Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Martin Filko

Ako zdaniť paláce

20.03.2012 | Martin Filko

Otázky a odpovede. Konkrétne.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 83

Zdá sa, že o nevyhnutnosti znížiť počas roka a pol sekeru verejných financií o viac než miliardu eúr (1,5+% HDP) pochybuje málokto. Debát o tom, ako to urobiť, bude ešte veľa, no jedným priechodných príspevkov sa zdá byť zvýšenie majetkových daní. Teda najmä, viac zdaniť lukratívne nehnuteľnosti. Možno sa črtá konsenzus, že to je jeden zo spôsobov, ako môže byť konsolidácia verejných rozpočtov progresívna (=viac dopadajúca na bohatých) a pritom výrazne neuškodiť ekonomike. Takúto daň by nebolo ľahké obísť, a mohla by byť vnímaná ako hoci nepríjemná, no v princípe spravodlivá. V ostatných týždňov a mesiacoch to bola medzi mojimi - verejnými aj normálnymi - kamarátmi jedna z najpopulárnejších a najbúrlivejších diskusií.

Vyzerala nejak takto (prezentované názory sú pochopiteľne moje osobné).

Ako by to fungovalo?

Na byt, dom, modifikovaným spôsobom možno aj pozemok či komerčnú nehnuteľnosť by sa každý rok uvalila daň vo výške niekoľkých desatín percenta jej trhovej hodnoty. Táto trhová hodnota by bola "imputovaná", teda vypočítaná na základe odhadu jej trhovej ceny, nie skutočnej transakčnej ceny (aby nebola motivácia ju umelo, načierno znižovať, a aby neboli odlišne ocenené nehnuteľnosti nadobudnuté v rôznej dobe).

Na začiatku by sa počítala na základe priemernej hodnoty m2 (jednotlivých typov) nehnuteľností v jednotlivých okresoch (napríklad Bratislava I alebo Sobrance) podľa cenovej mapy nehnuteľností a veľkosti konkrétnej nehnuteľnosti zaznačenej v katastri. Postupne by sa oplatilo evidovať a vykazovať údaje o cenách a iných charakteristikách všetkých nehnuteľnostných transakcií aj v katastri. A vykazovať cenové indexy takmer po jednotlivých uliciach, ako to robia napríklad Holanďania. Nielen kvôli spravodlivým majetkovým daniam, ale aj kvôli transparentnému trhu s nehnuteľnosťami (koľko stojí taký a taký byt v takej a takej štvrti), prevencii prania špinavých peňazí, vyhýbaniu sa daniam z príjmov, a mnohým ďalším dôvodom.

Môže to priniesť zaujímavé peniaze?

Z majetkových daní (uvalených na zásobu kapitálu/bohatstva) vyberáme o 2 percentá HDP menej, než je priemer EÚ-27. Nie som naivný, dieru v rozpočte tým celú nevyriešime, tak ako ju nevyriešime zázračne lepším výberom dane z pridanej hodnoty.

Dôvodov je niekoľko. Uvedená štatistika zahŕňa aj dane na automobily a iný kapitál (ktorý je omnoho ťažšie zdaňovať). Okrem toho, v ešte nedávno chudobnej, rýchlo rastúcej slovenskej ekonomike je podiel bohatstva na produkcii ekonomiky nižší, než v "zrelých krajinách". A nábeh makroekonomicky významej dane by možno - minimálne z procesných dôvodov - mal byť rozvrhnutý v rozumnom čase.

Nech mi ale nikto nehovorí, že z nej okamžite nedostaneme desatinu rozdielu (150 miliónov eúr, 0,2 percenta HDP) oproti zvyšku Európy. A výhľadovo aj niekoľkonásobok.

rozdiely3Spravodlivé a efektívne? V čom?

Zdaňuje sa v prvom rade polohová renta, implicitne aj status a luxus, čo má pre ekonomickú efektívnosť omnoho menej nepríjemné dôsledky, než zdanenie práce či kapitálu. Áno, povedie to k menším haciendám, čo ma nijako nevyrušuje. Okrem toho, ide o istú formu zdanenia windfall profits - teda ekonomickej výhody, ktorá takpovediac spadla z neba. Veľa ľudí, ktorí pred 20 rokmi žili v mestách, dostali svoje byty prakticky zadarmo, bez výrazného prispenia k blahobytu spoločnosti. Zvyšok Slovákov nie. Ich hodnota sa odvtedy znásobila. Možno má zmysel im časť tohto minulého, menej zaslúženého zisku zdaniť výraznejšie, než ich budúce príjmy či spotrebu.

Debatu o privatizéroch, realitných podvodníkoch a rôznorežimových pohlavároch sa otvoriť neodvážim. Ale viete, na čo myslím. Je to zároveň aj účinný zákon o preukazovaní pôvodu majetku, v light verzii.

