Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Martin Belobrad

Skresľujú analytici cenu zlata?

25.03.2013 | Martin Belobrad

Analýzy nevychádzajú z podrobných štúdii nákladov a výnosov spoločností, ktoré kovy ťažia

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 19

Aká bude cena zlata, sa v posledných mesiacoch snažia predpovedať mnohí. Väčšina bankových analytikov pri svojich predpovediach pracuje s matériou, ktorá sa skladá z odhadov inflácie, reálnych úrokových sadzieb, tlačenia menových jednotiek centrálnymi bankami alebo rastu HDP. Pozorne som preštudoval predpovede analytických oddelení Goldman Sachs, HSBC, UBS, JP Morgan a mnohých ďalších významných bánk, ktorých názory a predpovede zvyknú preberať aj naše médiá a ktoré výrazne zasahujú do sektora drahých kovov.

Čo ma šokovalo, žiadna z týchto analýz nevychádzala z podrobnej štúdie nákladov a výnosov spoločností, ktoré tieto kovy a mnohé iné suroviny ťažia. Je len málo banských spoločností, ktoré by ťažili len jeden kov (napr. zlato alebo striebro), väčšina banských spoločností ťaží spolu s drahými kovmi napr.  meď, zinok alebo olovo. Niekedy je zlato a striebro len vedľajší produkt ťažby a hlavným je iný kov. Napríklad jedna z najväčších baní na zlato – Grasberg v Indonézii (foto nižšie) - je primárne medená baňa.

grasberg_indonesia

Analytici sa baní boja

Vedľajšie produkty sa často v bilanciách spoločností uvádzajú ako ekvivalenty zlata alebo striebra, to znamená, že sa iné kovy prepočítajú na zlato alebo striebro. - buď podľa ceny - alebo hmotnosti v unciach.

Dôvodov, pre ktoré analytici poväčšine neuvádzajú náklady na ťažbu, je niekoľko:

-         Je priepastný rozdiel medzi nákladmi veľkých banských spoločností  (top-tier) a stredne veľkých spoločností (mid-tier)

-         Rozdielne reportovanie nákladov medzi jednotlivými spoločnosťami, rozdielne účtovné metodiky

-         Neistota v celom banskom sektore, nepredvídateľnosť budúcich nákladov

-         Nepochopenie banského sektora ako takého.

Za top-tier banské spoločnosti sa väčšinou označujú firmy, ktorých trhová hodnota presahuje miliardu dolárov.  Trhovú hodnotu si ľahko zistíte, v angličtine je to market cap, počet všetkých akcií vynásobený aktuálnou cenou akcie. Medzi najznámejšie spoločnosti patrí Barrick Gold, Goldcorp, Eldorado Gold, Newmont Mining, Randgold, Agnico-Eagle Mines, Kinross, Yamana Gold, Newcrest Mining, Gold Fields.

Za mid-tier banské spoločnosti sa považujú firmy, ktorých trhová hodnota je poväčšine medzi 100 miliónmi až miliardou dolárov.  Za mid-tier producentov sa považuje napríklad Brigus Gold, Argonaut Gold, Detour Gold, Centamin, Perseus Mining, Osisko Mining alebo Pretium Resources.

Rozdelenie producentov medzi top a mid tier na základe trhovej hodnoty však nie je úplne najpresnejšie, najmä keď sa hodnota akcií neustále pohybuje hore alebo dole, pre zjednodušenie však postačí. Mnoho mid-tier producentov má momentálne trhovú hodnotu nad miliardou dolárov, napriek tomu ich produkcia nedosahuje objemy top-tier producentov.

Do zvyšku banských spoločností za zaraďujú menšie spoločnosti, kde patria rozvíjajúci sa producenti a prieskumné spoločnosti. Prieskumné spoločnosti, označované ako exploration alebo junior spoločnosti nie sú pri analýze nákladov na prvý pohľad dôležité, lebo ich náklady nespočívajú v samotnej ťažbe kovov, ale v hľadaní kovov. Avšak ich existencia je pre celý banský priemysel kľúčová.

