Pravica vidí riešenie vo väčšej konkurencii a transparentnosti, ľavica naopak v zoštátnení zdravotného poistenia a ohlásila novú iniciatívu za jedinú štátnu poisťovňu. Vláda tú iniciatívu víta ako príležitosť znovu otvoriť debatu o tom, ako znížiť náklady systému, ktorý je veľmi drahý ….. myslím, že Švajčiari rozmýšľajú hospodárne … Zdravotníctvo potrebuje regulácie.
Diskusia
Diskusia (3 reakcie)
-
20.6.2012 / skorodochodca / Reagovať
-
25.6.2012 / ten druhy / Reagovať
mal som tu cest legalne 18 mesiacov pracovat vo Svajciarsku. To ako funguje Svajciarsko je pre mnohych snom a ja Vam poviem preco. Pretoze je velky rozdiel medzi zmyslanim Svajciarov a Slovakov. Slovak chce rychlo zbohatnut, mat deti na najlepsich vysokych skolach, ak ma platit za nieco tak si to radsej urobi sam, ak ma osviest statu percenta z cohokolvek, tak sa snazi najst cestu, aj nezakonnu, aby to urobil…. Svajciar sa chce uzivit, deti na vysoku skolu nedavaju, pretoze si vazia remesla (poznam priklad velmi bohateho pana, ktory dal hrdo svoje deti na “ucnovky”, a sam povedal ze na vysoku skolu idu iba ludia co na to maju v hlave), Svajciar (on automechanik, ona pracuje na poste) si na postrihanie travnika zavola firmu ktorej zaplati na fakturu za pracu (ziadna cernota a stat ma peniaze) a preto volny cas travy s rodinou.
My chceme menit vsetko naopak: najprv stat a potom sa zmenime my, kde sa budeme mat dobre.
Keby takto rozmyslali napriklad nemci po 2. svetovej vojne, tak by vyzerali ako krajina z 3. sveta. Oni ale zacali pracovat, odriekali si, boli skromni,… . Ano dostavali mozno aj nejake peniaze, ale aj Grecko dlhodobo “dostavalo” peniaze a kam to dospelo, ked nie je clovek skromny.-
25.6.2012 / Roman Kanala / Reagovať
Áno, je to tak. Štáty žijú ideami, z ktorých vzišli a preto je Švajčiarsko praktický minimálny štát, ktorý slúži občanom, kým Zlodejsko vzniklo z potreby politikov kradnúť a všetko je prispôsobené tejto potrebe.
Základným rozdielom je rešpekt pravidiel, či sú to už zvyky, tradície, či zákon. Mnoho vecí v obchodnom styku sa riadi prosto “je to tak obvyklé” a vôbec netreba zákon. Normatívny charakter obyčajov uznávajú aj súdy.
Jedna perlička: keď sa raz švajčiarski vládni činitelia z Bernu chceli stretnúť s francúzskymi politikmi na debatu o cezhraničnej spolupráci, symbolicky to chceli urobiť v Chancy na najzápadnejšom cípe krajiny. Lenže vznikol problém s francúzskym syrom a šampanským, lebo doniesť to do Švajčiarska by bolo buď spojené s papierovaním a poplatkami, alebo by to bolo proste pašovanie. Tak sa to vyriešilo šalamúnsky. Postavili sa dva bufety, na jednom bolo šampanské a francúzke syry, na druhom švajčiarske víno a švajčiarske syry. Fľaše ani nenakrájaný syr sa nesmeli preniesť zo stola na stôl, len rozlievané v pohároch alebo čo si hostia nabrali na tanier. Medzi stolmi bola medzera 50 cm a každý stôl stál na svojej strane hranice. Ale zákon bol dodržaný a podujatie bolo úspešné.
-

