Diskusia (4 reakcie)

  • 12.6.2012 / slimak79 / Reagovať

    Pacia sa mi tvoje blogy. Mas nieco spolocne s Vicom? Ak ano pozdravujem.

    A ak si ekonom tak preco je tak Svajciarsko tak zadlzene?
    Ma zaujimalo ako su na tom a prvy link co hodil google, ze na svete su treti(mozno cudny rebricek, lebo japoncov som tam vobec nevidel). 380% HDP. Uspory ma obyvatelstvo aj len odhadujem aj 600% HDP, ale preco take vysoke cislo? Cez 2 biliony dolarov(v tom bola statistika).

  • 12.6.2012 / Roman Kanala / Reagovať

    Dobrý deň, teším sa, ak sa Vám moje texty páčia. Máte možnosť kliknúť na všetky tie linky pod článkom, ktoré na ne upozornia a možno zaujmú aj iných ľudí, ak si ich všimnú.

    S Vicom nemám nič spoločné. Mám niečo spoločné s Ficom. Konkrétne to, že ho nemám rád. Ale to asi nie som jediný.

    Áno, Švajčiarsko je zadĺžené, ale s tým ja nič nezmôžem. Presné čísla o zadĺžení je najlepšie pozrieť v mesačníku národnej banky, napríklad tu:
    http://www.snb.ch/ext/stats/statmon/pdf/deen/Stat_Monatsheft.pdf
    Verejný dlh Švajčiarska je na strane s číslom 87, alebo strana 93 toho dokumentu PDF a je to okolo 206 miliárd za 2011 a tá suma klesá. Ešte v 2006 to bolo 230 miliárd.

    Medzinárodné porovnanie zadĺženia krajín v absolútnych číslach je napríklad tu:
    http://www.indexmundi.com/switzerland/debt_external.html

    Medzinárodné porovnanie v pomere k HDP je tu:
    https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/rankorder/2186rank.html
    Tu je Švajčiarsko s 52.4% na 49. mieste na svete.

    Všetky agentúry dávajú Švajčiarsku rating AAA, lebo dlh nie je živelný, ale je premyslený a všetky termíny sú vždy rešpektované. Úroková miera na švajčiarske dlhy je blízka nule. Štátna politika je anticyklická, to znamená, že v kríze štát niekedy svoj dlh zvýši, aby rozprúdil ekonomiku. Dlhodobo sa však dlh znižuje, nie zvyšuje a to je podstatné.

    Čo sa týka Ženevy, tá má tiež prebytkový rozpočet a svoj dlh si znižuje. Máme čo splácať, debakel Ženevskej kantonálnej banky nás stál cez 2 miliardy a celkový dlh vyše 10. Znižuje sa len pomaly, medzi 0.5 a 1 miliardou ročne. Stáva sa, že sa kantonálna daň zníži, aby stredná trieda viac utrácala. Ženeva má podobný počet obyvateľov ako Bratislava: mesto Ženeva asi 150 tisíc, celý kantón Ženeva asi 450 tisíc. Na obyvateľa kantónu bol dlh v 2006 asi 30 tisíc, v 2010 asi 25 tisíc a stále klesá.

    Všetky tieto údaje sa dajú nájsť na internete.

  • 12.6.2012 / slimak79 / Reagovať

    nemam problem najst udaje na internete. Ja som cakal vysvetlenie. kvoli comu. OK, spokojny obcan. Ale nepresvedcil si ma. Aby som k vam siel zit.

    • 13.6.2012 / Roman Kanala / Reagovať

      Prečo je federálny dlh, to neviem a doteraz som si to ani veľmi nevšímal. Je to proste tak. Federálne záležitosti si všímame menej, lebo ich menej vieme ovplyvniť, ako naše veci doma v kantóne. Kantonálny dlh v Ženeve existuje, odkedy sa len pamätám. Ale situácia sa veľmi zhoršila v polovici 80-tych rokov, keď bola realitná bublina. Vtedy stačilo kúpiť nehnuteľnosť na dlh, počkať rok a predať ju so ziskom 50 až 100%. Kto vtedy mal prístup k lacným peniazom, zbohatol. Až jedného dňa bublina spľasla a korekcia trhu bola nemilosrdná. Vtedy mnohí stratili strechu nad hlavou, lebo nevládali splácať hypotéku pri 8%. Banky konfiškovali nehnuteľnosti, na ktorých neboli kupci a ceny padali ešte rýchlejšie, ale potom sa pokles zastavil.

      Štát mal vtedy rekordné daňové výbery, no paradoxne to viedlo k zhoršeniu verejných financií. Socialisti sú špecialisti na vyplieskanie akéhokoľvek konečného množstva peňazí. V Ženeve socialisti financovali najdrahšiu ulicu na svete. Dlažba je z porfýru a ružového onyxu a znázorňuje pôdorysy domov na dávnej ulici spred 300 rokov. Električkové koľaje sú lemované mahagónovým drevom a mosadzným kovaním. Na údržbu dlažby potom už neboli peniaze a je plátaná obyčajným asfaltom. Vtedy sa postavili aj kryté plavárne, ktoré ostali zatvorené, lebo nebolo ani na platy plavčíkom. Postavila sa mestská knižnica, ktorá bola dimenzovaná ako pre New York a zíva prázdnotou.

      Druhá veľká diera v rozpočte bola záchrana Ženevskej kantonálnej banky z verejných peňazí. Banka v 90-tych rokoch dávala lacné úvery kamarátom. Lietali v tom všetky politické strany od liberálov po socialistov. A tak sa našlo krásne kompromisné politické riešenie, že sa diera zapláta z verejných peňazí. Proces storočia so zodpovednými sa ťahá dodnes, je to už 12 rokov a niektorí obžalovaní už aj pomreli, no konca tomu nevidieť. To sú tie 2 miliardy navrch.

      Potom je ešte medzikantonálne prerozdeľovanie a Ženeva ako bohatý kantón prispieva chudobným horským kantónom. Na Slovensku je to samozrejme naopak, celá krajina financuje investície v Bratislave a v Žiline.

      Ešte som sa dočítal finančný výsledok za 2011, je to mínus 0.7 miliardy kvôli zníženiu daní a vracaniu daňových preplatkov. Takže deficit kantónu vzrástol na nejakých 11 miliárd. Dlh na obyvateľa do 2007 je
      http://www.ge.ch/statistique/domaines/18/18_02/tableaux.asp#1
      od 2008 je na
      http://www.ge.ch/statistique/domaines/18/18_02/tableaux.asp#2
      V 2007 sa menila metodika výpočtu. Dlh na obyvateľa bol kedysi pred 25 rokmi okolo 10 tisíc, keď bolo najhoršie tak 30 tisíc, teraz je zas okolo 20 tisíc.