Kúpte si paragrafy!

Ekonomickí publicisti a analytici nevenujú takmer žiadnu pozornosť trhu právnych služieb. Ak teda nerátam excesy typu nástenkový tender a podobné formy kšeftovania, za ktorými sa skutočnej právničiny veľa neskrýva. Prečo by sa vôbec ekonómovia mali o tento trh zaujímať? Napríklad preto, že kvalita právneho pokrytia podnikania má vplyv na osud veľkej časti majetku firiem. Alebo preto, že na Slovensku absolventi piatich právnických fakúlt, medzi ktorých patrí viac ako 4 500 advokátov, 330 notárov a nespočetné množstvo vnútrofiremných právnikov svojim konaním výrazne ovplyvňujú ekonomiku krajiny.

Tento príspevok je o tých, ktorí majú právomoc rozhodovať o externom poskytovateľovi právnych služieb. Sú nimi najmä šéfovia právneho odboru, manažéri, obstarávatelia a vlastníci. Začal by som ich typológiou, pričom dopredu upozorňujem, že akákoľvek podobnosť s konkrétnymi osobami je čisto náhodná.

Šéf právneho odboru

Na čele právneho odboru súkromnej firmy stojí najčastejšie právnik. Miera jeho autority a rozhodovacej autonómie závisí hlavne od toho, aký má vzťah s (naj)vyšším manažmentom a akú firemnú kultúru manažment presadzuje. Nemenej dôležitá je aj motivácia samotného šéfa právneho odboru, s ktorou svoju prácu vykonáva. No aj firemní šéfprávnici sa môžu odlišovať.

Odborník

Keď interný právnik zadáva prácu externému advokátovi, jeho rozhodovanie najviac ovplyvňuje miera odbornosti, čestnosti, ctižiadostivosti a pracovitosti. Odborne zdatný interný právnik má často veľmi dobrý prehľad o trhu a chce pracovať s ľuďmi, od ktorých sa môže učiť. Ťažko ho uspokojiť výsledkom práce prvoročného koncipienta. Právo ho baví, rozumie mu a preto požaduje, aby sa mu venoval partner alebo iný senior advokát. Netoleruje nepripravenosť a nedostatok praktickosti poradenstva. Ak raz nájde u poradcu kvalitu, ktorá mu vyhovuje, väčšinou mu zostane verný a to aj za cenu marginálne vyšších nákladov. Je mu jasné, že výhodou používania úzkej skupiny dvorných právnikov je ich detailná znalosť firemnej kultúry a procesov, čo v konečnom dôsledku šetrí čas aj peniaze. Jeho osobnou ambíciou je robiť prácu, ktorá ho baví. Vedel by úspešne pôsobiť aj v advokácii, uprednostňuje však stabilitu stáleho zamestnania pred stresom, neistotou a spočiatku nízkym platom advokátskeho koncipienta.

Politik

Vnútrofiremný politik na poste šéfa právneho odboru postupuje trocha inak. Nezriedka je tiež schopným právnikom, najmä však má dar pozerať na veci z manažérskeho pohľadu. Uvedomuje si, že viac ako 90 percent komerčných vzťahov je postavených na právne vadnom alebo neexistujúcom základe a napriek tomu ekonomika funguje a faktúry sa platia. Preto postupuje s brutálnou efektivitou a dôrazom na estetický dojem. Drobné problémy ignoruje, stredné deleguje na podriadených a pri väčších si dá záležať, aby v prípade úspechu bol vnímaný ako jeho strojca a v prípade neúspechu ako ten, čo za nič nemôže. Dôležité pre neho je, či je riaditeľom alebo vlastníkmi vnímaný ako človek na správnom mieste. Jeho hlavnou motiváciou nie je nevyhnutne hľadanie spravodlivosti a dokonalých riešení, ale pozitívny výsledok. Za tým účelom je ochotný využívať aj služby tzv. vybavovačov. Keďže popri sledovaní vlastných záujmov často robí pragmatické a z pohľadu firmy úspešné manažérske rozhodnutia, je považovaný za užitočného.

