Pre milovníkov konšpiračnej teórie, že negatívne externality sú socialistický vynález, mám dobrú správu. V Štokholme sa rozhodli zdaňovať zápchy. Zaviesť mýtny systém, vďaka ktorému v čase dopravných špičiek vodiči platia za používanie ciest vyššiu sumu. A keďže Švédsko je výkladná skriňa konceptu sociálneho štátu, je jasné, že ide o červené sprisahanie (je pravda, že v Hongkongu zdaňujú zápchy už od roku 1975, ale výnimka potvrdzuje pravidlo, nie?). Teraz vážne. Nebudem opäť debatovať o takom elementárnom ekonomickom koncepte, ako sú externality. Tu je napríklad výborný článok harvardského ekonóma Edwarda Glaesera. Zaujalo ma niečo iné – spôsob, akým švédski politici v hlavnom meste presadili mýtny systém v referende v roku 2006. Ako upozorňuje Brandon Fuller na Charter Cities, hlavný problém ekonomicky korektných riešení, ako je zdaňovanie zápch, je ich neobľúbenosť. Debata nie je o tom, či je vyššia cena za používanie cesty v čase špičky správne riešenie, ale ako lepšie pravidlá v politickej realite uviesť do života. Pokračovanie článku

Na stupnici hlúposti od jedna do desať dávam tomuto nápadu známku 42. Reč je o zámere ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka zachraňovať vybrané veľké firmy vytvorením špeciálneho statusu “strategického podniku”. Ten by mal umožniť vláde zasahovať nariadením do kompetencií súdov, ad-hoc chrániť podnikateľské subjekty pred veriteľmi, ovplyvňovať ich riadenie. Ale nech najskôr prehovorí sám maestro Jahnátek: “Tento zákon by mal byť určitým garantom pre dodávateľov, že by nemali prísť o svoje pohľadávky. Zároveň by zákon umožňoval vstup štátu do spoločností, ktoré štát nazve strategickými podnikmi. Ten status strategického podniku by nekončil tým, že končí proces jedného konkurzného konania, ale vlastne by ten podnik dostal status aj do budúcna a vlastne každý nový majiteľ bude musieť v takejto spoločnosti hospodáriť veľmi obozretne a nie s nejakou predstavou, že podnik roztrhám na viacero kúskov a potom sa uvidí čo s ním bude. Čiže jedna zo zásad tohto zákona bude, že takýto podnik bude musieť byť riadený a prevádzkovaný ako celok.” Pokračovanie článku

Moja prvá reakcia ohlásenú investíciu do zábavy a hazardu pri Bratislave za 1,5 miliardy eur znela: “Keď už nie vzdelanie, reformy a spravodlivosť, tak aspoň kurvy, hazard a chlast.” (nepohoršujte sa, je to citát z Facebooku). Rozsiahlejšie sformulovanú kritiku ponúkla napríklad Zuzana Roy. Keď odhliadneme od silného emocionálneho náboja, podstata jej, ale i moje úvahy je, že takúto investíciu môže sprevádzať množstvo negatívnych externalít. Zvýšenou kriminalitou počnúc, záťažou na mestskú insfraštruktúru končiac. Ale keď som sa nad tým viac zamyslel, nad rozhorčenosťou zvíťazila zvedavosť. Podľa teórie, že na všetko existuje na internete vedecká práca som sa pustil do pátrania. Bol som pomerne prekvapený. Podľa toho čo som našiel, nazval by som to “mixed evidence”, čo je akademický eufemizmus pre situácie, keď dáta nesedia tak, ako si to predstavuje teória. Pokračovanie článku

Som ten typ Knihožrúta, ktorý potrebuje, aby príchod novej knihy vyzeral ako malý obrad. Musím otvárať krabicu, ohmatať nový úlovok a prelistovať obsah. Ale časy sa menia. Domáca knižnica začína praskať pod náporom a za chvíľu sa jej kapacita vyčerpá. Je otázka času, keď budem nútený zobrať nas milosť Kindle a kupovať si knihy elektronicky. A miesto v knižnici vyhradiť pre zberateľské kúsky ako Pán prsteňov v koži, alebo vydanie Neuromancera pri priležitosti dvadsiateho výročia napísania cyberpunkovej legendy. Zároveň rád a vďačne za knihy platím, lebo chcem, aby boli autori aj finančne motivovaní písať skvelé diela. Dúfam, že sentimentálny úvod dostatočne signalizuje moju lásku k literatúre a úctu k spisovateľom. A teraz k veci. Súčasný spôsob úpravy autorských práv je obludná mašinéria na vytváranie monopolnej renty. A kritici dohody, ktorú Google uzavrel v suvislosti s projektom digitalizácie kníh, sú idioti. Pokračovanie článku

Keď bude o sto rokov Komisia pre revíziu dejín ľudstva vyhodnocovať najtrápnejšiu Nobelovu cenu za mier, zvíťazí Barack Obama. Keď bude vyhodnocovať najhlúpejšiu mierovú činnosť, ktorou sa ľudia zaoberali, zvíťazí boj proti globálnemu otepľovaniu. Presnejšie súčasný spôsob boja proti globálnemu otepľovaniu. A v decembri sa do Kodane zlezú bojovníci celého sveta, aby sa rozhodli, akým spôsobom budú peniaze vyhadzovať do luftu v najbližších päťročniciach. Pokračovanie článku

