Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Ľubica Navrátilová

Mikropráca? To nie je vtip, to je volebný zámer.

22.01.2016 | Ľubica Navrátilová

Zase jedno hľadanie pseudoriešení na neexistujúce problémy

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 5

Moja generácia, narodená krátko po druhej svetovej vojne, zažila obdobie budovania ľudovodemokratického štátu aj socialistického štátu a poznamenalo nás to.

Voči dnešnej generácii tridsiatnikov a štyridsiatnikov sa nám nedostalo výuky „ komunikačných zručností“ a väčšina z nás sa nevie „predávať“. Ja napríklad mám stále nutkanie testovať, či to čo urobím je dobré, to čo napíšem je pravdivé a dostatočne odborné a komunikujem s verejnosťou spôsobom, ktorý určite nie je dostatočne zrozumiteľný; je zaťažený príliš odborným slovníkom.

Viem to, ale neviem sa toho zbaviť.

Na druhej strane ma do nemoty vytáča komunikačne vycifrovaný text, z ktorého neodbornosť vytŕča ako slama z krpcov sedliaka.

A tak ma dnes vytočil článok pani Simony Petrik zo SIETe, ktorá prezentovala na svojom blogu v SME sieťarsku predstavu o tzv. „mikropráci“ ako prvku podpory mladých rodín počas materskej a rodičovskej dovolenky.

Komunikačná stratégia je asi v novom názve „mikropráca“, čo znie novo, pútavo a má náboj mladých pušiek v politike. Avšak ide o prozaickú záležitosť; ide o názov na menšiu zárobkovú činnosť, ktorá má byť daňovo aj odvodovo zvýhodnená voči iným typom zárobkovej činnosti počas obdobia riadnej starostlivosti o maloleté dieťa. Z vecného hľadiska o vhodnosti názvu tejto činnosti pochybujem, ja som dnes tiež robila takú mikroprácu t. j. neurobila som takmer nič, ale aby som nebola ironická, nechám názov nápadu bez sémantickej analýzy a keďže patrične neoceňujem dobré komunikačné zručnosti ..........

Citujem z článku to podstatné:

Nemáme to my mamy však jednoduché. Ak chceme v tejto krajine robiť niečo popri materskej, z čoho by sme nedajbože mali aj finančný úžitok (aj keď povedzme len malý), o materskú prídeme. Ak to teda posunieme na obdobie po materskej, kedy poberáme rodičovský príspevok, musíme si založiť živnosť, z čoho vyplývajú povinnosti platiť odvody a v niektorých prípadoch aj dane. Bavíme sa tu často krát o symbolických sumách okolo 50 – 200 EUR mesačne, čo je skutočne málo na to, aby sa to mamičke oplatilo, keď si zráta, koľko z toho bude musieť odviesť štátu a to nehovorím o administratíve spojenej so zakladaním živnosti....... Výška ročného príjmu z takejto činnosti ( mikropráca, pozn. autora), ktorá nebude podliehať zdaneniu a ani odvodovým povinnostiam, by nemala prekročiť 3000€. Rodič zároveň nepríde o príspevky na dieťa

 

