Regulovať neregulovateľné

O tom, že SMER sa vracia v starom bombasticko-populistickom štýle niet pochýb. Na nedávnej tlačovej konferencii k zvyšovaniu cien energie predseda Fico s patričným pátosom v hlase a gestách občanov presviedčal, že dosluhujúca vláda rezignovala na akúkoľvek regulačnú politiku. Tým údajne zapríčinila nárast výdavkov domácností na energie. Jedným dychom predstavil „riešenie“ problému. Spočívalo v (akože) návrátení kontroly štátu nad zlými monopolmi.

Na takéto silácke reči sa minister Miškov nechytal. Obzvlášť, keď médiá z jeho vyjadrenia, že je prekvapený z rozhodnutia URSO zvýšiť ceny elektriny o 2% (na začiatku decembra URSO hovorilo o 0,89% zvýšení a v septembri, neoficiálne, dôsledkom hĺbkovej kontroly fotovoltaických zariadení, dokonca o 2% až 5% znížení) akcentovali iba jeho „prekvapenosť“. Vytvorili tým dojem, ako keby šéf rezortu hospodárstva nemal veci „pod kontrolou“. Háčik je ale v tom, že tu nie je čo mať „pod kontrolou“. A že opatrenia navrhované SMERom sú nielen prázdne, ale predovšetkým škodlivé a protizákonné.

Zoberme si prvé z „riešení“ SMERu a to vrátenie do platnosti zákona, ktorý umožňoval energetickým firmám s majetkovou účasťou štátu podávať návrhy na zmenu cien až po schválení ich valným zhromaždením. Tu mal štát väčšinu (napríklad v prípade SPP) a jeho zástupcovia mali možnosť hlasovať proti podaniu cenového návrhu na URSO. Aj tak vzorne robili. Výsledkom bola „cenová stabilita“, ceny plynu skutočne nerástli. Lenže dá sa vývoj ceny zemného plynu na svetových trhoch zakázať? Či má Fico takú moc, že s Gazpromom pre Slovensko vydealuje takú cenu za plyn, na ktorú nebudú mať ani trhové ceny? Nuž, ani superman Fico takú moc nemá. Preto pološtátny SPP v dôsledku zákona kumuloval straty (z predaja plynu). Tie by si skôr alebo neskôr začali zahraničný akcionári vymáhať v rámci medzinárodnej arbitráže. Preto nové vedenie MH iniciovalo zrušenie tohto typicky Ficovského zákona. Trúfam si povedať, že aj táto skutočnosť prispela k rozhodnutiu nových hráčov vstúpiť na slovenský trh a ponúknuť spotrebiteľom ceny, výrazne nižšie než tie, čo ponúka SPP. Zostávame naďalej presvedčení, že dlhodobým receptom na nízke ceny energie je stabilné právne prostredie a viac konkurencie, nie nezmyselné zákazy a príkazy.

Druhé „opatrenie“ spočíva v navrátení výraznejšej úlohy MH v cenovom konaní. Podľa Fica sa má rezort hospodárstva vyjadrovať k cenovým návrhom a oponovať im, tak ako tomu bolo za bývalej vlády. Pre úplnosť treba povedať, že podľa platnej legislatívy URSO môže a nemusí reflektovať pripomienky MH. SMER taktiež zavádzajúco tvrdí, že v návrhu energetickej legislatívy, ktorá je momentálne v NR SR, sa MH možnosti ovplyvňovania cenových návrhov neprezieravo vzdáva. Pravda je taká, že iná možnosť ani neexistuje. Nové európske smernice z roku 2009, ktoré návrh zákona transponuje, požadujú úplnú nezávislosť regulátora od vnútroštátnych orgánov a to najmä vo veciach regulačných kompetencií. Z tejto perspektívy treba teda pánovi Jahnátkovi popriať úspešné zavádzanie starých poriadkov do energetickej legislatívy. Na pokutu, ktorú nám Európska komisia v dôsledku porušenia pravidiel nepochybne pošle nech sa solidárne poskladajú voliči SMERu.

Tretí „nápad“, vytvorenie analytického oddelenia v rámci MH, ktoré by sledovalo vzťahy medzi monopolmi, ÚRSOm a trhom si ani nezaslúži obsiahlejší komentár. Je to čisto kozmetické „opatrenie“, ktoré len poukazuje na nedôveru Fica voči protimonopolnému úradu a samotnému URSO, obsadeného jeho nominantom Holjenčíkom. Zrejme musí dohliadnuť na to, aby predseda URSO, keď budú dokončené kontroly fotovoltaických zariadení (tie prebiehajú už od júla, ale výsledok je evidentne stále v nedohľadne), promptne ceny znížil.

Ak URSO v máji alebo júni pod taktovkou SMERu ceny znovu zníži, bude to jasný znak toho, že s nezávislosťou URSO niečo nie je v poriadku. P. Holjenčíkovi by nemalo byť jedno aké svedectvo o sebe URSO vydáva a preto by mal hĺbkovú kontrolu čo najskôr ukončiť a k prípadnej revízii cien elektriny pristúpiť ešte pred parlamentnými voľbami. Hlavne ak masívny nárast cien spôsobil práve on (a rovnako tak Fico, schválením nového zákona o OZE v 2009), keď pre výkup fotovoltaickej energie stanovil astronomicky vysoké ceny (430 euro/MWh zatiaľ čo normálna trhová cena vtedy bola zhruba 53 euro/MWh). MH je pripravené sa na kontrole podielať. Aby sa predišlo ďalším prípadným nepríjemným „prekvapeniam“.

Autor je štátný tajomník MH SR