Paternalistickí bojovníci proti obezite dostali tento týždeň dve rany. Prvú v slnečnej Kalifornii a druhú v New Yorku. Výskumníci prišli na to, že zákaz rozširovania fast-foodových reštaurácií na juhu Los Angeles pravdepodobne nebude mať vplyv na znižovanie miery obezity v tejto časti mesta. V skutočnosti pri prepočte na stotisíc obyvateľov nebola táto chudobná štvrť L.A. nadštandardne zaplavená reštauráciami ponúkajúcimi nezdravé jedlo. To mestským radným nebránilo, aby zákaz predĺžili o ďalší rok. Povedal by som toľko: ak platí, že jedna z dôležitých príčin rastúcej miery obezity je relatívne výhodnejšia cenová dostupnosť nezdravého jedla, tak snaha vybalancovať pomer medzi ponukou “nezdravých” a “zdravých” reštaurácií je odsúdená na neúspech. Logika riešenia kaliforných politikov je asi taká, ako keby bratislavskí poslanci zakázali trhovisko na Miletičovej v snahe donútiť ľudí nakupovať si kvalitnejšie oblečenie v Alizé. Pokračovanie článku

Dôchodkové správcovské spoločnosti budú musieť zhodnocovať peniaze ľudí v druhom pilieri aspoň na úrovni rastu dôchodkov, ktorý je v prvom pilieri. Oznámil to dnes premiér Robert Fico. Minister financií má sedem týždňov na prípravu a predloženie novely zákona o starobnom dôchodkovom sporení. Moja prvá inštinktívna reakcia bola, že toto nie je téma pre blog o ekonómii, ale pre špecialistu z oblasti psychiatrie. Ale keď sa človek upokojí, uvedomí si, že sedem týždňov je dlhá doba, aby minister financií prvotnú koninu modifikoval do niečoho znesiteľného. Niet pochýb, že zákon o starobnom sporení potrebuje novelizáciu súrne. Pokračovanie článku

Pri hľadaní vinníkov globálnej krízy sa svetu darí oveľa lepšie, ako pri hľadaní jej príčin. Nepriateľ číslo jeden sa volá nenažraný bankár. Perverzný systém motivácií pri ich odmeňovaní mal spôsobiť, že finančníci boli orientovaní na krátkodobé zisky, nebrali ohľad na dlhodobú stabilitu inštitúcie, nehovoriac o systémovom riziku, ktorému vystavili celý svet. V duchu tohto príbehu sa lídri G20 rozhodli s divokým odmeňovaním bankárov skoncovať. Podstata dohody o regulácii odmien “top manažérov a iných kľúčových zamestnancov” spočíva v obmedzovaní hotovostných bonusov, väčšom dôraze na odmeňovanie kľúčových bankárov prostredníctvom akcií firiem, ktorým šéfujú a podobne. Reforma sa snaží, aby bossom viac záležalo na dlhodobo dobrej výkonnosti finančnej inštitúcie. Toľko teória a regulačný zámer svetových lídrov. Pokračovanie článku

Dlhšiu dobu a s veľkým zájmom sledujem kontroverzný nápad Paula Romera, ktorý zhrnul v koncepte charter cities (vo voľnom preklade niečo ako zmluvné, ústavné mestá). Ekonóm, ktorého preslávilo predovšetkým riešenie hlavolamu zvaného rastúce výnosy, sa nedávno vzdal pozície profesora na Stanforde, aby sa mohol plnou silou venovať propagácii radikálneho konceptu boja proti chudobe. Romer navrhuje, aby v rámci rozvíjajúcich sa krajín vznikali špeciálne zóny na spôsob Hongkongu, ktoré by lákali obyvateľov lepšími inštitúciami a zákonmi. Investorom by ponúkali spôsob, ako obísť prekliatie zlých pravidiel a nežičlivého podnikateľského prostredia, z ktorého sa najchudobnejšie krajiny nedokážu vymaniť. To je aj hlavný dôvod, pre ktorý si Romer myslí, že riešením sú de facto umelo vytvárané mestá. Atraktívnosťou vlastných pravidiel a inovatívnosťou pri kreovaní inštitúcií by dokázali prekonať pascu chudoby. Pokračovanie článku

Keď Diego Gambetta v roku 1987 ukončil v Palerme výskum o mafii, zazvonil v jeho rímskom byte telefón. Anonymný muž so sicílskym prízvukom sa najskôr uistil, či volá správne číslo. Aby dal najavo, že telefonát nie je omyl. Potom sa opýtal: „Hovorím s Kostolom La Madonna del Riposo?“ Po rýchlej zápornej odpovedi položil Sicílčan nezmyselnú otázku: „Viete, kde sa kostol nachádza?“ Sociológ zareagoval, že nemá poňatia, a zložil telefón. Po chvíľke dumania nad nezmyselnosťou práve skončeného rozhovoru a listovania v telefónnom zozname D. Gambetta zistil, že kostol je umiestnený uprostred cintorína blízko miesta, kde žije. Absurdný telefonát razom dostal zmysel ako efektívny signál. Jeho význam bol pochopiteľný bez explicitného vysvetlenia, čo znamená. Predmet výskumu talianskeho sociológa, sicílsky prízvuk volajúceho a cintorín hovorili jasnou rečou. Pokračovanie článku