Ako žije slovenských 99% (akt.)

Málokto dokáže sympatizovať s protestmi Occupy Wall Street viac než ja. Chceme späť našu krajinu? Menší vplyv oligarchov a korporácií vo verejnom živote? Pošliapaný trávnik pred Digital Parkom? Hell yeah!

Lenže sympatie nie sú všetko, a pocit spolupatričnosti a silné heslá na pozitívnu zmenu nestačia. Ak chce mladý ekonóm meniť svet, musí mať nielen mäkké srdce, ale najmä tvrdú hlavu. A ešte kvalitné databázy. Potom môže byť slávny ako Joe Stiglitz, a mať esej vo Vanity Fair. O tom, že v Amerike príjmové nerovnosti vrcholili začiatkom Veľkej depresie. Potom rýchlo klesali, potom aspoň pomaly. Od osemdesiatych rokov vytrvale stúpajú. A dnes sú opäť na predvojnových úrovniach.

Ako sme na tom my? Slovensko patrí podľa štatistík dlhodobo – spolu so zvyškom postkomunistickej strednej Európy a severskými krajinami – medzi najrovnostárskejšie spoločnosti na svete. V OECD nám momentálne patrí druhá priečka, hneď za Slovinskom (merané Giniho koeficientom).

Nájsť údaje priamo o podieloch príjmov či bohatstva najbohatších Slovákov je prekvapivo ťažké. Najbližšie k úvodnému grafu má azda pomer príjmov najbohatšej pätiny obyvateľov k príjmom najchudobnejšej pätiny z Eurostatu. Pre Slovensko poklesol z vrcholu 4,1 v roku 2006 na 3,6 v roku 2009. V EÚ v ňom patríme k tým lepším.

Tak som si graf nakoniec musel vyrobiť sám, zo surových údajov celoeurópskeho prieskumu príjmov SILC*. Rozpráva stále ten istý príbeh: podiel príjmov najbohatších vrcholil v roku 2006, a v porovnaní s inými štátmi na nijako extrémnych hodnotách. Horné percento domácností berie asi 5 percent všetkých príjmov, horných 10 percent o čosi viac než štvrtinu.

Zdalo by sa teda, že všetko je v najlepšom poriadku. Možno nie slovenský sen, ale slovenský spokojný malý život je pre mnohých dosiahnuteľný. Niečo z toho, o čo bojujú americkí a britskí súdruhovia aktivisti, my už dávno máme. No dovolím si niekoľko poznámok.

• V SILCu (ani v “rodinných účtoch”) nie sú údaje zo segregovaných osád. Vďaka tomu takmer istotne podhodnocujú slovenskú mieru nerovností v spodnej časti distribúcie. Tieto údaje môžu byť obmedzené asi aj z francúzskych banlieues a českých rómskych usadlostí, no u nás je segregovanej populácie pomerne viac.
• V postkomunistických krajinách je významnejšia časť príjmov (najmä bohatých a chudobných?) neoficiálnych či nelegálnych. Mnohé príjmy (veľmi) bohatých sa tiež daňovo optimalizujú ako korporátne, nie osobné. Alebo sú ukryté v zahraničí. To všetko môže skresľovať naše štatistiky a potom aj medzinárodné porovnania.
• No aj v majetkovej nerovnosti (kto čo vlastní, nie koľko v priebehu jedného roka dostáva), ktorá sa ťažšie skrýva, sme v roku 2000 boli jedenásti najrovnejší na svete. Zaujímavé by bolo zistiť, ako sa to zmenilo počas uplynulej boom-then-bust dekády.
• Údaje sú z dotazníkov, s obmedzenou vzorkou. V SILCu je horné percento zastúpené len 50-55 domácnosťami, navyše môžu bohatší častejšie než stredná vrstva odmietnuť účasť na prieskume. Bolo by zaujímavé porovnať údaje o príjmoch horného percenta s kompletnou databázou daňových priznaní (ako je to v grafe z USA).
• Vyššie uvedené čísla nehovoria nič o rozložení statusu, moci, príležitostí a ostatných ťažšie merateľných statkov. A ako ukazuje napríklad táto štúdia, moc je v korporátnom svete založená skôr na sieťach vzájomnej kontroly.
• Niečo mi uniká? Sú teda slovenské nerovnosti opticky vylepšené nižším zastúpením Rómov v osadách? Majú naši (super)bohatí nejaký systematicky účinnejší spôsob skrývania peňazí, než ich britskí či ruskí priatelia?

Aktualizované 21. októbra: Vzhľadom na poznámku grga z diskusie o Extrémistane som urobil malú analýzu senzitivity. Ak by v roku 2009 do vzorky pribudol najlepšie zarábajúci politik Ján Počiatek (oficiálne príjmy 924 612 eúr v roku 2010), podiel Top 1 aj Top 10 percent by sa zvýšil o jeden percentný bod (teda zanedbateľne). Ak by tam pribudol hypotetický podnikateľ s ročným príjmom napríklad 10 miliónov eúr, podiel bohatých by stúpol o 14 percentných bodov (teda výrazne).

—

* Čiara zodpovedá podielu danej skupiny bohatých na všetkých príjmoch v percentách. Čísla nad čiarou disponibilnému ročnému príjmu celej domácnosti v eurách. Keďže som tomu grafu venoval len asi hodinu, určite som urobil nejakú chybu. Statovský .do file, ktorý čísla vygeneroval, nájdete tu.