxne, nikto z kritikov túto vec nevytiahol, pokiaľ viem tak som to bol zatiaľ tuším iba ja. Všetci tu onanujú nad tým aký je Filko komunista – akoby malo nejakú váhu či s daňou príde Filko, Fico, Lipšic, Palko alebo Radičová.

“Preferencie Smeru by asi vládol sám aj ak by chceli zachovať rovnú daň” – jaj, zle upravená veta – Smer by asi vládol sám…

Udreli ste klinec po hlavičke. Keď ste si kúpili tampolínu, predpokladá sa že ju idete v priebehu najbližších rokov “spotrebovať”. Pointou je, že vy v realite neplatíťe daň z “trampolíny”. Nepríde k vám daňový úradník ktorý by počítal koľko majektu máte v trampolínach a podľa toho vám vyrúbil daň z majetku. Proste vás skasírujú na začiatku a je na vás koľko výskokov (a radosti) z tej trampolíny za jej životnosť získate. V realite je to daň z “trampolínových služieb”
.
Ak vlastníte dom za 300 000 EUR, tak vy nekonzumujete “dom”. Vy konzumujete rezidenčné služby ktoré vám tento dom poskytuje. Ak je trhový úrok 5%, tak vlastnením a používaním domu sú opportunity costs týchto služieb vo výške 15 000 EUR ročne (OK, je tam aj amortizácia, tú však zanedbajme). Máte aj alternatívu – napríklad bývať v dome za 200 000 EUR, konzumovať rezidenčné služby v hodnote 10 000 EUR ročne a “ušetrených” 100 000 investovať alebo darovať.
.
Celá logika zdaňenia nehnuteľnosti je v tom, ža ak je niekto dosť bohatý aby si dovolil kúpiť si rezidenčné služby vo výške viac ako 5000 EUR ročne, tak ho pokladáme za “bohatého”. A naopak, ak má niekto príjem aj miliardu ročne, ale všetok svoj majetok reinvestuje a sám žije veľmi skromne – nevypláca si zisky ale investuje do rozšírenia výroby, nekupuje si drahé autá a veľké haciendy – tak takýto “boháč” bude platiť paradoxne aj malé dane. Lebo v konečnom dôsledku je ekonomické bohatstvo o tom koľko vzácnych statkov konzumuješ.
.
Aj druhý point je veľmi dobrý. Vyššia DPHčka v roku 1999 prešla preto, lebo ľudia ktorý si už byty vlastnili boli sú zahojení a mnohí z tých čo si kúpili byty medzi 1999 – 2012 ešte nemali právo voliť. Dokonca ľuďom s bytmi zvýšenie DPHčky pomohlo – zvýšilo hodnotu ich existujúcich nehnuteľností, lebo im predražilo konkurenciu vo forme novostavieb. Na rozdiel od tohto zdanenie nehnuteľnosti “postihne” každého. To je pravý dôvod celého tohto kriku, ľudia sa proste nedokážu odosobnuiť od vlastných záujmov.

Môj myšlienkový pochod vás udivuje zrejme preto, lebo ste si ho asi nikdy nevyskúšali. Je to veľmi prospešné mysleniu, odporúča 10 z 10 expertov zo Združenia pre Kritického Myslenia.
.
Napríklad si predstavte spor o bolestné – žiadna zo strán sporu nemusí mať s protistranou podpísanú žiadnu zmluvu o tom koľko EUR stojí bolesť pri zlomenine ruky. Spor sa riadi podľa zákona ktorý navrhla vláda, schválil parlament, rozhodujú štátne súdy a vymáha štátna polícia a exekútori.
.
Dane sa rovnako riadia zákonmi štátu a vznikajú rovnako ako nedaňové zákony. Sú rovnako násilne vymáhané štátnym aparátom tak ako aj iné zákony. Takže ešte raz – akú to má výpovednú hodnotu?