Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Listy z Ženevy

Voľby do švajčiarskeho federálneho parlamentu: posun doprava

18.10.2015 | Roman Kanala

Posilnenie euroskeptikov na pozadí mnohorakých eurokríz

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 15

Švajčiarsko dnes prežíva veľmi dlhý deň. Najdôležitejšou politickou udalosťou je voľba federálneho parlamentu a tá prebiehala práve dnes 18. októbra 2015. Z 5 230 296 voličov mnohí volia predčasne korešpondenčne. Táto možnosť bola zavedená už v roku 1990 a je široko využívaná. Voľby osobne vo volebnej miestnosti sa dejú vždy v nedeľu od 10 do 12 hodiny ako kedysi. Prvé odhady boli zverejnené o 19 h. Definitívne výsledky budú známe až neskoro v noci.

V Ženeve je pre tieto voľby počet voličov 248 915, čo je o 9 tisíc viac, ako vo voľbách 2011, o 16 tisíc viac, ako v 2007 a o 29 tisíc viac, ako v 2003. Po prvýkrát sa v Ženeve pri federálnych voľbách hlasuje podľa novej ženevskej ústavy. Najdôležitejšou zmenou je zmena dostačujúcej väčšiny z 33 na 50% hlasov pri voľbe do Snemovne štátov, čo je horná komora federálneho parlamentu. Predtým dobre zvolení kandidáti mohli ľahšie postúpiť do senátu už po prvom kole. Teraz to bude omnoho ťažšie a bude druhé kolo volieb, v ktorom postúpia kandidáti s najvyšším počtom hlasov.

Švajčiarsky federálny parlament je dvojkomorový. V Snemovni národov (dolná komora) je 200 kresiel, ktoré sú rozdelené kantónom podľa počtu ich obyvateľov. V Snemovni štátov (horná komora, tiež zvaná senát podľa americkej predlohy) je 46 kresiel a každému kantónu náležia 2 kreslá, polokantónom po 1 kresle. Polokantóny sú kantóny, ktoré vznikli rozštiepením pôvodných kantónov. Sú to Basel-Stadt a Basel-Landschaft, Appenzel Innenrhoden a Aussenrhoden, a napokon Obwald a Nidwald, ktoré pôvodne tvorili kantón Unterwalden. Sú to plnoprávne kantóny s vlastným parlamentom, vlastnou vládou, ústavou a zákonmi, a v Snemovni národov majú zastúpenie podľa počtu obyvateľov. Jediným rozdielom je 1 hlas v Snemovni štátov namiesto 2 hlasov a pol hlasu namiesto celého hlasu kantónu pri federálnych referendách.

Vo Švajčiarsku sa používajú dva volebné systémy: väčšinový a pomerný. Väčšinový systém je používaný pre voľby zástupcov kantónov do Snemovne štátov, okrem kantónov Jura a Neuchâtel. V tomto systéme sa hlasuje priamo za osoby. Voľba môže byť jednokolová alebo dvojkolová. Ak je jednokolová, zvolení sú kandidáti s najväčším počtom hlasov. Ak je dvojkolová voľba, tak v prvom kole postupujú len kandidáti, ktorí dosiahnu kvórum, ktoré môže byť 50% alebo hoci 33% ako v Ženeve podľa starej ústavy. Ak žiaden z kandidátov nedostane rozhodujúcu väčšinu, hlasuje sa znova v 2. kole, do ktorého postupujú všetci kandidáti znova a vyhrajú dvaja s najväčším počtom hlasov. Pozorný čitateľ si všimol, že spôsob dodania kandidátov kantónov do Snemovne štátov je ponechaný na kantónoch samotných a závisí od dispozícií tej-ktorej kantonálnej ústavy či zákonov.