Povolenia stoja milióny

Aké sú náklady na ťažbu unce zlata a striebra? Každá spoločnosť má tieto náklady iné. Dá sa predpokladať, že náklady ťažobnej spoločnosti, ktorá ťaží na povrchu (open pit) budú iné, ako podzemnej ťažbe (underground).  Podľa prepočtov vychádzajú náklady dvanástich najväčších producentov zlata približne 900 dolárov za uncu. Pri súčasnej cene unce nad 1600 dolárov by sa mohli zdať, že ide o veľmi ziskový biznis. Tieto náklady sú však len operačné, označované ako opex (operational expenditure). Sú to bežné náklady na denno-dennú prevádzku baní, patria sem napríklad mzdové náklady, náklady na energie, opotrebovanie banského náradia, náklady na pneumatiky pre ťažiarske stroje atď. Väčšinou spoločnosti vo svojich výsledovkách reportujú tieto náklady. Avšak úplne tu chýbajú náklady na začatie ťažby, ktoré sa označujú ako capex (capital expenditure). Medzi tieto náklady patria všetky náklady, ktoré musí spoločnosť vynaložiť skôr, než sa vyťaží prvá unca zlata. Ktoré sem patria? Sú to hlavne náklady na prieskum ,vybudovanie bane a celej infraštruktúry a administratívne náklady. Pri tých posledných, administratívnych, sa treba zastaviť. Patria pod ne všetky náklady, ktoré súvisia s „papierovaním“ ohľadom vybudovania bane, napríklad rôzne povolenia od úradov, poplatky a dane. Len zalistovanie spoločnosti, aby mohla byť verejne obchodovateľná na burze, stojí niekoľko miliónov dolárov ročne. Väčšina menších spoločností je zalistovaná len na burze v Toronte.  Väčšina top-tier spoločností sa aktívne na prieskume nepodieľa, kupuje náleziská od prieskumných spoločností.

Napríklad náklady na vybudovanie novej bane v Čile, ktorú stavia Barrick Gold, vzrástli z predpokladaných nákladov vo výške 3 miliárd dolárov na súčasnú úroveň  8,5 miliardy. A to stále nemusí stačiť, náročný projekt na hranici medzi Argentínou a Čile stále nie je spustený a do konca roku 2014, kedy má Pascua-Lama (foto nižšie) priniesť prvé unce zlata, môžu náklady ďalej rásť.  Odhaduje sa, že baňa má priniesť počas svojej existencie okolo 18 miliónov uncí zlata. To vychádza, že len capex na jednu uncu zlata je vo výške 472 dolárov.

pascua-lama

Náklady sú vždy vyššie

Ďalšie náklady, ktorým čelí banský sektor, sú náklady na udržanie produkcie (sustainable costs). Či ide o povrchovú ťažbu alebo podzemnú, neznamená to, že sa v každej tone zeminy nachádza rovnaké množstvo zlata alebo striebra. Žily a ložiská kovov bývajú zložité a často sa treba rozhodnúť, či vyťažiť tú časť, kde je napríklad podiel zlata 3 gramy na tonu - alebo vyťažiť časť, kde je len 0,8 gramu na tonu. Nízka cena kovu ženie spoločnosti do uprednostňovania ťažby bohatších častí baní, plochu s menším podielom zlata na tonu si nechávajú na neskôr.  Rozširovanie bane, prieskum v blízkosti existujúcej bane a projektovanie jej ďalšieho rozširovania, tu všetko patrí pod náklady na udržanie produkcie. Doteraz sa tieto náklady nezarátavali do prevádzkových nákladov, ale trend sa mení a od minulého roku mnohé spoločnosti reportujú all-in náklady, kde sú zarátané aj prevádzkové, aj náklady na udržanie produkcie. Dvanásť najväčších producentov zlata reportuje all-in náklady na úrovni približne 1100-1200 dolárov za uncu.

Pri zrátaní capex nákladov s all-in nákladmi prídeme k číslu, ktoré je približne 1600 dolárov za uncu. Nedávno sa cena unce zlata na trhoch pohybovala pod 1600 dolármi. Znamená to, že ľudia mali možnosť kupovať zlato pod reálnymi nákladmi na jeho ťažbu. O tom, ako dlho vydrží cena unce zlata v týchto nízkych úrovniach, je veľmi otázne. Podobne je to aj pri striebre. Jeho cena na trhoch je dlhodobo udržiavaná na nízkej úrovni a celkové náklady na ťažbu unce striebra sa pohybujú okolo úrovni 30 dolárov. Hodnota úrovne London FIx 20.3.2013 bola 28,90 dolára za uncu.

Odhaduje sa, že ročné náklady na prevádzku baní rastú o 20%. To je reálna úroveň inflácie, s ktorou prichádzajú do styku najväčšie ťažobné spoločnosti sveta. Do roku 2015 majú kompletné náklady na ťažbu unce zlata u najväčších producentov dosiahnuť viac než 2200 dolárov za uncu. Ako dlho je pravdepodobné, že budú spoločnosti predávať svoje produkty za cenu, ktorú dokážu zmanipulovať veľké banky pomocou futures kontraktov a opcií?

