Prepúšťanie v SPP a „záchranár“ Fico

Buď niektorým politickým stranám došli nápady alebo na slovenskej politickej scéne dochádza k vzácnej konvergencii stratégií a názorov. Teda aspoň pokiaľ ide o SDKÚ a SMER. Oba politické subjekty tento týždeň k najväčšej politickej kauze od čias Mečiara mlčali (česť výnimkám) a namiesto adekvátnej reakcii vytiahli na svetlo božie „kauzy“ spojené s SPP. SDKÚ viac než blízke kontakty bývalej šéfky FNM s Pentou vadilo údajné presadzovanie záujmov SPP ministrom hospodárstva na úkor štátu. Najväčším problémom šéfa opozície a občasného hosťa konšpiračného bytu Penty bolo zas prepúšťanie v SPP a údajná nečinnosť vlády v tejto veci.

Myslím si, že odvolanie Anny Bubeníkovej z čela FNM dostatočne jasne preukázalo, že obvinenia SDKÚ voči vedeniu MH boli len účelovou manipuláciou. Spolu s Bubeníkovou som sa zúčastnil viacero rokovaní s SPP a z nich muselo byť viac než jasné, že spoločným záujmom bolo nájsť čo najlepšie riešenia pre štát. FNM sme okrem toho predložili niekoľko analýz, z ktorých jednoznačne vyplývalo, že na akýkoľvek ďalší postup vo veci predaja niektorých akcií SPP vlastnených zahraničnými akcionármi alebo presunu aktív z SPP do jej dcérskej spoločnosti eustream bude potrebný súhlas vlády. Nakoľko tieto skutočnosti boli podrobne diskutované v médiách, rád by som sa skôr zameral na nedávnu tlačovú konferenciu strany SMER.

Na nej strana upozornila na plánované „masívne“ prepúšťanie v SPP a eustreame a obvinila súčasnú vládu, že napriek majoritnému podielu vo firme, nepodniká žiadne kroky k záchrane týchto (zhruba 220) pracovných miest. Súčasná vláda sa údajne rovnako vlažne stavia k zvyšovaniu cien plynu. Spôsob ako zamedziť bezbrehej drzosti a bačovaniu zahraničných akcionárov v SPP je podľa Fica opätovný presun právomocí z Predstavenstva (kde má štát menšinu) na  Valné zhromaždenie (tu má štát väčšinu). Ide teda o znovuzavedenie zákona, o ktorom Fico hovoril už na svojej predchádzajúcej tlačovke a o škodlivosti ktorého som sa rozpísal v mojom predošlom blogu. Pri tejto príležitosti som dosť podrobne vysvetlil, prečo MH iniciovalo zrušenie tohto zákona. Nie je jednoducho dlhodobo možné brániť SPP zvyšovať cenu komodity, ktorá je určovaná trhom. Časy reálneho socializmu skrátka pominuli (aj keď si to na Súmračnej nevšimli) a šance, že by štát vyhral arbitráž v spore, kde štát v podstate bráni akcionárovi tvoriť zisk, sú malé. Dostatočne jasne to ukázali arbitráže s poisťovňami.

Pár viet k prepúšťaniu a k tomu, čo vláda môže reálne robiť, aby tomu zabránila. Najprv k akcionárskej štruktúre SPP. Tá je momentálne taká, že Predstavenstvo manažuje každodenný chod spoločnosti. Podľa akcionárskej zmluvy, pokiaľ by sa Predstavenstvo rozhodlo naraz prepustiť viac ako 10% z celkového stavu zamestnancov v celej SPP skupine, mohla by to Dozorná rada (kde má štát väčšinu) zablokovať. Čo však ak ide o menšie percento zamestnancov? Správne, okrem naliehania, majoritný akcionár nemôže spraviť nič (tu sa zhodujem s Ficom, že privatizácia mohla byť spravená aj lepšie). Nepomôže ani zvolanie Valného zhromaždenia, ako to na tlačovke navrhoval všemohúci Jahnátek. Schodnou cestou by bola zmena akcionárskej zmluvy v prospech majoritného vlastníka avšak nereálnosť takejto alternatívy si Fico dobre uvedomuje. Aj preto navrhol a presadil hore spomenutý zákon. Jediné, čo by skutočne pomohlo je opätovné znárodnenie SPP,  dúfajme, že v rámci predkupného práva. Na to ale naše súčasné financie nemajú. Otvorene to priznal i Fico.

Odvážny prejav Fica ale môže navádzať dojem, že SMER nielenže pozná zázračné riešenie problému ale že za jeho supersociálnej vlády k žiadnemu prepúšťaniu v SPP nedochádzalo. Opak je však pravdou. Podľa verejne dostupných správ audítora pracovalo v SPP v roku 2005 takmer 5000 ľudí, v 2010 však malo SPP už len 1397 zamestnancov. Rozdiel oproti plánovanému prepúšťaniu v roku 2012 činí takmer 3500 ľudí, teda počet desaťnásobne vyšší!!! Hovoriť teda o zlyhaní súčasnej vlády chce nie len poriadnu dávku populizmu ale aj schopnosti veriť svojim vlastným klamstvám a manipulácii smerom k ľuďom.

Prepúšťanie ľudí je samozrejme tristné (aj keď kolektívna zmluva v SPP ide ďaleko nad rámec štandardných ustanovení zákonníka práce). Každá seriózna vláda v roli majoritného akcionára by si však mala čestne dať odpovedať na otázku, či chce mať zdravú firmu, ktorá obstojí v tvrdej konkurencii a ktorá bude i naďalej dosahovať zisky alebo či chce mať zkostnatelú sociálnu inštitúciu. Treba len privítať, že SPP stále dosahuje slušné zisky (ktoré plynú do rozpočtu vo forme dividend) a to aj napriek sprevádzkovaniu konkurenčných tranzitných plynovodov Jamal a nedávno aj NordStream, napriek poklesu spotreby plynu, napriek zvýšeným nákladom spoločnosti v súvislosti s unbundlingom (vyčlenenie niektorých aktivít spoločnosti do samostatných spoločností), napriek liberalizácii a poklesu podielu SPP na slovenskom trhu a napriek potrebe adekvátne reagovať na zvýšené environmentálne štandardy. V tomto kontexte je optimalizácia siete ako aj ľudských zdrojov legitímna. Ostáva len dúfať, že výsledok volieb neumožní SMERu realizovať praktiky „kreatívneho manažmentu“ a že svojimi rozhodnutiami nedostane SPP do situácie, keď akcie podniku nebude chcieť už ani štát.

Autor je štátny tajomník MH SR.