Kúpte si paragrafy!

Pan Magal, tak pekne sudite obstaravatelov sluzieb. Zo skusenosti je skor problem na strane pravnikov ako na strane kupujuceho, vo finale je to klient a ten si za svoje peniaze moze chciet sluzbu aku chce a ci si to obstara od brata, suseda je jeho vec. Schopnost kupujuceho vediet spravne zadefinovat co chce moze byt limitovana avsak v provom rade je problem na druhej strane. Kolkokrat sa stane, ze pride pravnik so svojimi hodinovymi sadzbami bez toho aby pouvazoval co vlastne predava a co za svojich 180 EUR/hodinu predava. Velakrat ak by ste sa nad tym zamysleli zistite ze to co klient dostane za sluzbu nema zdaleka tu cenu co plati. Dalsia vec, mudrovat pod zastitou medzinarodnej firmy, kedy ste pravdepodobne vyrastli na obmedzenom pocte skusenych ludi pri rozbehu firmy je jednoduche. Zaloste si vlastnu kancelariu, dokazte ze sa viete presvedcit klientov a ziskat si stalu klientelu sam vlastnou hlavou ako Hranol, nie sietou a potom tu piste clanky o tom ako zle sa k vam spravaju platiaci klienti, pozadujuci nizke ceny za dodane sluzby.

Blog ako terapia?
Ste Slovák a predpokadám pracujete na Slovensku dlhodobo. Zrazu Vám vadia veci, ktoré Vám nevadili, keď medzinárodní kienti cálovali bez toho, aby sa pýtali za čo je tá faktúra?
Poznám to, k nám jeden taký prišiel. Cítil sa oklamaný, boli mu poskytované informácie, čo všetko sa musí urobiť a ako dlho to trvá. Potom zistil, že zase až tak všetko sa urobiť nemusí, až tak dlho to netrvá a hlavne to stojí o cca 50-70% menej.
Nebojte sa, nepodnikám v oblasti poskytovania právnych služieb. V tomto regióne sa však služby až tak dobre nepredávajú – narozdiel od Q7 sa ich užívaním nedívate na ostatných zhora, narozdiel od domu na Slavíne či dovolenky v Karibiku….

Milá deloitte, ďakujem za reakciu na môj blog. Pomenúvate minimálne dve zaujímavé témy, ktorým by som sa chcel venovať v ďalších príspevkoch – ako merať pridanú hodnotu externého právnika a aká forma stanovenia cien má zmysel v konkrétnych situáciách tak pre klienta ako aj pre právnika.

Neviem, či sú všetky Vaše skúsenosti s právnikmi negatívne a či ste mali možnosť spolupracovať s dostatočne reprezentatívnou vzorkou. Nechce sa mi veriť, že by ste vo svojej kariére nestretli aspoň pár advokátov, ktorých hodnota bola zrejmá a svoju odmenu si zaslúžili.

Môj príspevok nebol myslený ako kritika klientov. Naopak, klienti sú alfou a omegou právnického podnikania. Neprestáva ma však fascinovať rôznorodosť prístupov a motivácií, ktoré klienti pri výbere používajú. Nemám nič proti tomu ak si vlastník firmy vyberie za právnika brata alebo suseda. Dávam však na zváženie, či by rovnakú voľnosť mal mať manažér platený akcionármi, ktorý nerozhoduje o svojich ale cudzích peniazoch.

Neda mi nezareagovat. Snazite sa teda pisat, ze je nenormalne, ze existuju klienti, ktori nerozumeju tomu co zadavaju a nevedia spravne nastavit cenu a obsah zadania? Alebo to, ze si nejaky manazer “uleje” nieco cez znameho? Ano, stava sa to a nielen v pravnych sluzbach ale na kazdom kroku v tejto spolocnosti. To ze su manazeri, povatsine zahranicny, ktori prisli do SR ako velky sefovia hoci doma su nikto a su ochotni platit hocico pravnikom len preto ze chcu byt s kazdym zadobre aby isli vyssie to Vam asi nevadi, natacat hodiny na projektoch, kde materska spolocnost zvyknuta na zapadoeuropske ceny je ochotna dat statisice za pravne sluzby pri sebemensej trivialnej compliance robote ohladom kadejakych projektov (obch. zmluvy, komunikacia s ORSR, atd.), hoci by jej to sikovny pravnik spravil za desatinu ceny, to uz vam asi nevadi. Z clanku usudzujem rozcarovanost, ze eldorado v SR konci a uz treba konecne po rokoch zacat realne nahanat klientov a vyjednavat ceny a bojovat s kadejakymi lokalnymi pravnikmi pripadne so znamymi obstaratelov sluzieb, ktori maju tiez elektronicky podpis, koncipientov zamestnanych do otrockej prace co vedia anglicky a ukradnute vzory zmluv mozno aj z Vasej firmy. Poznam kopec manazerov, partnerov velkych poradenskych a pravnych firiem co placu tak isto ako vy, musia po rokoch robit, zial. Pozrite sa na bankarov, ti su hrdy za to ze sluzia klientom, zozenu im vsetko co chcu hoci to nema absolutne nic s ich sluzbami, neriesia a hlavne nesudia individualitu klienta, skor sa ju snazia pochopit a vyst v ustrety klientovi a zavdacit sa, oni funguju inac ako rychlokvaseny advokat co si kamaratom na Taloch na skoleni musi nieco dokazat, ze kto ma vatsie auto, dom, atd. Zacnite pisat o odbornych problemoch, situaciou s vymozitelnostou prava v tomto state, skusenostami ako pomoct a nie vylievat si tu flustraciu na tych co Vas zivia, sudit klienta je nepripustne, ak ste sa to nenaucili, chodte robit na par tyzdnov do McDonald’s.

