Prečo zdravotníctvo zabíja?

Prečo sú výsledky slovenského zdravotníctva – v porovnaní s bohatými krajinami aj našimi susedmi – také slabé? Ľudo Ódor sa nad tým zamýšľa na konci svojho včerajšieho blogpostu o meraní odvrátiteľnej úmrtnosti. Podobnú otázku som si na základe iných ukazovateľov nedávno kládol tiež. Po preňúraní zdravotníckych databáz OECD, tu sú moje tipy:

• Ľudo porovnáva iné roky. Dáta o odvrátiteľnej úmrtnosti pre Česko a veľa krajín OECD sú z roku 2007, pre Slovensko z roku 2005. Zdravie sa zvykne časom zlepšovať - neupravená očakávaná dĺžka života stúpla napríklad na Slovensku medzi rokmi 2005 a 2007 o 0,3 roka.
• Veľa cashových platieb. Podiel hotovostných platieb na slovenských zdravotníckych financiách už patrí medzi najvyššie na svete (v roku 2009 sme boli šiesti v OECD, pred nami bolo Mexiko, Čile, Kórea, Švajčiarsko a Izrael). Navyše práve v sledovanom roku 2005 (a 2004) vďaka ministrovi Zajacovi drasticky rástol. Nerovnosti vo využívaní starostlivosti spôsobené vysokou záťažou doplatkami zvyknú zhoršovať zdravie aj v priemere, nielen chudobných a chorých.

Zdroj: graf_doplatky

Pre niektorých priateľov (napríklad z Hviezdoslavovho námestia 14) pre istotu zopakujem: na Slovensku platíme zdravotníkom nadrevo výrazne viac než je zvykom inde. Na porovnanie, podiel doplatkov je dvakrát taký ako v USA. Ak máme socializmus, tak čínsky.

• Vysoká kardiovaskulárna úmrtnosť. Môže až za dve tretiny rozdielov oproti priemeru OECD aj bratom Čechom.

  Zdroj: amenable_rozdiely1

Môže za rozdiely horší životný štýl? Borovička ani cigarety ich nevysvetlia. V spotrebe tabaku a alkoholu sme – možno prekvapivo – priemerní až podpriemerní. Bude to skôr – aspoň do istej miery – o kvalite starostlivosti a nedostatočných medicínskych kapacitách. Máme napríklad jednu z najnižších šancí v OECD prežiť v nemocnici kritických prvých 30 dní po infarkte či mŕtvici.

Zdroj: infarkt_a_mrtvica

A necvičíme a  jeme (ako) prasatá (a možno sú naše potraviny nekvalitnejšie než na Západe). V miere obezity sme boli v roku 2003 v hornej tretine krajín OECD.

• Infekční Rómovia. Najvyšší relatívny rozdiel (o 123 – 141 percent) v odvrátiteľnej úmrtnosti medzi nami a bohatými krajinami je v infekčných chorobách. Zanedbaná starostlivosť a zlé životné podmienky v rómskych osadách sú v tomto prípade očividným podozrivým. Hoci zaujímavé je, že voči Čechom je najväčší relatívny rozdiel v chorobách nervovej sústavy.
  

  Zdroj: amenable_rozdiely2

• Nie je to (len) v peniazoch. Zdravotníctvo tvorilo na Slovensku v roku 2009 9,1 percenta ekonomiky, oproti 8,2 percenta v Česku a 9,7 percenta v OECD. V nominálnych číslach to bolo asi 2 100 dolárov na hlavu u nás aj v Čechách. Aj keď v bohatých krajinách je to takmer 3 400 dolárov, prinajmenšom v regióne celkovým objemom peňazí nezaostávame. Ak zaostávame, tak v príspevku verejných peňazí, a súkromného poistenia.

Nasleduje obligátna policy otázka: ak by niekoho významného tieto problémy trápili, čo by mohol urobiť? Sypúc prvoplánovo z rukáva - zníženie podielu hotovostných platieb by si vyžadovalo zväčšenie rozsahu služieb reálne dostupných zo solidárneho balíka. Alebo podstatnú kompenzáciu doplatkov chudobným a chorým. Na strane ponuky by pomohlo skvalitnenie (a možno aj, zakázané slovo, posilnenie) zdravotníckej infraštruktúry riešiacej veľké problémy (v princípe srdce a cievy a rakovinu).  Životný štýl sa asi postupne upravuje sám. A zdravie Rómov ťažko riešiť bez širšej socioekonomickej intervencie v ich osadách (tu je metaprehľad výsledkov podobných na zdravie zameraných intervencií).

Fúha. Je niečo z toho na stole?

---

* Analýza OECD prezentuje dva zoznamy príčin smrti, ktoré pokladá za "odvrátiteľné" zdravotnou starostlivosťou. Preto dva rôzne odhady príčin rozdielov medzi nami a OECD a ČR.