Matematika je krutá milenka

Pôvodne som chcel svoje názory na čerstvý návrh rozpočtu verejnej správy spísať už cez víkend, no verný povesti nedôveryhodnej osoby som sa nakoniec venoval iným koníčkom. Napriek tomu, tu je mojich pár poznámok.

• Vyslovené pozitíva: pravdepodobne doteraz najlepšie napísaný úvod obsahujúci stratégiu fiškálnej politiky, prvýkrát  vážnejšie brané ďalšie dva roky trojročného rozpočtu („pripravený nielen s pozornosťou na nasledujúci rok“), viac a prehľadnejších informácií, rozumné a uveriteľné tempo znižovania deficitu. A rozumná a uveriteľná komunikácia.
• Hoci zradné prúdy koaličnej rady, parlamentu a nie-nemožnej európskej recesie môžu ešte veľa pomeniť, z navrhovanej konsolidácie sekaním výdavkov ma už dnes mrazí. Kvôli tomu, akú krajinu by mohla zo Slovenska pomôcť vytvoriť (ázijsko-latinskoamerickú, autoritatívnu, segregovanú, nerovnú, nešťastnú a tak). Ak by štát zaberal viac ako polovicu ekonomiky, zníženie verejných výdavkov o viac ako 7 percent HDP za štyri roky by malo zmysel. Ale na Slovensku (štvrté najnižšie verejné výdavky v EÚ, úplne najnižšie v eurozóne) na to nevidím ani priestor, ani dôvod.
  
• K zdravotníctvu: ministerstvo financií sa rozhodlo prestať s detinskou hrou na „percento poistencov štátu“ (zlomok priemernej mzdy, ktorým štát prispieva na hlavu nepracujúceho poistenca). V rozpočte uvádza nominálne sumy (celkovo aj per capita), a v texte sa snaží porovnávať výšku celkových verejných zdrojov. Teším sa, a všetkým odporúčam príklad financov nasledovať.
• Na druhej strane, túto výšku nekomunikujú úplne korektne. „Medziročný nárast hlavných zdrojov plynúcich do zdravotníctva“ je podľa návrhu „na úrovni 1%“.  Drobnosťami ako zaokrúhlenie medziročného rastu z 0,8 na atraktívnejšie 1 percento, či nezahrnutie zdravotníckych výdavkov  kapitol vnútra a obrany sa nemá zmysel zaoberať. No bez zahrnutia „oddlžovacích“ peňazí (verejných, aj keď formálne „mimorozpočtových“) nemajú akékoľvek porovnania zmysel ani náhodou (do verejných peňazí ich zahŕňa aj štatistika OECD). Hľa:
  
  Jednorazovú finančnú injekciu nemocniciam a/alebo poisťovniam si zatiaľ na Slovensku nenechala ujsť žiadna vláda. Jednak často nemali na výber, jednak bolo ťažké odolať príležitosti rozdeliť pár desiatok firmám prakticky bez pravidiel stovky miliónov eúr. Peniaze prichystané na aktuálne oddlženie predstavujú asi pol percenta HDP, alebo takmer 10 percent zdravotníckeho rozpočtu. Po započítaní oddlžení poklesnú budúcoročné zdravotnícke zdroje medziročne o skoro 8%. A všeobecne sa ukazujú veľmi labilné, najmä v ostatnom čase.
  
  A ešte niečo: vysoké rasty systémových, predpovedateľných verejných príjmov z rokov 2003-2008 sú nenávratne preč. Sledujte, ako sa v prvom grafe láme plná čiara  medzi rokmi 2008 a 2009. Doteraz túto zmenu trendu plátali práve oddlženia nemocníc (a štátnej poisťovne) 2009 a 2011. A možno trochu referencovanie cien liekov.
• Podiel verejného zdravotníctva na verejných výdavkoch aj celej ekonomike sa má v najbližších rokoch znižovať.
  
  Ťažko však hovoriť o trestaní zdravotníkov. Pri malom a neuveriteľne sa zmenšujúcom štáte (bod 2) nikto neudrží verejné financovanie akéhoľvek sektora na súčasnej úrovni, možno okrem jednej-dvoch priorít. Matematika je krutá milenka.

—

Údaje spred roka 2009 nemusia byť úplne spoľahlivé. Ospravedlňujem sa za prípadné opomenutia pri výpočtoch.

Ak by niekoho zaujímal rast zdrojov samotných poisťovní, je to o čosi viac než celého sektora, 1,7 percenta v roku 2012, 3,3 percenta v roku 2012, a 1,3 percenta v roku 2014.