Súdruhovia pri kormidle

Nástup druhej Ficovej vlády je vhodný čas na obzretie sa, čo vlastne Ficova vláda urobila, keď bola pri moci v rokoch 2006-2010. Prvá Ficova vláda minula všetko, čo sa dalo, a poriadne nás zadlžila.

Už máme skúsenosť s tým, ako hospodária a „upratujú“ vládnuci „post-komunisti“. Stačí sa pozrieť na obdobie prvej vlády Roberta Fica a porovnať, ako za rovnaké obdobie hospodárili a upratovali domácnosti. Štátny rozpočet sa prijme na rok, verejný s výhľadom na tri a tak relevantné obdobie pre porovnanie je vlastne celé obdobie od roku 2006 až po koniec roka 2011. Niekto by mohol namietať, že rozpočet na rok 2011 už pripravovala nová vláda, resp. na rok 2006 stará, ale zmluvné záväzky, ktoré bolo treba uhrádzať (hlavne tie dlhodobé), už existovali, takže prechodné roky pomôžu prvej vláde Roberta Fica alebo poškodia imidž vlády Ivety Radičovej.

Štát vs. domácnosti

V akej finančnej kondícii zdedila Ficova vláda našu krajinu v roku 2006? Nuž, na jednotku to nebolo, ale v dobrej či chválitebnej kondícií určite. Čisté finančné záväzky (rozdiel medzi finančnými aktívami a finančnými pasívami vlády) tvorili približne -4,2 mld. eur, teda asi -10% HDP v b.c. (v bežných cenách), alebo -2 198 eur na jedného pracujúceho. A ako Fico odovzdal štátne financie po veľkom upratovaní v roku 2010? Čisté finančné záväzky SR narástli na -16,4 mld. eur, teda na -25% HDP v b.c., resp. na -7 005 eur na pracujúceho. Čo to znamená? Fico a jeho vláda pri upratovaní vypratali z aktív všetko, čo sa dalo, a poriadne zadlžili našu krajinu. Pozrime sa na bilancie v tab. č. 1:

Tab. č. 1: Finančné aktíva ústrednej štátnej správy SR 2005-2011

Zdroj: ESA95, prepočty autora

Prvá Ficova vláda minula všetko, čo sa dalo, a poriadne nás zadlžila. Prostriedky, ktorými štát disponoval, poklesli zo 14,1 mld. eur na 12,3 mld. eur. Navyše, ešte vytvorili dodatočné záväzky v hodnote 9,6 mld. eur. Celkovo účet 11,4 mld. eur, alebo približne 4 800 eur na pracujúceho. No dobre, na päťku to nebolo, veď predsa len bankrot Slovensko na rozdiel od Grécka nevyhlásilo, ale neviem či by si vôbec niekto z Ficovej vlády zaslúžil štvorku. Jediné čo ostalo v majetku štátu a stojí za reč, sú akcie a ostatné podiely v štátnych firmách, ktoré spravuje Fond národného majetku SR a Ficová vláda sa ich zaviazala neprivatizovať.

Radičovej vláda s takýmto žalostným stavom bez energetických zásahov a najmä bez potrebných reforiem veľa ani nemohla urobiť. A keďže do  ozajstných reforiem sa bývalým reformátorom veľmi nechcelo, tak Radičovej vláda toho veľa bohužiaľ ani neurobila. Celkové finančné záväzky opäť narástli a aj napriek tomu, že finančné aktíva štátu predsa len trochu podrástli, čisté bohatstvo vlády SR bohužiaľ pokleslo (posledný stĺpec v tab. č. 1).

Ako za rovnaké obdobie, teda medzi rokmi 2005 až 2011, hospodárili naše domácnosti?

Domácnosti boli na konci roku 2005 a sú i naďalej snáď jeden z mála sektorov našej ekonomiky s pozitívnou bilanciou a čistými finančnými aktívami. Ku koncu roka 2005 to bolo 15,2 mld. eur, alebo 30,9% HDP resp. 6 771 eur na pracujúceho. Do 3. kvartála 2011 čisté finančné bohatstvo vzrástlo na 25,1 mld. eur, teda na 36,8% HDP resp. 10 592 eur na pracujúceho.

