Dokument, ktorý nechceli pustiť

V tohtotýždňovom TRENDE opäť raz píšem o problematike, ktorú som riešil aj ako hovorca v predchádzajúcom zamestnaní. Takže to vybavme hneď na úvod: Áno, konflikt záujmov. Nemal by som o tom písať. Internety, zjedzte ma. Gorili do basi.

A teraz k veci. Všetci si ešte pamätáme tú melu na finančnej správe zo začiatku roka. Médiá mali eldorádo, politici mali predvolebnú tému ako remeň, pracovníci daňových úradov mali peklo a ja som trpel ako zver. Teraz nie je na úradoch o nič menší bordel, ale nejdú voľby, nedá sa z toho nič vytĺcť a tak sa už o chudákov úradníkov nikto nezaujíma. Selanka.

A popri tom sa chystá deal za jednotky až desiatky miliónov, ktorý možno ani nebude potrebný. Experti – akademici, ktorí na objednávku politikov robili pred zmenou vlády audiť stavu informatizácie u daňovákov, sa totiž vyjadrili (písal som o tom tu), že nakoniec by možno bolo aj zbytočne drahé a komplikované nasadzovať informačný systém na platforme SAP, ako to bolo pôvodne dohodnuté v rámci zmluvy s IBM. Zmienili sa o tom na riadiacom výbore projektu Unitas, kde som sedel ešte ako úradník, s tým, že podrobnosti by mali byť v písomnej správe.

K tej som sa už snažil dopracovať ako novinár, no nebolo to ľahké. Správa totiž bola vyhotovená len v štyroch exemplároch (pre ministerstvo financií, finančné riaditeľstvo, úrad vlády a prezidenta) a žiadna zo strán sa neponáhľala dokument zverejniť. Od mája som sa vytrápil s uplatňovaním infozákona a maximum, čo som dosiahol, bola veľkorysá ochota „sprístupniť mi informáciu formou nahliadnutia“. Nakoniec sa mi ju podarilo zohnať neformálne. Páni akademici v nej podrobnejšie informujú, prečo si nemyslia, že SAP je v tomto prípade dobrý nápad. Tento názor mi potvrdili aj iní ľudia z IT, s ktorými som hovoril.

Problém je, že keď sa na túto tému rozprávam s predstaviteľmi minfinu či finančnej správy, majú ľahkú protizbraň. Povedia, že systém IS KONS, ktorý sa začal za bývalej vlády vyvíjať ako alternatíva k SAP-u, fatálne zlyhal, je to mŕtvy projekt a oni už nechcú živiť hentakú alebo onakú firmu. Okej. Daňová a neskôr finančná správa za Miroslava Mikulčíka urobila sériu zlých manažérskych rozhodnutí, ktoré vyústili do známych problémov s nasadzovaním po domácky vyvíjaného riešenia. Alebo, ako sa hovorí u nás doma: posrali to.

S tým súhlasím. Ale nechce sa mi to prijať ako argument za to, aby sme nejakej firme dali milióny eur navyše, keď nemusíme. A aby sme do budúcna úplne zavrhli akékoľvek iné alternatívy len preto, lebo jedna raz nebola dokončená načas. Zmluva s IBM síce platí, ale jej známy druhý dodatok zmenil povinnosť štátu objednať celé SAP-ovské riešenie len na možnosť. A ja by som bol rád, keby štát veľké investičné rozhodnutia robil na základe solídnej analýzy a odbornej diskusie. Nie na základe populistickej munície, ktorú jej nezvládnutým nasadzovaním systému vložilo do rúk samotné bývalé vedenie finančnej správy a ministerstva financií.

Budem rád, keď si každý urobí vlastný názor. A možno opäť nasadnú aj kolegovia novinári, ktorí uznajú, že táto téma sa neskončila voľbami a stále v nej ide o milióny z verejných zdrojov. Dokument, s ktorým sa úradníci neradi lúčili, som už zohnal a nájdete ho pripojený nižšie. Krátky článok a dlhší rozhovor s prezidentom finančnej správy Františkom Imreczem zas nájdete v aktuálnom TRENDE.