BLOG Knihožrútov blog

Záchrana sveta v piatich krokoch

Jeremy Rifkin vyhlásil tretiu priemyselnú revolúciu

29.05.2012 | Cyril Knihožrút

Existujú knihy, ktoré obsahujú návody na riešenie hospodárskej krízy, naštartovanie ekonomiky a tvorbu nových pracovných miest. Dosť je tiež takých, kde sa možno dočítať, čo s klimatickými zmenami a akým spôsobom presedlať na obnoviteľné energie. Nie je problém zohnať si aj štós literatúry o tom, ako sa pomocou internetu dajú ovplyvniť biznisové procesy a fungovanie spoločnosti.

Kto nemá čas toto všetko čítať, vystačí si dnes s jednou knihou. Volá sa Tretia priemyselná revolúcia a napísal ju ekonóm a vizionár Jeremy Rifkin. Spojil v nej všetky tri spomenuté témy dneška do jedného akčného programu, ktorý vôbec neskrýva, že chce byť nástrojom na spásu ľudstva.

Model záchrany

rifkinZ práce sa domov vrátite na elektromobile. Necháte dobíjať batériu a vo dverách bytu vás privíta energetický vrátnik. Oživí vypnuté spotrebiče a nastaví potrebnú vnútornú teplotu. Všetka energia potrebná na chod domácnosti prúdi zo solárnych panelov umiestnených na streche a zo špeciálnych snímačov na fasáde, ktoré spracúvajú silu vetra. Ak sa pod domom náhodou nachádza geotermálny zdroj, tiež pridá svoj podiel do energetického balíka.

Keď odídete na dovolenku, prírodné sily naďalej vyrábajú energiu, ktorá sa špeciálnou chemickou reakciou transformuje do uskladniteľnej podoby. Môže teda na vás počkať. V ideálnom prípade však nezaháľa. Všetky budovy miest, štátov či kontinentov sú navzájom prepojené do energetickej siete. Inteligentný systém správy zdrojov vie, kde práve nesvieti slnko či nefúka vietor a presúva nevyužitú energiu k odberateľom, ktorí ju práve potrebujú.

Keďže tento sofistikovaný systém bolo treba nielen vymyslieť, ale aj zrealizovať, pracuje na ňom množstvo ľudí. Stavbári, architekti, projektanti, energetickí inžinieri, správcovia sietí, elektrotechnici, programátori, fyzici, dizajnéri, ale aj nekvalifikovaní robotníci – prerod spoločnosti do novej úrovne podľa scenára Jeremyho Rifkina vytvára desaťtisíce nových pracovných miest. Do žíl prispatej ekonomiky prúdi veselá obnoviteľná krv a svet sa prebúdza k životu.

E-revolúcia

Ešte skôr než prvý cynik s úškrnom vykríkne Amen!, treba prehodiť niekoľko viet na vysvetlenie načrtnutej vízie. J. Rifkin vychádza pri svojom scenári z presvedčenia, že skutočnou príčinou súčasnej ekonomickej krízy nie je nedostatočná regulácia trhov či zlá finančná politika, ale limity v energetickej oblasti. Priemyselná výroba založená na využívaní fosílnych palív sa dostáva na hranice. Nedostatočné zdroje, centralizácia ťažby, rastúce ceny a geopolitické trenice medzi producentmi a konzumentmi energií narúšajú ekonomické prúdenie. Odtiaľ pramení téza, že na oživenie je nutné naštartovať nový energetický model. A nejde pritom len o prehodenie výhybky z ropy, uhlia a plynu na slnko, vietor, vodu či biomasu.

Revolúcia v energetike je pre Rifkina nutne aj revolúciou ekonomického systému. Preto prichádza s predstavou nového druhu distribúcie energií, ktoré neprúdia jednosmerne od výrobcu k užívateľom, ale producentmi sa stávajú samotní konzumenti navzájom prepojení do cirkulačnej siete. Tu nastupuje myšlienka obytných domov, ktoré fungujú ako minielektrárne a posielajú si energiu navzájom podľa potreby. Tento systém, ktorý decentralizuje energetickú výrobu, nie je namierený proti gigantom obchodujúcim s plynom, elektrinou či ropou. Chce im len priradiť novú funkciu. Podobne, ako sa IBM preorientovala z predaja počítačov na správu dát, majú sa energetické firmy rozlúčiť s rozosielaním fosílnych balíkov a stať sa správcami spoločnej energetickej siete. Zákazníci im nebudú platiť za energiu, ale za to, že ju inteligentne dopravia do ich domovov.

Čas pre tretiu

Bod, v ktorom má Rifkin šancu podnietiť k uvažovaniu aj tábor umiernených skeptikov, je jeho teória súvisu medzi energetickým modelom a komunikačnými technológiami. Podľa nej je zmena vo využívaní energetických zdrojov vždy napojená na rozšírenie nového druhu médií. Prvá priemyselná revolúcia, ohlasujúca sa na konci osemnásteho storočia, spájala silu vodnej pary s papierovou komunikáciou formou účtov, objednávok a výkazov. Druhá industriálna revolúcia na počiatku dvadsiateho storočia žila elektrinou a masovú produkciu v továrňach urýchľovala telegrafom či telefónom. Tretie revolučné štádium, ktoré nastáva dnes, sa prikláňa k obnoviteľným zdrojom a paralelným médiom je internet. Kolobeh energie, ako ho kreslí Rifkin, si od webu požičiava sieťovú štruktúru, ktorá nekomunikuje len direktívne zhora dole alebo len medzi dvoma účastníkmi, ale prepája naraz všetkých zúčastnených.