  • Už sa ani nebudem pozastavovať na ľudovosti textu, čo je to prísť o materskú? Dávka "materská" neexistuje, tak o ňu nik nemôže prísť, ale čo už, komunikácia nepustí..Popri „materskej“ môže oprávnená osoba robiť čo chce, umývať dlážku, pestovať mrkvu, cvičiť gymnastiku, skrátka čo sa jej ráči. Zákon o sociálnom poistení uvádza vo všeobecných podmienkach nároku na nemocenské dávky zamestnanca ( materské je z neznámych dôvodov nemocenská dávka), že nárok na nemocenské dávky vzniká o. i. za podmienky, že poistenec nemá vymeriavací základ na poistné na nemocenské poistenie z tej činnosti,  ktorá založila nemocenské poistenie, z ktorého je dávka vyplácaná. To znamená, že poistenkyňa, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť inú ako je tá, z ktorej „išla“ na materskú dovolenku, nestráca nárok na materské. Napríklad účtovníčka, ktorej zo zamestnaneckého pomeru vznikol nárok na materské, môže aj u toho istého zamestnávateľa vykonávať prácu účtovníčky na základe dohody o vykonaní práce o materské nepríde. 
  • U samostatne zárobkovo činnej osoby nie je nárok na materské obmedzený ani skončením ani prerušením zárobkovej činnosti. Pri vykonávaní szčo o materské tiež nepríde.
  • Tvrdenie pani Petrik o strate nároku na materské pri vykonávaní „niečoho“ nie je pravdivé a vyplýva z nepochopenia platného právneho stavu uvedeného v § 30 a v §31 zákona 461/2003 o sociálnom poistení. 
  • V období rodičovskej dovolenky zamestnanca je nemocenské poistenie prerušené, čo má podľa §26 ods.5 zákona 461/2003 o sociálnom poistení rovnaké účinky ako zánik nemocenského poistenia. Na strane zákona 461/2003 niet preto prekážok na vykonávanie akejkoľvek zárobkovej činnosti (okrem konkurenčného obmedzenia). Od roku 2011 je súbeh nároku na výplatu rodičovského príspevku a príjmu zo zárobkovej činnosti povolený. Prečo si pani Petrik myslí, že ak chce žena vykonávať zárobkovú činnosť počas rodičovskej dovolenky musí si založiť živnosť je záhada, alebo opäť len neznalosť relevantných právnych predpisov. Môže vykonávať aj činnosť zamestnanca. 
  • Čerešničkou na torte je sľub, že pokiaľ žena vykonáva počas poberania rodičovského príspevku „mikroprácu“ s ročným príjmom do 3000 eur, potom jej SIEŤ vytvorí podmienky aby tento príjem nebol zdanený a nezakladal sociálne a zdravotné poistenie. A nepríde o príspevky na dieťa. Ako je to s ročným príjmom do 3000 eur v súčasnosti? 
  • Szčo vzniká povinné sociálne poistenie vtedy, ak jej príjem z podnikania je najmenej 12 násobok minimálneho vymeriavacieho základu. V tomto roku by to bolo 5148 eur. Pri príjme do 3000 eur ročne niet čo riešiť, lebo pri takomto príjme  ani teraz nevzniká povinné sociálne poistenie
  • Štát platí poistné na zdravotné poistenie za osoby ktoré majú nárok na rodičovský príspevok pokiaľ ich príjem zo zárobkovej činnosti nie je vyšší ako 15násobok životného minima pre jednu plnoletú osobu, čo je v súčasnosti 2971 eur. Teda približne toľko, koľko je navrhovaná hranica príjmu na vyňatie z povinného zdravotného poistenia. Máme tomu rozumieť tak, že celý komunikačne honosný názov „mikropráca, mikropodnikanie“ je určený pre ženy poberajúce rodičovský príspevok, ktorých ročné príjmu sú medzi 2971 eur až 3000 eur? To je fakt ambiciózny zámer.
  • Nezdaniteľná časť základu dane z príjmu fyzických osôb je 19,2 násobok životného minima, pre tento rok je to 3803 eur. Z príjmu do 3000 eur ročne sa žiadne dane neplatia, tak neviem čo chce SIEŤ v daňovej oblasti robiť, menej ako nič sa nedá platiť.
  • Ak je ale zámer postavený tak, že rodič počas starostlivosti o dieťa do 6 rokov jeho veku môže bez živnosti alebo nejakej ohlasovacej povinnosti zarobiť nezdanených do 3000 eur ročne máme na stole iný problém. Ako štát skontroluje, že zárobok bol do 3000 eur? Dobrý štát verí ľuďom, alebo ako? Ako zdroj zneužívania a daňových podvodov nemôže byť lepšie prostredie.
  • Dávku typu „príspevky na dieťa“ slovenská legislatíva nepozná. Celý návrh je založený na zle identifikovanom legislatívnom stave, je „mikroúčinný“ inak to neviem nazvať. Zase ma napadá jeden nápad o hľadaní pseudoriešení na neexistujúce problémy. Toto je jeden z takých prístupov.
  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 5

Ľubica Navrátilová

Ľubica Navrátilová
  • Počet článkov: 42
  • Priemerná čítanosť: 2690
  • Priemerná diskutovanosť: 25
  • RSS blogu

O blogu

Rozum je to najdôležitejšie, čo máme, a jeho nepoužívanie považujem za hriech. Venujem sa téme dôchodkov a zisťujem, že pred používaním rozumu tu prevládajú v ostatnom čase emócie, zneužívanie pojmu solidarita a podceňovanie práce demografov. Mojim hlbokým presvedčením je, že v sociálnej politike nemožno povyšovať solidaritu nad spravodlivosť a spravodlivosť bez solidarity nie je žiadna spravodlivosť. To dvakrát platí pre medzigeneračnú solidaritu a spravodlivé rozdeľovanie zdrojov medzi generáciu predproduktívnu, produktívnu a poproduktívnu. Budem písať o tomto probléme z pohľadu staršieho človeka, ktorý má záujem na medzigeneračmej diskusii o súčasných a budúcich problémoch zabezpečenia príjmov v starobe.

Ľubica Navrátilová

Ľubica Navrátilová
  • Počet článkov: 42
  • Priemerná čítanosť: 2690
  • Priemerná diskutovanosť: 25
  • RSS blogu

O blogu

Rozum je to najdôležitejšie, čo máme, a jeho nepoužívanie považujem za hriech. Venujem sa téme dôchodkov a zisťujem, že pred používaním rozumu tu prevládajú v ostatnom čase emócie, zneužívanie pojmu solidarita a podceňovanie práce demografov. Mojim hlbokým presvedčením je, že v sociálnej politike nemožno povyšovať solidaritu nad spravodlivosť a spravodlivosť bez solidarity nie je žiadna spravodlivosť. To dvakrát platí pre medzigeneračnú solidaritu a spravodlivé rozdeľovanie zdrojov medzi generáciu predproduktívnu, produktívnu a poproduktívnu. Budem písať o tomto probléme z pohľadu staršieho človeka, ktorý má záujem na medzigeneračmej diskusii o súčasných a budúcich problémoch zabezpečenia príjmov v starobe.

Kalendár sa načítava...