Ďalšie riziká pre bane

Okrem rastu nákladov na ťažbu stojí banský sektor pred ďalšími rizikami. Je to hlavne geopolitické riziko. Bankrotujúce vlády so svojimi gigantickými aparátmi radi siahajú na tých, čo niečo robia, aby ich mohli zdaniť a výnos  presunúť medzi tých, ktorí ich volia.  Okrem zvyšovania daní je tu aj hrozba znárodnenia, viď - udalosti okolo mongolskej bane Oyu Tolgoi. V roku 2009 sa spoločnosť Turquoise Hill Resources (dcérska spoločnosť giganta Rio Tinto) dohodla s mongolskou vládou, že 66% spoločnosti ostane vo vlastníctve banskej spoločnosti, 34% dostane Mongolsko. Aj keď bola podpísaná zmluva, v súčasnosti už neplatí a mongolská vláda sa snaží vyjednať ďalšie percentá navyše. Samozrejme, nič do nájdenia ani vybudovania bane neinvestovala. O väčší podiel sa začali zaujímať, až keď ťažiari preinvestovali 6 miliárd dolárov.

oyu_tolgoi_blog

Ďalšie riziká predstavuje zabavovanie vyprodukovanej rudy. Nedávno podobným krokom čelila britská spoločnosť Centamin, ktorej produkciu z egyptskej bane Sukari zabavila egyptská vláda, ktorá nemá prostriedky na chod štátu.

Banské spoločnosti sú aj terčom útokov a nepriateľstva obyvateľov. A treba povedať, že nie bezdôvodne. Ťažba je ekologicky silnou záťažou na prostredie a po vyťažení povrchových baní ostávajú škaredé krátery s miliónmi ton rozdrvenej hlušiny. Málokomu sa podobná činnosť páči. Je jedno, či spoločnosť ťaží zlato, meď, striebro, ropu, plyn alebo urán. Každá ťažba je zásahom do krajiny a prírody. Na druhej strane, ľudia chcú lacné materiály, chcú lacné energie, chcú bezpečné autá, nové mobilné telefóny, chcú bývať. Zatiaľ sa nenašla technológia, ktorá by dokázala vyrobiť z ničoho niečo.  Preto je istým druhom surovinovej schizofrénie útočiť na banské spoločnosti a zároveň požadovať lacné suroviny.

Odhady cien zlata a striebra zo strany bánk, ktoré nie sú založené na reálnych nákladoch na ich ťažbu a predpovedajú cenu len na základe stretu ponuky a dopytu zmanipulovaného obchodovania futures a opcií, sú prinajmenšom hlúpe. Na druhej strane je povinnosť analytikov z bankového sektora potláčať cenu oboch kovov a spochybňovať ich úlohu ako vrcholnej formy peňazí.  Ignorovať fakt, že reálna úroveň inflácie, s ktorou prichádzajú banské spoločnosti do styku, je ročne okolo 20%, nezapadá do konceptu, že tlačenie peňazí nespôsobuje infláciu. Pri potravinárstve sa reálna úroveň inflácie v cenách až tak neprejavuje, najmä vďaka dotačnej politike zo strany vyspelých štátov voči poľnohospodárom. Potravinová inflácia sa dá potlačiť aj vďaka podvádzaniu. Nie je týždeň, kedy by sa neobjavila nejaká  aféra: napr. s nahrádzaním hovädzieho mäsa za konské alebo vpichovaním vody a znižovaním obsahu mäsa o 20% za vodu a konzervačné látky. Pri banskej činnosti, kde dotácie neexistujú, je to naopak. Dochádza k neustálemu zvyšovaniu tlaku na producentov surovín, či už prostredníctvom poplatkov za licencie, zvýšeného zdaňovania alebo rastu reálnych nákladov, ktoré sa nedajú bankármi zmanipulovať.

O tom, že banský priemysel je v kríze, svedčí aj vývoj cien akcií týchto spoločností. Od októbra 2012 klesol index HUI o 42%.  Index GDX za rovnaké obdobie stratil takmer 40%.  Dôvod je jednoduchý, výsledovky banských spoločností sú katastrofálne a väčšina je na pokraji krachu.  Je teda len otázkou času, kedy buď dôjde k radikálnemu rastu ceny týchto kovov - alebo k ich úplnému nedostatku a zrúteniu trhu s futures a opciami.  Zostala len táto čierno-biela možnosť.

hui_index

gdx_index

 

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 19

Martin Belobrad

Martin Belobrad
  • Počet článkov: 14
  • Priemerná čítanosť: 3109
  • Priemerná diskutovanosť: 59
  • RSS blogu

O blogu

Pracujem ako analytik/trader v spoločnosti GoldSilver.sk. Špecializujem sa na agresívne obchodovanie pákových ETF na komodity, investovanie a analyzovanie do banských spoločností, bitcoin a ropu. 

Martin Belobrad

Martin Belobrad
  • Počet článkov: 14
  • Priemerná čítanosť: 3109
  • Priemerná diskutovanosť: 59
  • RSS blogu

O blogu

Pracujem ako analytik/trader v spoločnosti GoldSilver.sk. Špecializujem sa na agresívne obchodovanie pákových ETF na komodity, investovanie a analyzovanie do banských spoločností, bitcoin a ropu. 

Kalendár sa načítava...