Logická otázka tak stojí, prečo by ľudia okrem spoločného prístupu k hudbe, filmom či samotnému internetu cez WiFi nemohli spoločne hospodáriť aj s energiou. Energetický posun smerom k zeleným zdrojom sa tak spája s mentalitou zosieťovanej doby, ktorá potrebuje len infraštruktúru kolektívneho zdieľania preniesť z webu do drôtov a rúr distribujúcich energie.

Turné s nápadom

Do reálneho sveta vstupuje kniha v momente, keď Rifkin berie svoje skriptá pod pazuchu a rozcestuje sa s nimi po svete. Teoretické rozprávanie sa tu mení na cestopis po stopách politických špičiek. Autor projektu nadchádzajúcej energetickej revolúcie vkĺza do roly osvieteného vierozvesta, ktorý sa s pútnickou vervou snaží o svojom pláne presviedčať zástupcov exekutívy.

Merkelová, Prodi či Zapatero – celá politická elita kýve hlavami, poklepkáva po pleciach a pokiaľ nie je medzičasom odvolaná alebo odvolená, začleňuje ochotne revolučné myšlienky na papieri do svojej agendy. Formálnym zavŕšením intelektuálneho lobingu je záväzok Európskej komisie, že Rifkinov projekt tretej priemyselnej revolúcie sa bude v budúcnosti implementovať. Pri tejto správe sa však nemožno zbaviť dojmu, že krízou unavení politici len chceli urobiť agilnému intelektuálovi radosť.

Trochu pragmatickejšie pôsobia rokovania na lokálnej úrovni. Monacký princ si vie predstaviť, že mestský štát by produkoval energiu na strechách domov. Aby sa nenarušil vzhľad budov, použili by sa špeciálne kolektory zapustené do škridľovej pokrývky striech. Presnejšie kontúry má napríklad aj plán pre Sicíliu, kde Rifkinov tím počíta len pri šesťpercentnom využití plôch striech na získavanie slnečnej energie s pokrytím tretiny spotreby elektrickej energie celého ostrova.

Otvorený koniec

Problém programu tretej priemyselnej revolúcie nie je v piatich pilieroch, na ktorých je postavená. Získavanie obnoviteľných energií je reálna prax. Pripevniť kolektory na strechu je len otázka dostatočne dlhého rebríka. Úprava získanej energie na skladovanie je tiež technicky vymyslená a zdieľanie komodít na báze webu je existujúci jav. A do pätice: elektrické autá sú dnes v programoch vývinu svetových automobiliek. Nič nebráni tomu, aby si nadšenecké domácnosti z týchto bodov namiešali Rifkinov revolučný program. No požadovaný synergický efekt vo forme ekonomického boomu, založený na inteligentnej výrobe, skladovaní a distribúcii obnoviteľných energií na strechách rádovo desaťtisícov či miliónov domov, prekračuje logistické a manažérske možnosti akejkoľvek politickej reprezentácie. Vízia tvorby nových pracovných miest si navyše nevšíma fakt, že nástupom tretej priemyselnej revolúcie nutne zanikne množstvo klasických miest, ktoré doteraz fungovali pod dáždnikom revolúcie číslo dva.

Plán angažovanej obnovy by mal oveľa reálnejšie kontúry, keby začínal u podnikavých jednotlivcov. Títo by mohli fungovať ako zdroje pozitívnej inšpirácie a ako prvé body tvoriacej sa energetickej siete. Namiesto pragmatickej revolúcie zdola však Rifkin otvára globálny príbeh záchrany sveta, v ktorom si empatické ľudstvo s pomocou vybraných zástupcov na seba oblieka zázračný plášť energeticko-ekonomickej obnovy. To sa síce číta ako napínavá sci-fi detektívka, no nutne ostáva s otvoreným koncom.

Jeremy Rifkin: The Third Industrial Revolution. How Lateral Power is transforming Energy, the Economy, and the World, 2011, Palgrave Macmillan, 291s.

Jeremy Rifkin je americký ekonóm, sociológ, konzultant a aktivista. Je autor 18 kníh, okrem iného napríklad The Emphatic Civilisation, The European Dream, The Hydrogen Economy. Pôsobí ako poradca Európskej komisie a viacerých vlád štátov. Prednáša na Wharton School v rámci University of Pennsylvania.

 

Nástroje:

  • Nahor
  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 0 Diskusia

Budúcnosť patrí kutilom

Recenzia knihy Chris Anderson: Makers

14.01.2013 | Cyril Knihožrút | čítanosť: 3089 | 8

Neveselé čítanie o krízach

Recenzia knihy Kenneth Rogoff a Carmen Reinhartová - This Time Is Different

21.11.2012 | Cyril Knihožrút | čítanosť: 3479 | 303

Nástroje

  • Nahor
  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 0 Diskusia

Knihožrútov blog

  • Počet článkov: 180
  • Priemerná čítanosť: 3587
  • Priemerná diskutovanosť: 12
  • RSS blogu

O blogu

Konzumujem knihy. Dáte si tiež?

Kalendár sa načítava...