Fico vie, keď chce

Spôsob financovania politických strán na Slovensku má svoju prvú veľkú obeť. Po výdatnom tlaku premiéra Roberta Fica a médií sa Mikuláš Dzurinda rozhodol vzdať sa poslaneckej kariéry. Dvojnásobný premiér tak zodpovednosť za nejasnosti okolo financovania SDKÚ-DS prevzal čiastočne na seba. Nebudem diskutovať o tom, či je takéto gesto dostatočné alebo nie, či prišlo včas, alebo neskoro. Aj viac ako dvadsať rokov po páde komunizmu je aspoň takéto prevzatie zodpovednosti skôr výnimka ako pravidlo. Preto sú aj akékoľvek diskusie o „čistote“ financií naviazaných na politiku a konkrétnych politikov vzhľadom na súčasné slovenské reálie tak trochu zbytočné – Elektra, igelitky, lietadlá a autopark arabského šejka, vinice a záhrady, stotisícové hodinky a výlety na formulu 1… Ale o inom som chcel.

Premiér s výdatnou pomocou médií zostrelil svojho slabnúceho rivala z politickej scény. Na prekrytie škandálov Smeru-SD a koaličných partnerov použil zbraň silného kalibru – pranie špinavých peňazí – ale s relatívne malým nábojom – niekoľko sto tisíc eur. Možno sám nečakal, že Dzurindu zostrelí. Pol roka pred voľbami to bolo možno aj príliš skoro. Voliči aj nevoliči SDKÚ-DS dlhodobo volajú po politickom dôchodku Dzurindu. Toto je možno iba prvý krok. Z pohľadu nadchádzajúcich parlamentných volieb si tak Fico možno strelil vlastný gól. Dúfam, že SDKÚ-DS dokáže v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch z tohto kroku ťažiť marketingovo aj politicky.

A ešte pár slov ku „kauze“. Myslím si, že všetky politické strany majú v súvislosti s vlastným financovaním akú takú špinu za nechtami. Šťastie niektorých je len, že sa nenechali prichytiť s igelitkou plnou peňazí a opozícia zjavne nemá dostatočnú infraštruktúru potrebnú na odkrytie finančných a iných väzieb v ich pozadí. Detektívna práca v súvislosti s financovaním SDKÚ-DS ma však začína utvrdzovať v tom, že premiér Fico vie, kto stojí za firmou Interblue Group. A ak stále nevie, možno by mal na prípad nasadiť rovnakých chlapcov, ako na peniaze politického rivala.

V podstate je predaj emisií rovnaká schéma, ako financovanie SDKÚ-DS cez schránky a firmy založené v daňových rajoch. S jedným podstatným rozdielom. Kým v prípade SDKÚ-DS sa bavíme o stovkách tisícov eur, v prípade emisií hovoríme až o 75 miliónoch eur. Koľko politických strán sa dá financovať z takého balíka? A aby to nebolo všetko, pripomínam aj ďalšie možné zdroje – predražené elektronické mýto, diaľnice, Bratislavský hrad, hokejový a futbalový štadión, nákupy zdravotníckej techniky, eurofondy, autá, špeciálne vozidlá a iná technika, vakcíny, kancelárske potreby, hardvér, softvér a mnoho ďalších.

PS

Spomínate si na kauzu popolček? Dotknutá firma sa už so štátom súdi. A konateľ a majiteľ firmy sponzoroval pred troma rokmi Smer-SD. Dal im niečo cez 660 eur.