Tab. č. 2: Finančné aktíva domácností SR 2005-2011

Zdroj: ESA95, prepočty autora

Ako ste si iste dobre všimli, ani domácnosti neotáľali, a tiež sa riadne zadlžili. Úvery poskytnuté domácnostiam narástli zo 6 mld. eur v roku 2005 na 18,4 mld. v 3. kvartáli 2011. V každom prípade, celkové aktíva rástli a to dokonca rýchlejšie ako pasíva. Čo teda malo najvyššiu kontribúciu k nárastu čistého bohatstva domácnosti? Nuž, možno Vás to prekvapí ale boli to práve penzijné úspory.

Graf č. 1: Príspevok k rastu čistého bohatstva podľa položiek

Zdroj: ESA95 prepočty autora

Úspory v II. pilieri prispeli 44,6% k nárastu čistého finančného bohatstva domácností medzi rokmi 2005 a  3. kvartálom 2011. Úspory v III. pilieri a v poistných rezervách poisťovní prispeli ďalšími 25,6% teda cca 70% z nárastu tvoria dlhodobé zdroje, ktoré si domácnosti odkladajú na dôchodok, či poisťujú sa v prípade neočakávaných udalostí ako je strata zdravia. V skutočnosti to, že domácnosti sporia zo svojej mzdy, sa prejavilo málo na náraste čistých aktív (cca 5%), pretože úvery, ktoré si domácnosti vypožičali, narástli takmer rovnako. Niet divu, že Ficova vláda vidí v súkromných penzijných schémach zdroje, ktoré chce ovládnuť.

Ficova vláda ide „upratovať“ – majme sa na pozore!

Za krátke pôsobenie vlády Roberta Fica medzi rokmi 2006 až 2010 slovenská vláda najrýchlejšie chudobnela. Nie, nespôsobila to kríza, spôsobila to vláda Roberta Fica. Ak druhá Dzurindova vláda zadlžovala krajinu, teda všetkých nás tempom približne 120 mil. eur za mesiac, prvá Ficova vláda preradila na vyššiu rýchlosť. Priemerná rýchlosť zadlžovania bola približne 245 mil. eur za mesiac (za roky 2006-2011). Slovensko sa od svojho vzniku v roku 1993 do konca roku 2005, teda za trinásť rokov, zadlžilo na úroveň 14,5 mld. eur. V ďalších šiestich rokoch, predovšetkým práve kvôli Ficovej vláde, dlh narástol na dvojnásobok a dnes už presahuje 30 mld. eur. Toto je výsledok upratovania súdruhov. Nadarmo domácnosti sporili a vytvorili dodatočné úspory 9,8 mld. eur, teda 3 800 eur na pracujúceho, keď za rovnaké obdobie vláda Roberta Fica, ku ktorej sa bohužiaľ pridala na krátko aj Radičovej vláda, rozhajdákali o 12,6 mld. eur viac, než vláda tejto krajiny mala k dispozícií, teda 5 300 eur na pracujúceho.

Obr. č. 1: Nárast verejného dlhu SR 2006 až október 2011

Fico a jeho bandoléros v novej vláde „neupracú“ nič. Práve naopak. Už prvé kroky naznačujú, že by najradšej poupratovali aktíva domácnostiam. Nestačí, že na náš úkor zdvojnásobili dlh štátu. Nestačí, že v podstate pre sociálne odkázaných neurobili nič. Nestačí, že zadlžovali našu krajinu rýchlejšie, ako obyvatelia vedia tvoriť úspory. Nestačí, že dnes je Slovensko zaviazané voči EU eurovalovými záväzkami v EFSF a ESM (keď vznikne), ktoré môžu dosiahnuť 10 mld. eur a zrejme to bude viac. Všetok tento dlh vzniká kvôli politikom, ktorým vôbec nezáleží na krajinách, ktoré spravujú, je to trend viditeľný v celej Európe. Blíži sa neslávne výročie od prijatia zákona 41/1953 – teda menovej reformy z roku 1953, ktorá zruinovala našich starých rodičov. Dovolíme súdruhom dnes opäť, aby začali zasahovať priamo do našich prostriedkov, do našich úspor?