Profitér

Problém pre firmu nastáva, ak je šéfom právneho odboru profitér. Pri takýchto jedincoch možno zabudnúť na akékoľvek požiadavky na kvalitu externého právneho poradenstva alebo jeho pridanú hodnotu pre firmu. Dôležitý je výhradne osobný prospech, najčastejšie finančný. Profitéri radi prácu zadávajú svojim spolužiakom, prípadne známym, o ktorých sa na trhu vie, že sa vedia odvďačiť. Napodiv sa vyskytujú nielen v štátnych, ale aj v súkromných firmách. Najmä však tam, kde vyšší manažment nemá právnické vzdelanie, často sa mení alebo bol na Slovensko len dočasne vyslaný zo zahraničia. V takých podmienkach profitérovi stačí vytvoriť okolo seba mystický obraz toho jediného, ktorý rozumie spleti paragrafov a ideálne podmienky na činnosť sú vytvorené. Na rozdiel od vnútrofiremného politika profitér firme pridanú hodnotu poskytnúť nechce a často ani nedokáže. Je iba otázkou času, kedy mu na jeho neschopnosť alebo profitérstvo prídu a pre ten prípad má pripravenú stratégiu, ako pri svojom odchode z firmy vytrieska čo najviac.

Manažér neprávnik

Pre komerčne zmýšľajúceho manažéra prítomnosť externého právnika v miestnosti indikuje problém. Niekto jeho firmu zažaloval, niekto sa jej vyhráža alebo úžasný nový nápad z manažérovej hlavy musí právnik pretaviť do fungujúcej zmluvy. Niet sa preto čo čudovať, že manažéri si problémy zosobňujú práve s právnikmi a vyhýbajú sa im kde sa dá. Pri zadávaní práce externým právnikom manažér – nevlastník rozhoduje o cudzích peniazoch (pokiaľ jeho bonusy nezávisia od toho, či bol dodržaný rozpočet na právne služby). Preto dokáže byť štedrejší aj tam, kde nemusí. Keďže právu nerozumie, má prirodzený inštinkt pri výbere právnika hrať bezpečne. Zamyslí sa nad tým, či jeho firma ako služobné autá používa Škodovky alebo Volkswageny a akú kvalitu hotela mu je ochotná preplatiť na služobnej ceste. Na základe takéhoto benchmarkingu si pripraví zoznam cenovo a reputačne prijateľných kancelárií a z nich si potom vyberie tú najlacnejšiu, tú s najkrajšími kanceláriami alebo recepčnými. Hlavne, že mu nikto nebude môcť vyčítať ani prílišnú rozšafnosť ani potrimiskárstvo. Otázkami kvality poradenstva sa príliš nezaoberá. Predpokladá, že právnici v danej výkonnostnej triede zásadné chyby nerobia. A prax mu často, aj keď nie vždy, dáva za pravdu.

Obstarávateľ

V očiach pracovníka odboru obstarávania sú právne služby a právnici komoditou rovnako ako toaletný papier. Jediné, čo ho zaujíma je cena a percentuálna výška vyjednanej zľavy. Jeho zadania často nedávajú zmysel a popierajú fakt, že právnici častejšie ako prísľub konkrétneho výsledku predávajú svoj čas. Obstarávateľ často nemá prehľad o právnom trhu a preto do tendrov na právne služby pozýva tak jednoosobové kancelárie ako aj pobočky veľkých medzinárodných kancelárií.  Hoci by si nádor na mozgu od zubára operovať nedal predpokladá, že všetci právnici s rovnakým diplomom sú schopní poskytovať rovnaké služby. Pokiaľ sa s právnikom dohodol na cenovom strope za poradenstvo, odmieta zaplatiť akúkoľvek prácu naviac, aj keď bola vynútená objektívnymi okolnosťami alebo vyžiadaná klientom. Na druhej strane však vie byť užitočný, pokiaľ organizuje výber zo shortlistu, ktorý mu pripravil šéf právneho odboru. Vtedy dokáže odhaliť skryté cenové rezervy v ponukách právnikov a využiť ich v prospech firmy.

Vlastník

Nič nemotivuje tak dokonale, ako pocit míňania vlastných peňazí. Ako správny kapitalista si vlastník firmy uvedomuje, že bez investícií hodnotu firmy nezväčší ani neochráni pred predátorskými krokmi konkurencie. Keďže rozhoduje o míňaní vlastných peňazí, snaží sa byť čo najefektívnejší. Právnika motivuje na čo najvyššiu podielovú odmenu a využíva ho len tam, kde vlastné ľudské zdroje firmy nestačia.

Pri prvom kontakte s právnikom dáva viac dôraz na sekundárne znaky kompetentnosti (umiestnenie a vybavenie kancelárií, kvalita informačnej brožúry, mediálny imidž právnej kancelárie) a pozabúda na primárne znaky (zoznam relevantných skúseností kancelárie, zloženie tímu). Vždy si vie vyjednať lepšie cenové podmienky ako platený manažér, ale nie vždy má potrebu to robiť. Za dobrú službu sa odmení lojalitou a  dobrými referenciami. Často jeho vzťah s právnikom prerastie až do priateľstva. Niekedy to však s lojalitou k svojmu dvornému právnikovi preháňa na vlastnú škodu.