V čom je to progresívne, zaťažujúce najmä bohatých?

Majetok je v každej spoločnosti rozložený nerovnejšie, než príjmy. Aj uniformná daň z majetku je väčšinou progresívnejšia než daň z príjmov. Ak sa diferencuje podľa cenových máp, vplyv na bohaté domácnosti je ešte výraznejší. Vrana k vrane sadá, nielenže si bohatí kupujú cennejšie nehnuteľnosti, zvyknú sa aj usadzovať v rovnakých lokalitách. Okrem toho, aj samotná konštrukcia dane môže byť progresívna.

Najjednoduchšie azda pomocou nezdaniteľnej sumy na domácnosť. Ak by bolo od dane oslobodených napríklad prvých 20 000 - 30 000 eúr "trhovej" ceny prvej nehnuteľnosti vlastnenej domácnosťou, a samotná sadzba by bola 0,5, namiesto 0,2 percenta jej hodnoty, nedotkla by sa možno ani celej strednej vrstvy. A bohaté rodiny s viacerými domami na zlodejských vŕškoch by platili tisíce eúr ročne.

Ako to pomôže znížiť deficit, keď je to aj tak príjem samospráv?

Centrálna vláda môže aj v súčasnom systéme zákonom stanoviť minimálne sadzby tejto dane pre jednotlivé okresy, a o predpokladaný dodatočný výnos znížiť príjmy samospráv. Možno jednoduchšia a zdôvodniteľnejšia by bola národná ("federálna") daň, priamo dizajnovaná s myšlienkou solidarity medzi bohatými a chudobnými domácnosťami a regiónmi, a na riešenie fiškálneho problému. Aby aj jej výnos, a aj jej politické náklady zostali v rukách centrálnej vlády.

Čo s vdovami-dôchodkyňami vo veľkých domoch vo vilových štvrtiach?

Samozrejme, niektorí by ich pri neschopnosti zaplatiť radi vysťahovali do domovov dôchodcov. Našťastie, nie je to potrebné. Záväzky z týchto daní môžu byť odložené a kapitalizované. Oprávnení obyvatelia by daň nemuseli platiť každý rok, ale až pri niektorej z relevantných udalostí - smrti, presťahovaní či predaji. Daňový úrad by mal dovtedy vo výške nezaplatenej dane záložné právo, a každý rok by si k nej pridával úrok. Ak by ju na konci dňa vlastník alebo jeho dedičia nechceli alebo nemohli zaplatiť, štát by sa s ňou vyrovnal štandardným spôsobom (predajom nehnuteľnosti a rozdelením prípadného zostatku vlastníkovi/dedičom). Prakticky, ani z hľadiska verejného účtovníctva to nie je zásadný problém.

Nerobí sa to celé len preto, lebo sa tej dani ťažko vyhnúť, a verejné rozpočty sú v problémoch?

Zásadový libertarián by v dnešnej situácii zopakoval mantru o šetrení v štátnych výdavkoch. A vyhýbal sa ukázať prstom, na ktorých konkrétne. Pragmatik by povedal, že to nie je chyba tejto dane, ale jej želaná vlastnosť.

Ale predsa - nikto akékoľvek dane rád nedvíha, ani ich zvyšovanie nenavrhuje. No povedzme si alternatívy - radikálne škrty vo verejných službách, sociálnych dávkach a dôchodkoch sa nedajú urobiť rýchlo, a viditeľná väčšina Slovákov si ich neželá. Zlepšenie a zoštíhlenie štátu, tam kde je možné, zaberá čas, a podľa mňa celý fiškálny problém vyriešiť nedokáže. Iné dane sú ekonomicky menej efektívne, asi aj menej spravodlivé, a ľahšie sa im vyhnúť.

Inými slovami, pick y'r poison...

<

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 83

Martin Filko

Martin Filko
  • Počet článkov: 16
  • Priemerná čítanosť: 8709
  • Priemerná diskutovanosť: 28
  • RSS blogu

O blogu

Riaditeľ Inštitútu finančnej politiky Ministerstva financií SR. Hra zostáva rovnaká.<br><a href="http://www.linkedin.com/in/filko">Životopis</a><br><a href="https://www.facebook.com/mfilko">FB stránka</a>

Martin Filko

Martin Filko
  • Počet článkov: 16
  • Priemerná čítanosť: 8709
  • Priemerná diskutovanosť: 28
  • RSS blogu

O blogu

Riaditeľ Inštitútu finančnej politiky Ministerstva financií SR. Hra zostáva rovnaká.<br><a href="http://www.linkedin.com/in/filko">Životopis</a><br><a href="https://www.facebook.com/mfilko">FB stránka</a>

Kalendár sa načítava...