1, deloitte vas argumentacne rozbil/a.

2, podme sa pozriet konkretne ake sluzby poskytuje renomovana firma klientom:

na justice.gov.sk su len tri spory kde “medzinárodná firma” zastupovala klientov:

42Cb/185/2007 “navrhovateľ vzal návrh na začatie konania v celom rozsahu späť”

8C/277/2008 prehraty spor kde odporcu zastupoval “lokalny poskytoval sluzieb” (podla SAK ma 1 koncipienta).

“Medzinarodna renomovana firma” argumentovala ze na vydanie bezdovodneho obohatenia (upravuje obciansky zakonnik) z najomnej zmluvy (upravuje obciansky zakonnik) treba aplikovat premlcaciu dobu z OBCHODNEHO zakonnika. Sud to samozrejme zamietol a zalobca zastupeny medzinarodnou firmou dostal povinnost zaplatit trovy konania 673 eur (pohladavka bola vo vyske 2655 eur).

to je ten “mýtus o lacnom, šikovnom a pracovitom lokálnom poskytovateľovi služieb oproti krvilačným, drahým a arogantným medzinárodným firmám”?

6K/73/2011 návrh na vyhlásenie konkurzu zastavený pre nedostatok majetku dlžníka

1. z môjho pohľadu má prevahu autor blogu, najmä preto že má nadhľad (aj keď si nemyslím, že by zmyslom blogu mal byť “súboj” o to, kto má prevahu);
2. typológia klientov je zaujímavá (hoci každá typológia má prirodzene zakódované určité zovšeobecnenie, ktoré spôsobí nepresnosť);
3. teším sa na ďalšie témy: najmä “kvalita vs cena”, pričom by bolo zaujímavé vedieť, či aj v tomto prípade je možné použiť Paretovo pravidlo;
4. súhlasím so “zakon-om”, že existencia dvoch civilno-právnych kódexov, ktoré upravujú rôznu premlčaciu dobu, nemá veľký zmysel a bolo by vhodné, aby sme mali iba jeden kódex. Bez ambície riešiť otázku premlčania pri bezdôvodnom obohatení vo svetle slovenskej a českej judikatúry pri zohľadnení zmien právnej úpravy, myslím, že aktuálne znenie § 261 ods. 6 ObchZ dáva za pravdu “krvilačnému” žalobcovi.

1. Trh pravnych sluzieb: urcite stoji za detailnejsiu analyzu a budem sa velmi tesit na dalsie clanky… Najcastejsie sa totiz pise o kvalite sudnictva. No kvalita advokatov, ci inych firemnych pravnikov, o ktorych je aj nacrtnuta typologia uz pod tolkou ziarou reflektorov nie je.

A su to prave oni, ktori maju moznost zucastnovat sa legislativneho procesu, predkladaju sudom podklady na rozhodnutia, su priamo zainteresovani na rieseni 90 percent problemov ludi/firiem, ktore sa nikdy nedostanu na sud, ostavaju maximalne v administrativnom konani a hlavne v povedomi drvivej vacsiny zainteresovanych tejto krajiny.

T.j. otazka je – su za sucasny stav justicie na slovensku zodpovedni len sudcovia? Ci aj advokati? Alebo dokonca k sucasnemu stavu prispievaju aj ich klienti, ktori si ich objednali? Ak si odpovieme ano, tak predlozena typologia a jej skumanie ma znacny vyznam.

Samozrejme, zly advokat dokaze prehrat spor – a na toho to zvali hned s lahkostou kazdy, ale aj zle obstaranie dokaze privodit ujmu. A preto si nemyslim, ze obstaravanie na zaklade vztahu sused, brat ci slubeny baksis je len „tak“ na individualnej zodpovednosti jednotlivych veducich pravnych odborov. Maju zodpovednost voci svojej spolocnosti no aj voci tomu, kam sa trh pravnych sluzieb ubera. Tj. ten kto obstarava (a podla zahranicnych statistik – 70 percent obstaravani pravnych sluzieb ide mimo procurement) urcuje trend a je podstatne vediet kto to je a cim je motivovany a co mu treba ponuknut.