Pomerný systém bol vybraný federálnou vládou pre voľby do Snemovne národov. Voľba je jednokolová a druhé kolo sa nemôže konať. Voliči hlasujú pre jednu stranu, alebo pre jeden zoznam. Zároveň volia osoby, ktoré môžu na zozname zakrúžkovať. V každom kantóne je na zozname miesto pre počet kandidátov podľa demografickej významnosti kantónov v krajine. Počet získaných kresiel je úmerný počtu hlasov. Napríklad ak strana získa 11% hlasov, teoreticky bude mať 11% kresiel. Potom prichádzajú personálne otázky: kandidáti s najväčším počtom zakrúžkovaných mien na volebných lístkoch majú prioritu v rámci strany. Každý volič tak má dve voľby, jednu pre strany, jednu pre osoby. Volič môže na kandidátke strany niektoré mená škrtnúť, alebo dopísať nové mená, hoci i z inej strany. Potom sa počíta bulletin pre stranu, ale volené mená z inej strany znížia váhu lístka pre stranu a pridajú stranám kandidátov, ktorí boli pripísaní. Volič má k dispozícii aj lístok bez strany, na ktorý môže napísať mená podľa vlastného uváženia, alebo ho odovzdať celkom čistý. Potom sa hlas počíta len do účasti, ale nepripíše sa žiadnej strane ani kandidátovi.

Projekcia o 19 h do Snemovne národa ( v zátvorke porovnanie s voľbami 2011, ktoré vytvorili súčasný parlament). Medzitým odhady o 21 h mierne pozmenili percentá, ale počty kresiel ostali:

65 kresiel (+11) ľudovci SVP - UDC
44 kresiel (-2) socialisti
33 kresiel (+3) radikáli - liberáli (FDP - PLR)
28 kresiel (-1) kresťanskí demokrati (PDC)
10 kresiel (-5) Zelení (Les Verts)
8 kresiel (-1) buržoázni demokrati (PBD)
6 kresiel (-6) Liberálni zelení (Vert'libéraux)
6 kresiel (+1) ostatné strany

Posun doprava je zrejmý. Toto má veľký význam jednak pre všetky nadchádzajúce hlasovania počas 4 rokov, ale aj pre voľbu novej Federálnej rady. Tá má 7 radcov a je viac doľava, ako by to vyžadovala striktná aritmetika. Nová pravicová väčšina asi bude vedieť ľahšie presadiť, aby pomery v novej Federálnej rade zodpovedali zloženiu parlamentu.

Okamžité dôsledky je ťažké prevídať, ale tento výsledok môže znamenať koniec pôsobenia federálnej radkyne Evelyne Widmer Schlumpf z Buržoázno-demokratickej strany. To je strana, ktorá vznikla odštiepením od Blocherových ľudovcov v 2007.

Christoph Blocher je silne kontroverzná osoba, ktorá zradikalizovala agrárnu stranu SVP-UDC. Po ovládnutí strany Blocherom táto v 90-tych rokoch začala používať konfrontačné metódy. Ak sa pamätáte, že ste v novinách čítali o jednej švajčiarskej strane, ale už si nespomínate, ktorá to bola, tak to asi bola táto. To oni vyrobili ten známy plagát, na ktorom je zobrazená čierna ovca vykopnutá bielou ovcou zo švajčiarskej zástavy. To oni viedli kampaň za zákaz minaretov plagátmi žien v burke na pozadí minaretov a švajčiarskou zástavou. Boli to oni, kto spustili iniciatívu proti takzvanej masovej imigrácii.

V strane vládnu nedemokratické metódy. Ak niekto získal viac hlasov, ako predseda Blocher, mal odstúpiť, aby mu otvoril cestu do federálneho parlamentu a vlády. V 2007 Evelyne Widmer-Schlumpf, členka sekcie SVP-UDC v kantóne Graubünden-Grisons, prijala vládne kreslo namiesto kandidáta Christopha Blochera a proti vôli strany. Výsledkom bolo rozštiepenie strany s kantonálnou sekciou Graubünden vylúčenou z UDC a vytvorenie umiernenejšej Konzervatívnej Demokratickej Strany (preklad z nemčiny) - Buržoázno demokratickou stranou (preklad z francúzštiny), ku ktorej sa neskôr pridala sekcia SVP-UDC kantónu Bern. Tak nastala zaujímavá anomália, ktorá nemá precedens. Vo švajčiarskej politike platí nepísané pravidlo, prísne rešpektované ostatného pol storočia: “Moc medzi politické strany podľa ich volebnej sily rozdelíš”. A zrazu hop, najsilnejšia strana má vo vláde len jedno kreslo, socialisti a liberáli majú po dve, a maličká čerstvo vytvorená stranička má tiež kreslo. A to len preto, lebo väčšina v parlamente chcela dať frčku do nosa jednému politikovi v úlohe strašiaka.

