Ustrnutí v komunizme

Pred pár rokmi som mal možnosť prednášať na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Vo svojich prednáškach som sa venoval významu ekonomickej slobody, prechodu Strednej Európy z komunizmu na kapitalizmus a korupcii v bývalom sovietskom bloku. Ako klasický liberál som sa snažil zlepšiť imidž liberalizácie a privatizácie.

Bol som v tom úspešný? Presvedčil som niekoho? Alebo si poslucháči mysleli, že táram nezmysly? Obávam sa, že odpoveď sa nikdy nedozviem. Počúvalo ma asi 250 študentov, ale ani jeden Slovák mi nepoložil otázku. Jediní študenti, ktorí sa pýtali, a čo je lepšie, kritizovali, čo som povedal, boli študenti z programu Erasmus z Francúzska a Nemecka.

Správanie slovenských študentov by ma nemalo prekvapovať. Veď celú základnú školu a časť strednej školy som absolvoval na Slovensku. Rovnako ako ich, ani mňa nikdy nikto nepovzbudzoval v tom, aby som kládol otázky alebo prejavil názor. Ale aj tak bolo veľmi smutné vidieť, že sa za ostatných 20 rokov od pádu komunizmu veľa nezmenilo. Vlastne tak ako zdravotníctvo i školstvo ustrnulo v komunistickej ére. Vzdelávací systém sa koncentruje na memorovanie a omieľanie informácií viac než na ich pochopenie, analýzu, kritiku či argumentáciu.

Pamätám si celkom jasne ten okamih, ako ma niekto (vrátane mojich rodičov) po prvý krát vyzval, aby som vyjadril svoj názor. Mal som šestnásť a sedel som na hodine angličtiny u pána Sharpa. Čítali sme Shakespeara. Keď jeden zo študentov prečítal nezrozumiteľnú pasáž z Rómea a Júlie, pán Sharp pristúpil k mojej lavici a opýtal sa ma: “Čo myslíš, čo mal Shakespeare tými slovami na mysli?”

Britský vzdelávací systém kladie dôraz na rozbor textu, kritiku, názor, argumentáciu. Študenti sa učia, ako lepšie vyjadriť svoju mienku, ako brániť svoj pohľad na vec. Dodáva im to sebadôveru hovoriť na verejnosti a pochybovať o autoritách. Slovenský vzdelávací systém by mohol ťažiť z toho, keby sa priblížil tomu britskému. Nielen že by jeho reforma dokázala vygenerevať politikov a biznismenov, ktorí by si viac verili na medzinárodných fórach. Vytvoril by zároveň asertívnejší elektorát schopný posvietiť si na politikov. Ak je toto, čo páni Jurzyca a Beblavý chcú docieliť reformou vzdelávania, budem im držať palce.