Bez mecenasov by nebolo Michalangelovych diel a dnes bez rozumne zmyslajucich zadavatelov pravnej roboty nebude pravneho statu ani rozumneho vyvoja na trhu pravnych sluzieb. Tomu totiz len z akademickej pody nemozno pomoct.

2. Sucasna kvalita: Asi sa vsetci zhodneme, ze sluzby advokatov by mali byt kvalitne ale nie vzdy tomu tak je. S prikladmi sa urcite stretol kazdy. Bohuzial, najma v tych rozhodnutiach necitovanych na jaspi, no v zapadnutych beznych filoch na okresnych sudoch, po ktorych si mali klienti radsej povedali, ze do dalsej instancie sa im uz pri tomto pristupe neoplati investovat cast a ti vacsi zas, ze sa im do toho neoplati investovat financie po tom, co racionalne zvazili vysku svojej pohladavky vs. naklady na jej vymahanie.

3. Co je hrozba sucasneho stavu: Ak sa vsetci nebudu usilovat aby ich kvalita rastla a na tuto temu sa nebude odborne diskutovat, tak to dopadne ako povestny pripad zeleznic, ktore svoje sluzby v urcitom momente tak zdegradovali, ze zakaznici zacali hladat ine zdroje – ako automobilovu prepravu ci prenos dat cez telco spolocnosti. Preto mozno chapem, preco „deloitte“ argumentuje tak ako argumentuje.

Co sa stane, ak kvalita „pure advokatov“ bude celospolocensky degradovana a len im dame nalepku drahych, chamtivych a nenasytnych atd… ? Podla mna tym len vytvorime vacsi priestor na tomto trhu pre poskytovanie „neadvokatskeho“ poradenstva vo forme jednotneho balicku od statutarneho auditu po business poradenstvo zahrnajuce kvazi pravne poradenstvo, …. A hned sa nam hraci na relevantnom trhu rozrastu o konzultacne spolocnosti alebo co je alarmujucejsie o inych „kvazi vybavim vsetko“ nie uplne pravneho razu, ktorych zodpovednost za poskytnute poradenstvo je uz otazna, etc…. Tj. degradovanim advokatov nevidim cestu k lepsiemu a celkovemu trhu to z dlhodobeho hladiska moze len uskodit.

Cesta k lepsiemu moze vsak viest cez zadavatela – rozumneho, ktory vie merat kvalitu a zaroven vie presvedcit nepravnikov vo svojom okoli – vlastnikov a obstaravatelov o tom, ze kvalita pravnych sluzieb sa nemeria vyskou faktury, ze hodinova vs. celkova cena su dve rozne veci, a ze pravnici dokazu priniest pridanu hodnotu vo forme rozdielu medzi profitom z uspesne regulatorne zvladnuteho business casu a prvotnym nakladom za poradenstvo, ze dobra zmluva sa nezisti podla toho ako dlho sa negociovala a ci je kratka, ale az po x rokoch, ked vztah so zmluvnym partnerom prestava fungovat a v zmluve su zrazu ustanovenia, na ktore v prvotnej euforickej nalade z businessu nikto nemyslel, no dobry pravnik to predvidal.

4. Narast kvality. Ako z toho von: T.j. aby sa na pravnika nepozeral bezny obcan a teda aj nepravnik vlastnik ci obstaravatel ako na negativnu figurku, ako velmi casto pravnici vystupuju vo filmoch ci literature, urcite by sa malo zacat uz od (i) vzdelavania – samotnych buducich pravnikov, no aj pravnym vzdelavanim na nepravnych odboroch, (ii) povolit zmysluplnu a racionalnu reklamu advokatskych sluzieb (ktora je na Slovensku netusim z akeho dovodu obmedzena) a mozno aj (iii) samotnu certifikovanu specializaciu jednotlivych advokatov na partikularne oblasti prava a la atestacie v medicine. Je non sens aby si podla sucasnej pravnej upravy nemohol advokat poriadne napisat v com je vlastne dobry. Kazdy sa urcite zhodne na tom, ze sluzby v roznych oblastiach tak sirokeho pravneho poriadku aky mame si vyzaduju rozne schopnosti i kvality. Jeden ma jednu, druhy inu. A zadavatel by mal mat moznost byt o tychto kvalitach informovany a zaroven ich aj vediet nejako zverifikovat.

A ked sa ti kvalitni raz presadia a aj nepravnici budu mat schopnost rozpoznat, ktori to su, tak sa raz mozno zbavime aj duplicity v civilnom prave a dalsich pikosiek, ktore si tu na Slovensku pestujeme a bolo by ich treba ako burinu postupne vytrhat…