Kampaň bola najdrahšia v dejinách, v prepočte asi 5 frankov na osobu. Dve víťazné strany s podporou veľkokapitálu investovali najviac prostriedkov. Pre porovnanie, francúzska prezidentská kampaň stála 1.12 eur na voliča. Na druhej strane minulé americké voľby stáli 11 dolárov na osobu, podľa komentátora Alaina Rebeteza dnes večer v televízii.

V čase písania tohto blogu ešte neboli definitívne výsledky oficiálne potvrdené. Ženevskí kandidáti do Snemovne národov a Snemovne štátov sú na stránkach Tribune de Genève (nespoplatnené noviny): www.tdg.ch/geneve/actu-genevoise/onze-elus-genevois-conseil-national/story/14483806

Benjamínom federálneho parlamentu bude 26-ročná Lisa Mazzone, prezidentka strany ženevských Zelených (Les Verts). Do Snemovne štátov bola absolútna väčšina 49 tisíc hlasov, no dvaja prví kandidáti socialistka Liliane Maury Pasquier a Zelený Robert Cramer získali len okolo 35 tisíc hlasov a tak sa bude konať i 2. kolo, do ktorého postupujú opäť všetci kandidáti. Ženevské strany UDC a MCG, tvoriace blok Nová sila, už vyzvali na vytvorenie pravej koalície s Dohodou - radikálmi, liberálmi a kresťanskými demokratmi, aby sa postavila bariéra na návrat dvoch ľavicových ružovo-zelených kandidátov do Bernu.

Predseda Liberálno-radikálnej strany s potešením ocenil, že SVP-UDC už nehovorí o odmietnutí bilaterálnych rokovaní s EÚ. Bilaterálne dohody sú cestou prijímania vybraných dohôd s EÚ a Švajčiari dúfajú, že to Brusel uzná za kompatibilné s kontrolou pohybu osôb. Pripomeňme, že bilaterálne dohody znamenajú dve veci: jednak rokovanie dvoch rovnocenných strán, ale aj statické dohody, ktorých obsah sa nemení. Prijať automatické preberanie legislatívy EÚ sa nestihlo schváliť v tomto volebnom období a v ďalšom sa asi konať nebude. Namiesto naskočenia do vlaku EÚ sa budú prácne vyjednávať bilaterálne dohody ako zastávky v staniciach. Brusel už vyjadril nevôľu, že Švajčiari zdržujú tam, kde by sa oni radi rútili vpred. Ale s euroskeptickou pravicou asi nepohnú. Otvorenie rokovaní o vstupe do EÚ v najbližších rokoch celkom určite nehrozí, aj keď o tom ešte stále niektorí neprestali snívať.

Súvisiace blogy:

STOP masovej imigrácii, 30. 1. 2014

Historické referendum: iniciatíva Ľudovej strany o imigrácii schválená!, 9. 2. 2014

Keď je pravica rozhádaná, do Senátu ide ľavica, 10. 11. 2015

Švajčiarsko má novú vládu, 9. 12. 2015

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 15

Rubrika Švajčiarske voľby a referendá

Listy z Ženevy

Listy z Ženevy
  • Počet článkov: 56
  • Priemerná čítanosť: 2577
  • Priemerná diskutovanosť: 22
  • RSS blogu

O blogu

Roman Kanala - fyzik, inžinier, ekonóm, žije a pôsobí v Ženeve.

Listy z Ženevy

Listy z Ženevy
  • Počet článkov: 56
  • Priemerná čítanosť: 2577
  • Priemerná diskutovanosť: 22
  • RSS blogu

O blogu

Roman Kanala - fyzik, inžinier, ekonóm, žije a pôsobí v Ženeve.

Kalendár sa načítava...